Všetky podnety, ktoré prijímajú naše vnemové orgány, sa dostávajú k našim mozog priamo cez nervové dráhy. V centrálnej nervový systémsa mozog má teda najdôležitejšiu úlohu. Všetky prichádzajúce podnety sa tu ďalej spracúvajú a reagujú na ne. Receptory v rôznych percepčných oblastiach zachytávajú podnety a posielajú ich priamo do mozog elektrochemickými prostriedkami. Odtiaľto sa ďalej spracovávajú alebo posielajú nové podnety do svalov alebo žliaz. Stimulačné preťaženie nastáva vždy, keď prichádzajúce podnety už nie je možné ďalej v mozgu spracovať.
Čo je to preťaženie stimulov?
Preťaženie stimulov je nadmerná reakcia tela, pri ktorej sa prijíma toľko podnetov, že ich už nie je možné adekvátne spracovať a viesť na nervové preťaženie. Na príjem podnetov z prostredia máme my ľudia k dispozícii rôzne zmysly:
- Sluchové vnímanie (počúvanie)
- Čuchové vnímanie (vôňa)
- Chutné vnímanie (chuť)
- Vizuálne vnímanie (pozri)
- Hmatové vnímanie (dotyk)
- Termorecepcia (pocit teploty)
- Nocicepcia (pocit bolesti)
- Vestibulárne vnímanie (rovnováha)
- Propriocepcia (telesný pocit)
Kedykoľvek telo prijme viac stimulov cez všetky tieto vyššie opísané percepčné orgány, ako dokáže spracovať a preniesť, dôjde k preťaženiu stimulov. Toto preťaženie nevyhnutne vedie k psychickému a fyzickému prepätiu. V závislosti od toho, či táto nadmerná stimulácia trvá krátko alebo dlho, sa objavia rôzne fyzické príznaky. Limit spracovania alebo „bolesť prahová hodnota “pre podnety je rovnako individuálna ako každá osoba. Preťaženie stimulov preto závisí od množstva prichádzajúcich stimulov a tiež od vlastnej fyzickej konštitúcie. Takže niekto, kto má citlivejšie a jemnejšie vnímanie, sa s väčšou pravdepodobnosťou dostane do stavu preťaženia stimulov (vysoko citlivá osobnosť).
Príčiny
Trvalé preťaženie nervových buniek a mozgu dáva telo do stavu stres. noradrenalín, ako najdôležitejší stimulujúci posol (neurotransmiter), riadi reakčný reťazec stres hormóny a ďalší dôležití poslovia ako napr serotonínu, melatonín, Kortizol, atď. v tomto prípade. Slúži na aktiváciu tela počas stres a na úpravu fyzických funkcií. V prípade preťaženia stimulov sa však zvyšuje stres a reakčný reťazec dôležitého stresu hormóny vypadne z vyvážiť as tým spojený prebytok noradrenalín vedie k následnému zdravie poruchy ľudského organizmu. Títo zdravie poruchy začínajú veľmi potichu a niekedy sú spočiatku pre pacienta nepostrehnuteľné. A napriek tomu zvyšujú intenzitu, ak príčina nie je rozpoznaná a prerazená čo najrýchlejšie. Rovnako ako v lavíne, malý kameň pohybujúci sa do údolia spúšťa ďalšie kamene, ktoré sa zväčšujú a zväčšujú a z celej sily idú do údolia.
