Cieľom je ortomolekulárna psychiatria (OMP) duševná choroba pomocou koncentrovaných správa of vitamíny, zinok a ďalšie látky, ktoré sa prirodzene vyskytujú v ľudskom tele. Týmto spôsobom sa zameriava na vytvorenie alebo udržanie optimálnych molekulárnych podmienok pre zdravého ducha a myseľ. Ortomolekulárna psychiatria sa však nedokázala v lekárskej praxi presadiť podľa predstáv. Dodnes nebol schopný poskytnúť dostatočné dôkazy o svojej účinnosti.
Čo je to ortomolekulárna psychiatria?
Kanaďan Abram Hoffer a Brit Humphry Osmond sú považovaní za zakladateľov tejto kontroverznej teórie. Obaja lekári predpísali vysoké dávky niacínu (vitamín B3) pacientom trpiacim na schizofrénie. Množstvo dosiahlo až 17 gramov denne. V päťdesiatych rokoch 1950. storočia Hoffer a Osmond tvrdili, že schizofrenici môžu vyrábať adrenalín- odvodená telesná látka (adrenochróm), ktorá mala známe halucinogénne účinky drogy. Ich myslenie bolo založené na zistení, že avitaminóza choroba pelagra sa dá úspešne liečiť dodávkou niacínu. Americký Američan Carl C. Pfeiffer stavil na tomto koncepte a vytvoril systém „biotypov schizofrénie„. Vychádzalo sa z predpokladu, že rôzne prejavy duševná choroba môžu súvisieť s nedostatkami histamín, zinoka vitamín B6, ako aj alergia na lepok a všeobecné podvýživa. Keď v roku 1988 Pfeiffer zomrel, výskum OMP sa do veľkej miery zastavil. Odvtedy sa naopak ukázalo, že vysokodávka vitamín doplnky môže skutočne ohroziť generála zdravie pacientov. Dnes už iba zopár vitamínové prípravky sú schválené ako lieky napríklad v Nemecku. Zvyčajne sa predávajú ako diétne doplnky a nesmú robiť žiadne prísľuby uzdravenia. Vo vysokých dávkach nie sú povolené z dôvodu možných toxických účinkov na telo a myseľ.
Funkcia, účinok a ciele
Ortomolekulárna medicína bola vytvorená podľa definície amerického biochemika a laureáta Nobelovej ceny Linusa Paulinga (1901-1994). Slovo ortomolekulárne, ktoré pochádza z gréčtiny, znamená mutatis mutandis použitie správnych živín (molekuly) v správnych množstvách. Pauling spresnil termín a prehovoril udržiavania dobrého zdravie a liečenie chorôb pozmenením koncentrácie látok bežne potrebných v ľudskom tele a potrebných pre zdravie. V roku 1968 predstavil Pauling svoju koncepciu ortomolekulárnej psychiatrie. S právom koncentrácie z vlastných aktívnych látok tela by mala byť ľudská výživa navrhovaná tak, aby preventívne a terapeuticky pomáhala proti akútnym a chronickým chorobám. Podľa Paulinga by mala mať výživa cieľ nielen predchádzať nedostatkom živín, ale zabezpečiť individuálny prísun životne dôležitých látok v súlade s požiadavkami. V práci Hoffera a Osmonda Pauling objavil účinnosť vitamínu B1 proti depresia a B12 proti psychóza. V modernej všeobecnej medicíne vitamínové prípravky účinné na ortomolekulárnom základe sa používajú napríklad proti xeroftalmii (vysušovaniu očí), zhubným anémia (anémia), osteoporóza a krivica. Kyselina nikotínová je účinný proti vysokej cholesterolu a fluór je uznávaným prostriedkom pre zubný kaz profylaxia. Ortomolekulárna medicína sa tiež zaoberá zdravie relevantnosť minerály, stopové prvky, nevyhnutné mastné a aminokyseliny. V tejto súvislosti sa zistilo, že pre metabolizmus a imunitnú obranu človeka to nie je minimum, ale optimálne množstvo živiny, ktoré je najlepšie. Táto kvalita by mala umožniť organizmu, aby si sám vytvoril optimálne zloženie vlastných látok v tele. Napríklad rôzne optimalizačné testy priniesli možné použitie omega-3 mastné kyseliny pri zmierňovaní srdce chorôb. Princíp ortomolekulárnej medicíny je nasledovný: V prvom rade by látky prítomné v ľudskom tele mali vylúčiť príčinu ochorenia skôr, ako sa umelo vyrobia drogy iba potlačiť príznaky. V ideálnom prípade tieto ortomolekulárne látky stimulujú samoliečebné sily človeka do takej miery, že drogy s viac alebo menej nežiaducimi vedľajšími účinkami sa stávajú čo najviac nadbytočnými. Jeho použitie by sa malo uskutočňovať iba v prípade skutočnej potreby. V ortomolekulárnej medicíne je dôležitý prechodný kov zinok. Ako základná látka v tele je zodpovedný hlavne za imunitný systém. Mnoho prechladnutí a infekcií súvisí s nedostatok zinku, ale často sa s nimi náhlivo bojuje antibiotiká sám. Podľa teórie ortomolekulárnej medicíny je však lepší prísun zinku podstatne efektívnejší.
Riziká, vedľajšie účinky a nebezpečenstvá
Na základe týchto princípov ortomolekulárna psychiatria predpokladá, že porovnateľné nedostatky endogénnych látok môžu tiež zvyšovať duševné poruchy. Ak sú tieto látky dostupné v dostatočnom množstve, môžu zmierniť účinky týchto porúch. Hlavné nedostatky rôznych mikroživín a aminokyseliny môže byť zodpovedný za poškodenia v mozog funkcie. Súčasný koncentrácie tu je tiež rozhodujúce množstvo jednotlivých látok. Môže sa významne líšiť od koncentrácie, ktorá je k dispozícii prostredníctvom internetu strava a genetické zloženie konkrétnej osoby, poznamenal Linus Pauling. Odborníci OMP sa domnievajú, že psychologické príznaky ako dôsledok týchto nedostatkov životne dôležitých látok sa môžu prejaviť skôr ako príznaky fyzické. Mohlo by to byť spôsobené metabolickými abnormalitami, ako je oslabená priepustnosť tzv krv-mozog bariéra. V tomto prípade je prítomnosť endogénnych látok v normálnom rozmedzí, ale prichádzajú do stredu nervový systém na nižších úrovniach. U detí sa to môže prejaviť nesústredenosť a štúdium poruchy, ale aj pri hyperaktivite.
