Pre normálny vývoj a pre udržanie zdravia potrebuje ľudské telo rôzne živiny. Na jednej strane sú to makroživiny ako napr sacharidy, proteíny (bielkoviny) a tuky. Telo ich však môže využiť, iba ak potravina obsahuje aj mikroživiny. Čo sa do toho počíta?
Čo sa považuje za mikroživinu?
Medzi mikroživiny patrí vitamíny, minerály, stopové prvky, sekundárne rastlinné zlúčeniny, nevyhnutné mastné kyseliny a aminokyseliny - látky, ktoré sú pre telo životne dôležité a chránia okrem iného aj pred voľnými radikálmi. Na rozdiel od makroživín, ľudské telo si mikroživiny nedokáže samo vyrobiť. Pre fungujúci metabolizmus ich preto musí prijímať spolu s jedlom - hoci sami nedodávajú žiadnu energiu. Slúžia napríklad na tvorbu makromolekúl alebo ako kofaktory pre esenciálne enzýmové reakcie. Ostatné mikroživiny zase majú antioxidant účinky.
Vitamíny sú dôležité mikroživiny
V tele, vitamíny sú zapojené do mnohých procesov. Sú tiež obzvlášť dôležité pre imunitný systém, aby bolo možné úspešne bojovať proti patogénom. Okrem toho každý vitamín plní svoje vlastné jedinečné úlohy.
- Vitamín Odpoveď: Je zapojený do procesu videnia a hrá dôležitú úlohu pri reprodukcii. Vitamín A tiež zaisťuje zdravé zdravie koža, kosti, chrupavka a zuby.
- B vitamíny: Skupina vitamínov obsahuje osem voda-rozpustné vitamíny, ktoré sú zodpovedné za množstvo metabolických funkcií. Tie obsahujú energetický metabolizmus a rast svalov, ale aj duševný výkon.
- Vitamín C: voda-rozpustná kyselina askorbová chráni bunky pred voľnými radikálmi, stimuluje imunitný systém, sa podieľa na formovaní kolagén a steroidy a vylepšuje vstrebávanie of železo z jedla.
- vitamín D: Telo si dokáže samo vyrobiť vitamín rozpustný v tukoch, keď koža je vystavený slnečnému žiareniu. vitamín D reguluje vápnik vyvážiť a teda dôležité pre stabilitu kostí.
- vitamín E: Je to jeden z antioxidantov, pretože vitamín zachytáva voľné radikály a chráni tak bunky.
- Vitamín K: Je obsiahnutý vitamín rozpustný v tukoch krv zrážanie, a tiež v metabolizme spojivové tkanivo a kosti.
Minerály a stopové prvky sú mikroživiny.
V tele, funkcia kosti, svaly, srdce a mozog závisí na tom, minerály. Existujú látky, ktoré telo potrebuje vo veľmi veľkom množstve a tie, ktoré potrebuje len v malej koncentrácii. Makrominerály (sú potrebné pre telo vo veľkých množstvách):
- Draslík
- Vápnik
- Magnézium
- Sodík
Stopové prvky (telo ich potrebuje v malom množstve):
- Chróm
- Železo
- meď
- Jód
- Mangán
- Molybdén
- Selén
- zinok
Všetko stopové prvky okrem chrómu sa používajú na výrobu enzýmy a hormóny ktoré regulujú metabolizmus. To zase zaisťuje mikroživina chróm krv cukor úrovne sú v normálnom rozmedzí a nie sú vykoľajené.
Sekundárne rastlinné látky
Aj keď tieto mikroživiny nie sú pre ľudské telo nevyhnutné, sekundárne rastlinné zlúčeniny ovplyvňovať početné metabolické procesy a vykonávať zdravie-propagačné účinky. Napríklad majú antioxidant, antihypertenzívne, protizápalové a imunomodulačné účinky. Sekundárne rastlinné zlúčeniny sa nachádzajú v ovocí, zelenine, strukovinách, orechy a celozrnné výrobky.