Príznaky, sťažnosti a príznaky
Nadmerná stimulácia sa prejavuje veľmi individuálnymi psychologickými a fyzickými príznakmi, ktoré majú všetky spoločné spoločné jedno: nadmerné uvoľňovanie neurotransmiterov, ktoré sú mimo prirodzeného vyvážiť vo svojej funkcii a spôsobe pôsobenia a sú narušené. Pripomíname, že príjem a prenos stimulov je biochemický proces, ktorý je regulovaný rôznymi neurotransmitermi. Neurotransmitery sú nosné látky, ktoré prenášajú excitáciu alebo stimul z jedného nervová bunka (synapsia) do iného. serotonín je jedným z najdôležitejších poslov pri spracovaní podnetov. serotonín ovplyvňuje vnímanie bolesť, rytmus bdenia a spánku a stav mysle. Ak koncentrácie sérotonínu v tele je príliš málo, môžu sa vyskytnúť duševné choroby, ako sú depresívne epizódy, úzkosť a agresia. Tento príklad pomerne rýchlo ukazuje, ako jemne a zároveň efektívne posunuté neurotransmitery pôsobia nadmernou stimuláciou mozgu.Koncentrácia ťažkosti, strata výkonu, poruchy spánku, nespavosť, chronická únava štáty, syndróm vyhorenia, chronické bolesť stavy, migréna, hučanie v ušiach, psychózy a depresia sú príznaky, ktoré by sa mali brať vážne a mali by sa rozhodne považovať za sťažnosť.
Komplikácie
Ak preťaženie stimulu zostane dlho nezistené a teda biochemické vyvážiť tela sa posúva na dlhšiu dobu, môže dôjsť k poškodeniu, ktoré sa ťažko kompenzuje. Preto sa naliehavo odporúča vykonať výskum skutočne diferencovaných príčin a začať holistickú liečbu už pri prvých príznakoch koncentrácie ťažkosti, strata výkonu alebo dokonca problémy so spánkom. Ak sú zistené v počiatočnom štádiu, je to potrebné Opatrenia sa dá vziať a špirála smerom nadol sa dá zastaviť. V prípade dlhotrvajúcej bolesti hučanie v ušiach alebo depresívne epizódy, ktoré sú znakmi predĺženej fázy preťaženia stimulov, môžu rýchlo vzniknúť vážne komplikácie. Biochemická rovnováha tela nie je v rovnováhe príliš dlho a telo vykazuje príznaky, ktoré sa dajú vyliečiť iba pomocou veľkého množstva času a správnych liekov.
Kedy by ste mali ísť k lekárovi?
Má zmysel ísť k lekárovi pri prvých fyzických a psychologických zmenách a robiť výskum príčin. A migrénamôže mať napríklad rôzne príčiny. Či je možným spúšťačom preťaženie stimulu migréna útoky musia byť objasnené, tiež ako súčasť terapie, podobne hučanie v ušiach, rozpoznaný a liečený na začiatku, je možné vyliečiť. Hluk v ušiach, ktorý zostáva dlhodobo neliečený, sa môže veľmi rýchlo stať chronickým. poruchy spánku alebo bolestivé stavy tiež oslabujú organizmus po krátkom čase a viesť na sekundárne choroby, ktorých vyliečenie trvá zodpovedajúce množstvo času. V sérii sa dalo takto pokračovať. Raz a navždy platí zlaté pravidlo:
Návšteva lekára je nevyhnutná, keď telo vykazuje zmeny, ktoré nie sú známe a obmedzujú každodenný život. Návštevu lekára je možné považovať aj za preventívne opatrenie, a tým obmedziť alebo dokonca vylúčiť vážnejšie choroby. Spôsob by mal viesť najskôr rodinnému lekárovi, ktorý sa môže vybaviť ako prvý. Pri diferencovanejších vyšetreniach je prvou voľbou vždy špecialista. Tento špecialista by mal zostať v úzkom kontakte s rodinným lekárom a zabezpečiť tak starostlivosť o oko zblízka. Špecialisti na ORL, endokrinológovia, fonoterapeuti, gastroenterológovia, špecialisti na biochémiu, špecialisti na gynekológiu, špecialisti na interné lekárstvo, psychiatričtí špecialisti, špecialisti na neurológiu, psychosomatickí lekári v závislosti od symptómov sú tí, ktorí môžu vyšetrovať a liečiť diferencovanejšie.
