Mozog

Synonymum

lat. mozog, Gréčtina. Encephalon, anglicky: Brain Mozog je najdôležitejším orgánom stavovcov a tvorí vrchné veliteľské centrum centrálneho nervový systém.

Reguluje všetky vedomé a nevedomé funkcie a procesy. Mozog je tiež najvyspelejším orgánom stavovcov, pretože jeho veľké množstvo sieťových neurónov (u ľudí 19 - 23 miliárd) umožňuje spracovávať a vyhodnocovať komplexný informačný obsah a upravovať na tento obsah (správanie) fyzickú reakciu. V neposlednom rade je mozog schopný ukladať a vybavovať si zážitky a spomienky.

Najjednoduchšie procesy centrálnej nervový systém sú spojené v takzvaných reflexných dráhach. Majú výhodu v tom, že dokážu spracovať informácie pomerne rýchlo a nemusia byť vnímané cez mozgovú kôru. Medzi ne patrí napríklad regulácia srdce rýchlosť, dýchanie, žiak reakcia a samozrejme reflex šľachy patela, ktorá je povinná pri reflexnom testovaní.

Tieto reflex tvoria základ vrodených obranných reakcií a umožňujú organizmu rýchlo sa adaptovať na svoje prostredie. Napríklad, ak je svetlo príliš silné, zrenice sú stiahnuté, aby sa znížil dopad svetla na sietnicu. V neposlednom rade je schopnosť učiť sa a aplikovať naučený obsah, prípadne ho hodnotiť a aplikovať, určite jednou z najdôležitejších kognitívnych funkcií mozgu.

Biologicky povedané, mozog sa neustále mení a neustále formuje nové spojenia medzi nervovými bunkami, takže zhruba povedané, na konci dňa máme „iný“ mozog ako ten, s ktorým sme sa zobudili. To znamená, že s každým novým spojením, ktoré sa vytvorí medzi našimi nervovými bunkami, sa vytvorí potenciálna nová informačná cesta, cez ktorú je možné spracovávať nový a starý obsah. Táto schopnosť absorbovať, spracovávať a aplikovať informácie robí z ľudského mozgu najkomplexnejší orgán, aký poznáme.

Spektrum funkcií mozgu sa tak pohybuje od zjednodušených reflexných programov (ktoré má každá nižšia forma života) a od vrodeného správania až po vysoko vyvinuté kognitívne procesy, ako je myslenie a štúdium. Ľudský mozog možno rozdeliť na 2 mozgové hemisféry. Váži medzi 1245 a 1372 gramami (u ľudí) a pozostáva z takmer 23 miliárd nervových buniek a medzibunkového tkaniva.

Mozog pokrýva lebka (tzv. neurokranium) a je oddelený od takzvanej tvárovej lebky (viscerocranium). Mozog pláva v mozgovomiechovom moku, nazývanom tiež mozgovomiechový mok, ktorý je tvorený plexus choroidei. Slúži ako výživné médium a ako ochrana pred pohybmi mozgu v mozgu lebka.

Mozog je tiež obklopený meninges, ktoré majú aj ochrannú a výživovú funkciu. Na povrchu mozgu môžete vidieť takzvané Gyry a Sulci (cievky a údolia). Tieto zväčšujú povrch mozgu tak, aby sa niekoľko nervových buniek zmestilo do rovnakého priestoru, a to lebka.

Týmto spôsobom by sa mohol zvýšiť výkon mozgu, bez toho, aby spolu s ním musela do značnej miery rásť aj lebka. Mozog možno povrchovo rozdeliť na rôzne laloky, z ktorých niektoré tvoria neuroanatomické aj funkčné hranice. Patria sem čelný (čelný lalok), temenný (temenný lalok), okcipitálny (okcipitálny lalok) a temporálny (temporálny lalok).

V týchto lalokových oblastiach ležia dôležité funkčné centrá centrálnej nervový systém, ako sú rečové a senzorické centrá (temenný lalok), sluchové centrum a sídlo prvotných pohonov a pocitov (temporálny lalok) a vizuálne centrum, ktoré sa nachádza v okcipitálnom laloku. Predný lalok obsahuje motorické centrá, vyššie kognitívne centrá (myslenie, rozhodovanie), sídlo správania a naliehania („pôvod myšlienky“). Komplexná spolupráca medzi týmito centrami a schopnosť myslieť a plánovať ako jednotlivec odlišuje človeka od ostatných stavovcov.

Tieto špeciálne schopnosti sa samozrejme odrážajú aj v hrubej anatómii mozgu rôznych stavovcov. Mozog sa líši veľkosťou a tvarom a v mnohých prípadoch je prispôsobený aj špeciálnym úlohám. Napríklad čuchové a sluchové centrá sú zvlášť výrazné u psov a sú mnohokrát citlivejšie ako ľudské zmysly. Každý druh, nech je akokoľvek vysoko rozvinutý, musí v prírode prežiť pomocou špeciálnych schopností. Môžu mať tiež fyzickú povahu. Ďalší vývoj zmyslov, ktoré nakoniec umožňujú komunikáciu s prostredím, je však dôležitým procesom a nakoniec súčasťou prirodzeného vývoja.