neurotransmitery

Definícia - Čo je to neurotransmiter?

Človek mozog pozostáva z takmer nepredstaviteľného počtu buniek. Odhaduje sa, že 100 miliárd neurónov, ktoré vykonávajú skutočné myslenie, a opäť rovnaký počet takzvaných gliových buniek, ktoré podporujú neuróny v ich práci, tvoria orgán, ktorý z nás ľudí robí v tomto svete niečo zvláštne. S cieľom umožniť týmto nervovým bunkám vzájomnú komunikáciu sa v priebehu evolúcie vyvinul komplexný systém nosných látok, neurotransmiterov.

Jedná sa o niečo viac ako dve desiatky chemických zlúčenín, z ktorých niektoré sú veľmi odlišné a ktoré je možné podľa rôznych aspektov rozdeliť do rôznych skupín. Najbežnejšia klasifikácia je založená na ich chemickej štruktúre. Napríklad existuje malá skupina rozpustných plynov, do ktorých patria oxid uhoľnatý (CO) a oxid dusnatý (NO), ale tiež veľká skupina aminokyselín, ktoré sú stavebnými kameňmi proteíny, ktoré pôsobia ako neurotransmitery.

Proteíny samy osebe tiež tvoria skupinu neurotransmiterov. Je nesmierne dôležité, aby tento rozsiahly systém látok prenášajúcich informácie v mozog zostáva v vyvážiť, pretože nedostatok alebo prebytok neurotransmiterov má zničujúce následky na fungovanie nášho nervový systém. V závislosti od časti mozog v ktorej nastáva nerovnováha, môže to mať vplyv na našu duševnú aj fyzickú stránku zdravie.

Choroby ako Parkinsonova choroba, schizofrénie a dokonca aj depresia sú aspoň čiastočne výsledkom zmien v chémii mozgu. Na druhej strane však môžeme využiť aj naše vedomosti o látkach prenášajúcich signál z nervový systém presne liečiť tieto choroby. Mimochodom, neurotransmitery nie sú v žiadnom prípade rovnaké ako hormóny. Zatiaľ čo hormóny sa uvoľňujú do krvi a do svojich cieľových orgánov sa dostávajú prostredníctvom obehového systému, neurotransmitery sa používajú iba na komunikáciu v rámci nervový systém.

Úlohy neurotransmiterov

V jednotlivých nervových bunkách (neurónoch), ktoré môžu mať u ľudí viac ako jeden meter, sa informácie prenášajú prostredníctvom elektrického napätia, porovnateľného s napájacími káblami. Toto vedenie je však pravidelne prerušované, keď sa má informácia prenášať z jedného neurónu do druhého. Tu prichádza na rad chemická zložka prenosu informácií v mozgu pomocou neurotransmiterov.

Kontaktné body medzi neurónmi, kde sa uskutočňuje prenos chemických informácií, sa nazývajú synapsie. Len v našom mozgu existuje asi jeden bilión z nich. Aplikované na počet samotných neurónov to znamená, že každý jedinec nervová bunka je v priemere spojená s 1000 XNUMX ďalšími nervovými bunkami.

Úlohou neurotransmiterov je preto premosťovať prerušenie elektrického impulzu medzi dvoma neurónmi. To sa deje pomocou impulzu prichádzajúceho do synapsie, ktorý vedie k uvoľneniu neurotransmiterov z ich zásobných vezikúl neurónu A do Synaptická štrbina. V tejto medzere medzi neurónmi, ktorá je široká iba niekoľko nanometrov, látky prenášajúce svetlo difundujú do svojich zodpovedajúcich receptorov na Neurone B.

Tu sa chemická informácia prevedie späť na elektrickú informáciu. Účinok, ktorý každý jednotlivý neurotransmiter dosahuje v tomto procese, veľmi závisí od oblasti mozgu, v ktorej tento mechanizmus prebieha. Výsledkom je, že konkrétny neurotransmiter vykonáva rôzne úlohy v rôznych oblastiach mozgu. Je dôležité vedieť, že neurotransmitery nemajú vždy excitačný účinok na nasledujúci prúd nervová bunka, ale môže mať aj inhibičný účinok na elektrický prenos informácií.