Diagnóza
Pri chorobe z nadmernej stimulácie sa ukazuje klasická diagnóza vylúčenia. Pri postupnom vylučovaní všetkých možných ďalších chorôb s podobnými príznakmi zostáva na konci konečná diagnóza. Príznaky nadmernej stimulácie sú podobné ako u mnohých iných chorôb, takže je potrebné dodržiavať tento spôsob diagnostiky. Klasická diagnóza vylúčenia určite vyžaduje viac času a trpezlivosti od pacienta. A napriek tomu umožňuje koncepty liečby, ktoré sú šité na mieru príčinám preťaženia stimulov a môžu tak mať kauzálny účinok.
Liečba a terapia
Liečba by mala byť holistická a rôzne terapie by mali byť schopné fungovať bok po boku. Okrem liekov s určitými neurotransmitermi, ako sú napríklad inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI alebo antidepresíva) alebo melatonín, má zmysel liečiť sa tak, aby podporoval spánkový rytmus. Iba zmena správania a hlavná príčina vzniku stresu môže viesť k dlhodobému zlepšeniu. Užívanie bylinných liekov na depresívne nálady resp poruchy spánku, podporovaný masážami, môže byť tiež veľmi dobrým liekom prvej voľby, ak je nadmerná stimulácia stále v počiatočných fázach. akupresúra a akupunktúra holisticky podporuje regeneráciu tela a podporuje bez vedľajších účinkov. Relaxácia techniky ako napr jóga, progresívna svalová relaxácia or autogénny výcvik pomáhajú stretnúť podnety rôzne a minimalizujú preťaženie.
Výhľad a prognóza
Vyhliadka na zotavenie je absolútne možná. Keď je diagnostikované preťaženie stimulu, v závislosti od štádia stav, dá sa z krátkodobého alebo dlhodobého hľadiska pomôcť a môže dôjsť k zlepšeniu. Čím skôr si pacient všimne prvé príznaky, ide k lekárovi a začne s liečbou. terapie, tým skôr sa znova uzdraví. Pozitívnym vedľajším účinkom je lepšie uvedomenie si tela a schopnosť včas reagovať na prvé príznaky choroby v budúcnosti. Sebavedomie sa tak dáva dodatočné pevnosť a moc. Po prekonaní choroby sa osobnosť pozitívne mení. Bez liečby to môže rýchlo viesť k nebezpečnej špirále smerom dole, na konci ktorej môže byť konečným riešením samovražda. Nejedná sa v žiadnom prípade o strašidelnú taktiku, ale iba o indikáciu toho, čo sa môže stať, ak je telo dlhodobo bez pomoci vystavené neustálemu preťažovaniu podnetov. Ak sú fyzické ťažkosti vyvolané imanentným preťažením stimulov také závažné, že masívne obmedzujú každodenný život pacienta, nevyhnutne nastáva beznádej. Beznádej, ktorá môže byť trýznená samovražednými myšlienkami a môže viesť k samovražde. (Poznámka: Ak v poslednom čase uvažujete o spáchaní samovraždy častejšie, alebo ak poznáte niekoho, u koho máte podozrenie na samovražedné myšlienky, mali by ste dostať pomoc). Počas období hormonálnych prevratov, ako je puberta, tehotenstva a menopauza, ženy bývajú viac ohrozené ako muži. Centrálne nervový systém, ktorý je spínacím bodom na spracovanie stimulov, je do značnej miery riadený neurotransmitermi a hormóny. Vo fázach hormonálnych prevratov, v ktorých ženské hormóny podliehajú mnohým výkyvom, môže preto dôjsť k preťaženiu stimulov rýchlejšie.
Prevencia
Prevencia preťaženia stimulov je určite zložitá záležitosť v našom veku, v ktorej sme druhému vystavení stimulom. A napriek tomu je to možné! Vyžaduje vysoký stupeň sebareflexie pre osobné požiadavky a pre pocit tela jednotlivca. Konať a niečo zmeniť, iba ak si uvedomujem, aké sú na mňa kladené požiadavky v mojom profesionálnom a súkromnom prostredí. Iba ak dobre poznám svoje telo, môžem Počúvaj sám na sebe a všimnem si prvé príznaky preťaženia stimulov, môžem s pomocou profesionálov niečo zmeniť. Je tiež možné zvoliť veľa stimulov určitými technikami tak, aby nie všetky stimuly prichádzali do mozgu a tam sa museli spracovávať. Pretože musí byť spracovaný iba stimul, ktorý prichádza do mozgu. Užitočná metóda je prerušenie alebo presmerovanie stimulu.
