Schizofrénia

Synonymá v širšom zmysle

• Rozdelenie vedomia
• Endogénne psychózy
• Schizofrenické psychózy
• Psychózy zo schizofrenickej formy

Definícia

Aby sme porozumeli pojmu schizofrénia, je potrebné si tento pojem najskôr ujasniť psychóza. psychóza je stav v ktorom pacient stráca kontakt s realitou (skutočným životom). Normálne my ľudia vnímame našu realitu pomocou našich zmyslov a potom ju spracovávame v našom myslení.

V kontexte a psychóza alebo psychotický stav môžu byť narušené. Schizofrénia je forma psychózy, pri ktorej môže byť na jednej strane narušené zmyslové vnímanie a halucinácie môže dôjsť, na druhej strane môže byť vážne narušené samotné myslenie. Spracovanie vnímania môže napríklad viesť k bludom.

Celkovo vzaté ľudia v psychotickom stave postupne strácajú kontakt s realitou, a teda so svojim životom. Je pre nich čoraz ťažšie plniť úlohy, ktoré im boli zverené (ako spoločníci, zamestnanci, vodiči atď.). Čo neznamená psychóza alebo schizofrénia, je rozdelená osobnosť alebo viacnásobná porucha osobnosti!

príznaky

Klinický obraz alebo symptomatológia sa celkovo môžu u jednotlivých pacientov veľmi líšiť. Aj keď sa jedná o ochorenie s mnohými tvárami, klinické príznaky sa dajú rozdeliť do 3 tried: Osobitne špecifické pre schizofréniu sú napríklad poruchy vlastného pocitu ega v zmysle vonkajšej kontroly, pri ktorej sú postihnuté osoby mať pocit, že ich myšlienky nie sú ich vlastné, akoby im boli dávané alebo odnášané nápady. Skúsenosť s bludom patrí tiež k schizofrénii, napríklad vo forme paranoje alebo bludov vznešenosti.

Veľmi typické sú aj akustické halucinácie vo forme komentárov, väčšinou negatívnych hlasov, prípadne sprevádzaných ďalšími halucináciami. Okrem toho je myslenie a logické kombinovanie zvyčajne obmedzené a prostredie a skúsenosti už nemožno interpretovať správne. Ovplyvnený je aj afekt, teda ich emočné prežívanie, čo vysvetľuje zjavnú apatiu.

V niektorých kontextoch je však možná aj neprimeraná nadmerná reakcia a nepochopiteľné reakcie. Závažnosť týchto príznakov sa líši v závislosti od formy schizofrénie. Mnoho osobností, tak často uvádzaných vo filme a v televízii, je pomerne zriedkavým prejavom schizofrénie.

Niektoré z vyššie opísaných symptómov sú veľmi špecifické pre schizofréniu, zatiaľ čo niektoré príznaky ich sprevádzajú pravdepodobnejšie. Z tohto dôvodu sú rozdelené na príznaky 1. a 2. stupňa.

• Pozitívne príznaky
• Negatívne príznaky
• Psychomotorická symptomatológia

Pojem „symptóm prvého stupňa“ sa vzťahuje na príznaky, ktoré môžu jasne naznačovať možnú prítomnosť schizofrénie, pretože sú pre schizofréniu veľmi špecifické.

Jedným z najbežnejších príznakov prvého rádu je sluch. Rozlišuje sa tu medzi dialógovými a komentujúcimi hlasmi, ako aj zvukom myšlienok, tj. Pocitom, že vlastné myšlienky opakuje iná osoba. Posledná zmienka často spôsobuje, že ľudia majú pocit, že sú diktovaní myšlienkam ostatných.

Okrem toho môžu byť prítomné fyzické skúsenosti s vplyvom, ktoré popisujú, že postihnuté osoby majú pocit, že niekto iný má prístup k ich telu, a napríklad zdvihne ruku, hoci to nechce. Mnoho ľudí porovnáva tieto skúsenosti s pocitom, že sú bábkou. Ďalšími príznakmi prvého stupňa sú myšlienkové inšpirácie, rozširovanie myšlienok, stiahnutie myšlienok.

Pokiaľ ide o druhú možnosť, postihnuté osoby majú pocit, že zväčša nadprirodzená bytosť, ako napríklad diabol, by sa ich spýtala na ich myšlienky, a preto už nevedia pochopiť jasné myšlienky. K tomuto spektru symptómov patrí ďalej pocit ovplyvňovania vôle a klamné vnímanie, takže skutočným vnímaním sa pripisuje klamný význam. Príznaky druhého stupňa nie sú na rozdiel od príznakov prvého stupňa veľmi špecifické pre schizofréniu. Je dôležité si uvedomiť, že toto poradie neindikuje závažnosť alebo účinky jednotlivých príznakov, ale iba popisuje špecifickosť týchto príznakov pre schizofréniu.

Príkladom takéhoto príznaku je halucinácie, ktoré sa môžu vyskytnúť aj pri iných psychických poruchách. Rozlišuje sa medzi akustickými, vizuálnymi a čuchovými halucináciami. Afektívne poruchy však môžu byť tiež súčasťou spektra symptómov schizofrénie.

Medzi tieto poruchy patria napríklad depresívne nálady, prehnaná eufória, zmätok alebo takzvaná paratymia, teda rozdiel medzi prejavom a pocitom. Príkladom toho druhého je, keď sa človek smeje, aj keď v skutočnosti cíti obrovský smútok. U postihnutej osoby môžu byť navyše prítomné bludy alebo nápady.