- Karotenoidy
- Flavonoidy
- Lykopén
Tiež mikroživiny: omega mastné kyseliny a aminokyseliny.
polynenasýtené mastné kyseliny patria tiež medzi mikroživiny. Sú známe ako omega-3 a omega-6 mastné kyseliny, ktoré si telo nedokáže samo vyrobiť, ale musí ich dodávať prostredníctvom potravy. Sú základom pre rôzne tkanivá hormóny a podieľajú sa na vytváraní ľudských buniek. Rybie a rastlinné oleje ako napr repkový olej alebo ľanový olej a zelená zelenina, ako je ružičkový kel alebo špenát, sú obzvlášť bohaté na tieto mikroživiny. Pojem proteinogénny aminokyseliny sa týka 21 aminokyselín, ktoré tvoriť proteíny. Telo teda potrebuje tieto jednotlivé stavebné kamene, z ktorých môže vytvárať bielkoviny.
Mikroživiny v potravinách
Ovocie a zelenina obsahujú veľa mikroživín - ale bohužiaľ iba v prípade, že sú čerstvo zozbierané. Preprava, skladovanie, konzervácia a varenie zničiť mnoho z týchto cenných mikroživín. A hlava napríklad hlávkový šalát môže stratiť až 60 percent vitamín C do troch dní špenát až 95 percent. Optimálny prísun mikroživín je preto zvyčajne nedostatočne možný iba cez deň strava. Okrem toho v živote vždy existujú fázy, keď má telo zvýšenú potrebu mikroživín, napríklad počas choroby alebo tehotenstva. V takýchto prípadoch sa odporúča doplnenie základných látok. Nielen chorí ľudia, ale aj zdraví ľudia môžu mať deficit mikroživín v dôsledku konkrétnej životnej situácie, ktorú je potrebné doplniť.
Čo sa stane, keď je nedostatok mikroživín?
Aj keď sú mikroživiny potrebné iba vo veľmi malom množstve, sú jednou zo základných zložiek potravy. Bez nich by množstvo funkcií, ako je rast alebo tvorba energie v tele, nemohlo vôbec prebiehať. Ak chýba jedna alebo viac z týchto látok, prejavia sa príznaky nedostatku. Početné štúdie ukazujú, že riziko chronických chorôb súvisí s: krv hladiny rôznych antioxidantov a vitamínov B. V porovnaní so zdravými kontrolami majú teda pacienti často výrazne nižšie koncentrácie mikroživín v sére alebo plazme. Mikroživiny by sa však nemali brať nekontrolovane, ale vždy po konzultácii s lekárom pacienta. Okrem toho nepozorovaný príjem vitamínov a minerály v nadmerných dávkach môže byť dokonca škodlivá: Zatiaľ čo nadmerná voda-rozpustné látky telo jednoducho vylučuje, ďalšie mikroživiny sa môžu v tele hromadiť a niekedy vyvolávať sťažnosti.
Mikroživiny na doplnenie stravy
Niektorí ľudia nestíhajú jesť tak vyvážene a zdravo strava ako by chceli. Okrem iného je to dôvod, prečo majú niektorí nedostatok výživných látok. V strednej Európe je potreba najmä vitamínov A a B, ako aj jód, často nie je primerane splnený strava sám. Dokonca aj samosyntéza vitamín D samotné slnečné žiarenie nie je pre niektorých ľudí dostatočné. To platí najmä pre starších ľudí koža syntéza je znížená v porovnaní s mladšími vekovými skupinami. Potrebu mikroživín navyše často zvyšujú faktory ako vek, telesná hmotnosť, správanie sa vo voľnom čase, pracovná námaha, stres, stravovacie návyky, chronické choroby alebo príjem liekov. Preto je cielené dopĺňanie chýbajúcich mikroživín dobrou voľbou pre niektoré skupiny alebo po potvrdení nedostatku. Mikroživina doplnky dávajte zmysel, iba ak sú správne dávkované, kombinované a v použiteľnom stave. V modernej medicíne sa používajú štandardné alebo monoprípravky, ako napr vápnik or magnézium sám, vitamín C or vitamín E sa kriticky hodnotia ako jednotlivé látky.