domáce ošetrovanie
Stimulačné preťaženie je skôr aspektom súvisiacim s inými príčinnými chorobami, ktoré môžu byť psychologického alebo fyzického pôvodu. Pravidelne nepredstavuje nezávislý klinický obraz, a preto ho nemožno liečiť samostatne v rámci programu následnej starostlivosti. Kauzálna choroba musí byť preto zameraná a liečená, aby sa tam umožnila následná starostlivosť. Je to veľmi individuálne, spojené s pacientom aj s chorobami. V prípade jednorazovej nadmernej stimulácie to nemusí nevyhnutne predstavovať samotný klinický obraz alebo príznak inej choroby. Mnoho ľudí má vo svojom živote také jednorazové skúsenosti so senzorickým preťažením a nevyžadujú nijaké špeciálne ošetrenie ani následnú starostlivosť. Celkovo možno teda povedať, že neexistuje alebo nemusí existovať žiadna špecifická následná starostlivosť o senzorické preťaženie. Je však potrebné skontrolovať, či sa stimulačné preťaženie objavuje znova alebo častejšie, a podľa toho vyhľadať lekára. Prvou kontaktnou osobou pre pacienta je v tomto prípade rodinný lekár. Je však vhodné pustiť sa do podstaty - to môže znamenať zníženie súčasného životného štýlu, ktorý môže byť niekedy príliš rýchly, na minimálnu úroveň dojmov. Dlhé prechádzky, predovšetkým v prírode, pomôžu upokojiť zmysly a znížia stres spôsobený zmyslovým preťažením. Obmedzenie sociálnych médií a televízie môže tiež pomôcť zmierniť nadmerne stimulované zmysly a vrátiť sa k pocitu pohody. Všeobecne sa odporúča opatrnejší prístup k dennému pracovnému zaťaženiu a v prípade potreby ho znížiť, aby bola myseľ pokojnejšia.
Tu je to, čo môžete urobiť sami
Človek sa stále rozhoduje úplne sám, čo si chce myslieť a čo vníma. Následne môže tiež vedome ovládať, aké podnety povolí. Takže do istej miery je len na nás, koľko podnetov povolíme. Môžeme stlačiť vypínač v našom hlava, rovnako ako môžeme stlačiť vypínač na počítači, televízii alebo telefóne. Týmto sa vypne neskutočné množstvo stimulov. A každý sa môže rozhodnúť sám, kedy sa záplava podnetov môže znova začať. Izolácia je tiež svojpomocná metóda, ktorú je možné všade použiť na únik z podnetov. Jednoducho opustite miestnosť, navštívte na chvíľu tichú miestnosť alebo choďte do prírody. Aktívne vymanenie sa zo situácie je možné dosiahnuť aj pomocou určitých techník, napríklad eutonických relaxácie, ktorý nás učí rozlišovať medzi vnútornými (telesnými) a vonkajšími (prostrednými) podnetmi a vypínať zvonku. Vyváženie požiadaviek životného prostredia je stále dobrým a už osvedčeným prostriedkom. Nájsť rovnováhu prostredníctvom záľuby, ktorá sa vedome praktizuje v ustálených časoch každodenného života, minimalizuje podnety a tým tiež znižuje záplavy. Celkovo vzaté ide o vedomé vnímanie samého seba. Pretože iba ten, kto dokáže vnímať sám seba a je dostatočne hodnotný, dokáže nadmernú stimuláciu rozpoznať a zmeniť. Pacient naopak nemôže meniť prostredie. Môže však aktívne meniť spôsob, akým s ňou narába, a prichádzajúce podnety. Aktívna zodpovednosť za seba a svoje telo je základom všetkých terapií na tomto svete.
