Definícia
Lebka (latinsky: cranium) je kostnatá časť hlava, kostra hlavy, takpovediac.
Kostná štruktúra
Ľudská lebka sa skladá z mnohých kosti, ktoré sú však pevne spojené k sebe pomocou kostných stehov (stehov). Tieto stehy patria k falošným kĺby. V priebehu života sa tieto stehy postupne osifikujú a potom sa im hovorí synostózy.
Hneď po narodení však kostné stehy v niektorých prípadoch ešte nie sú úplne vytvorené. V dokumente sú medzery kosti, takzvané fontanely, a preto hlava novorodencov sa na niektorých miestach stále cíti mäkko, pretože tu ešte nie je kosť. Počas prvých rokov života sa fontanely zvyčajne uzatvárajú určitým spôsobom. Ak však kosti v ďalšom priebehu života nesprávne rastú spolu, dôjde napríklad k charakteristickým zmenám v tvare hlavy
- Scaphocephalos („v tvare zuba“) alebo do
- Trigonocephalos (trojuholníkový).
Klasifikácia
Z anatomických dôvodov je lebka rozdelená na dve časti: Lebečná lebka pozostáva z 8 kosti: Okrem toho sa v neurokraniu dá odlíšiť strecha lebky (lebka kalvária) od základ lebky. Medzi lebkou a chrbticou je priamy kontakt prostredníctvom dvoch hlava kĺby, miecha sa objavuje otvorom v základ lebky a beží v miechový kanál v chrbtici do kostrč.
Kosti mozgovej lebky obsahujú naše mozog a sú dôležitou ochranou mozgu pred vonkajšími vplyvmi. Na tento účel mozog neleží priamo na kosti, ale je opäť ponorený v tekutine (mozgovomiechový mok alebo tekutina), aby bolo možné ľahšie absorbovať šoky alebo podobne.
- Mozgová lebka (Neurocranium) a
- Lebka tváre (Viscerocranium).
- Nepárová okcipitálna kosť (Os occipitale),
- Spárovaná temenná kosť (Os parietale),
- Spárovaná spánková kosť (Os temporale),
- Nepárová sfénoidná kosť (Os sphenoidale),
- Časť čelnej kosti (Os frontale) a
- Nepárová kosť etmoidu (Os ethmoidale).
