Efekt rámovania sa vzťahuje na jav selektívneho vnímania. V tejto súvislosti spôsob prezentácie stimulov ovplyvňuje, ako intenzívne jednotlivec stimuly prijíma. Aj keď rámovanie nezmení nič na prenesenej informácii, zmení to vnímanie informácie.
Aký je rámovací efekt?
Efekt rámovania je dôsledkom mozogPrirodzené hľadanie vzorov v jeho prostredí. Efekt rámovania je termín používaný v oblasti selektívneho vnímania. Tento typ vnímania je psychologickým javom, ktorý spôsobuje, že jednotlivci vnímajú určité aspekty životného prostredia jasnejšie a automaticky maskujú alebo zoslabujú ďalšie aspekty situácie. Okrem rámovania v zmysle primovania je rámovanie v zmysle vytvárania určitých podnetov a informácií na mieste srdce selektívneho vnímania. Človek mozog neustále hľadá vo svojom prostredí vzory, ktoré dokáže vložiť do už existujúcich kontextov. Efekt rámovania je tiež dôsledkom mozogprirodzené vyhľadávanie vzorov. Vďaka rámcovému efektu má prezentácia určitých podnetov, napríklad predmetov alebo tém, vplyv na hodnotenie vnímania. Prezentácia určitých informácií tak ovplyvňuje postoj jednotlivca k informáciám samotným. Napríklad poloplný pohár môže byť prezentovaný ako poloplný alebo poloprázdny, a teda vnímateľ ho môže spájať so ziskom alebo stratou. Aj keď rámcovanie na informáciách nič nemení, napriek tomu mení spôsob posudzovania a vnímania informácií z dôvodu rámcového efektu.
Funkcia a úloha
Ľudské vnímanie je subjektívne a selektívne. Aj keď sú ľudia vybavení rovnakými vnímavými orgánmi, centrálne sa spracúvajú rôzne podnety nervový systém dvoch rôznych ľudí v rovnakej situácii. V tejto súvislosti hovoríme o takzvaných filtroch, ktoré automaticky rozhodujú o relevantnosti situačných podnetov a odfiltrujú nepodstatné podnety v prospech tých, ktoré sa považujú za relevantné. Napríklad v rozhovore je hlas partnera komunikácie vnímaný s dôrazom, zatiaľ čo okolité zvuky, ako napríklad spev vtákov, sú znížené. Súčet všetkých situačných podnetov sa teda nerovná tomu, čo jedinec vedome vníma v danej situácii. Účinky filtra slúžia ako ochrana centrálneho proti preťaženiu nervový systém a z evolučného biologického hľadiska tiež prispievajú k prežitiu ľudského druhu. Rovnako ako všetky ostatné živé bytosti, aj ľudia konajú na základe svojich vnemov a filtračné efekty zabezpečujú, že môžu konať optimálne. Rámovanie vkladá informácie do subjektívneho interpretačného rámca a týmto spôsobom ich prakticky umiestňuje do siete myslenia. Rámce rámcového efektu sú zvyčajne vysoko emotívne a korelujú s očakávaniami a základnými myšlienkami jednotlivca. „Zarámovaný“ stimul sa automaticky dostane do vedomia skôr ako nezarámovaný stimul. Skutočnosť, že úlohu rámcov majú predovšetkým osobné očakávania a emócie, súvisí so základnými filtrami ľudského vnímania. Napríklad stimuly s emocionálnym odkazom na jednotlivca sa tak skôr zdôraznia vnímaním, pretože sa skôr javia ako relevantné. Analogicky je pravdepodobnejšie, že budú vnímané podnety, ktoré splnia očakávania alebo podporia predtým stanovené názory. Napríklad niekto, kto číta novinový článok o pravopisu, si v tomto článku skôr všimne pravopisné chyby. Tento jav je príkladom rámovacieho efektu. Procesy rámovania neprebiehajú na vedomej úrovni, ale prebiehajú podvedome a automaticky. Médiá a reklama sa preto často spoliehajú na rámcový efekt pri iniciovaní určitých postupov jednotlivcov a pri dosiahnutí určitého účinku pomocou informácií.
Choroby a choroby
Efekt rámovania hrá úlohu aj v komunikácii medzi lekármi a pacientmi. Lekári, najmä v rámci preventívnych krokov a vyšetrení, často používajú rámcový efekt na vyvolanie zmeny správania u pacientov. Otázka, či negatívne vytváranie rámcov vykazuje vyšší účinok na prevenciu Opatrenia než o pozitívnom vytváraní rámcov sa v súčasnosti diskutuje. Napríklad lekár môže pacientovi zdôrazniť výhody preventívneho užívania Opatrenia proti konkrétnej chorobe. Takýto prístup predstavuje pozitívny rámec. Rovnako dobre však môže zdôrazniť negatívne účinky, ktorých by sa pacient musel báť, keby pokračoval v súčasnom životnom štýle. Obidve správy v konečnom dôsledku prinášajú rovnaké informácie: informujú o rizikách daného ochorenia a volajú po prevencii. Spôsob prezentácie však zaisťuje, že pacient vníma pozitívne zarámované informácie ako pozitívne a negatívne zarámované informácie ako strach. V pozitívne formovanej informačnej ceste lekár primárne zdôrazňuje výhody, ktoré by mu preventívne mohli pacientovi priniesť Opatrenia. V negatívne zarámovaných informáciách sa pozornosť sústreďuje na možné straty v prípade odmietnutia preventívnych opatrení. Pacient ešte neochorel. Z tohto dôvodu mnoho vedcov predpokladá, že je pravdepodobnejšie, že sa v tomto bode identifikuje s pozitívne zarámovanou informáciou, a preto ju lepšie vníma a absorbuje. Iní vedci zdôrazňujú, že možné scenáre straty sú zásadne pravdepodobnejšie motivujúce určité postavy k činu.