Tieto bludy sú zvyčajne spojené s ostatnými príznaky schizofrénie. Napríklad ľudia so zrakovými halucináciami si často predstavujú, že sú prenasledovaní alebo potrestaní vyššou mocou v zmysle klamu. Príznaky mnohých duševných porúch sa delia na pozitívne a negatívne príznaky.

Napríklad pri schizofrénii sem patria akustické a optické halucinácie, napríklad sluchové hlasy. V kombinácii s ilúziami alebo myšlienkami, ktoré sú zvyčajne prítomné, môžu viesť u postihnutých k úplnému skresleniu reality a k drastickému zníženiu kvality života. Ďalším príznakom, ktorý sa dá pripísať pozitívnym príznakom, sú formálne poruchy a poruchy myslenia súvisiace s obsahom.

Prvé spomínané prípady schizofrenickí pacienti zvyčajne označujú za blokádu myslenia alebo za krádež myšlienok vyššou mocou, čo znamená, že už nie sú schopní sledovať logické myšlienkové pochody. Naproti tomu poruchy myslenia súvisiace s obsahom sprevádzajú bludy alebo poruchy ega. Normálne okolnosti tak často súvisia s danou osobou samou a pokúša sa nájsť pre ňu vysvetlenie, ktoré nie je pre cudzincov väčšinou pochopiteľné.

Ďalšie pozitívne príznaky sú: Pozitívne príznaky zodpovedajú za typický obraz schizofrénie a sú zvlášť výrazné pri akútnych záchvatoch. Reagujú dobre na bežné antipsychotické lieky a liečia sa oveľa ľahšie ako negatívne príznaky.

• Zmeny správania
• Poruchy emočného prejavu
• Asociačná relaxácia (Zerfahrenheit)
• Vytrvalosť (opakovania)
• Neologizmy (neologizmy)

Na rozdiel od pozitívnych symptómov pojem negatívny symptómy zahŕňa všetky príznaky spojené so stratou normálnych fyzických a duševných schopností, ako sú mentálne deficity alebo nedostatok reči.

Afektívne poruchy tiež patria do tohto spektra príznakov. Spravidla sú sprevádzané znížením hnacej sily a nezáujmom, čo potom môže viesť aj k sociálnemu stiahnutiu. V oblasti duševného výkonu môžu často existovať závažné obmedzenia, ktoré sa zvyšujú s progresiou ochorenia.

Okrem toho dochádza k výraznému zníženiu schopnosti sústrediť sa a ochudobňovať reč. Ak sa schizofrénia už vyskytuje v detstva a dospievania, obmedzenia motorických schopností, v zmysle svalovej slabosti a koordinácie možno tiež opísať problémy. Liečba, bohužiaľ, na tieto príznaky nemá veľký vplyv, takže liečba negatívnych symptómov je mimoriadne náročná.

V takzvanom klame je narušený obsah myslenia (predstavy, viery). V rámci ilúzie si pacienti vytvárajú myšlienky, o ktorých sú presvedčení (v zmysle „poznania“), že sú pravdivé, aj keď nezodpovedajú pravde. Za svojimi koncepciami a myšlienkami sa stavajú s obrovským úsilím a zvyčajne nedovolia žiaden rozpor.

Príležitostne, ale v žiadnom prípade nie vždy, sa tieto koncepcie javia ako celkom logické a premyslené aj pre cudzincov, takže sa dá hovoriť o skutočnom „šialenstve“. U schizofrénie existujú určité „typické“ ilúzie.

• Paranoidný klam (Paranoidný klam) Pri tomto type klamu sa pacienti cítia prenasledovaní, ohrození alebo dokonca potlačení.

  Napríklad: prechádzajúce autá môžu zrazu patriť tajnej službe. Sused, ktorý nepozdraví, plánuje útok odpočúvania. Zvoniaci listový prepravca sa zrazu stane nájomným vrahom. Na ulici sa cítite neustále sledovaní alebo sledovaní.

• Megalománia: Obsahom tejto megalománie je veľkoleposť pacienta.

  Napríklad: Pacient si myslí, že je záchrancom sveta, najskvelejším vedcom, priamym potomkom Napoleona alebo Ježiša alebo akejkoľvek inej príliš schopnej osoby.

• Kontrolný klam: To vedie k myšlienke, že vlastné činy, myšlienky alebo impulzy sú ovplyvňované a kontrolované inými „silami“ alebo ľuďmi. Napríklad: pacient, ktorý prežíva svoje myšlienky ako čudné a zmenené, môže byť pevne presvedčený, že jeho sused cez ulicu ho „ožaruje“ prístrojom. Fyzické ťažkosti ako nepokoj alebo žalúdok bolesť sa tiež vysvetľujú „činmi“ iných ľudí.
• Klam vo vzťahu: Vo vzťahu klam vo vzťahu vidí pacient v určitých činoch, situáciách, objektoch alebo dokonca v ľuďoch pre neho dôležitý význam.

  Napríklad: Pacient je presvedčený, že televízne alebo rozhlasové vysielanie pre neho osobne prenáša texty. Dopravné značky môžu obsahovať aj skrytú správu o tom, akým smerom by sa mal pacient pohybovať.

• Tu chorý človek vie o svojom bezprostrednom finančnom krachu, aj keď nebezpečenstvo nie je reálne dané. Tu sa starosti často točia najmä okolo starostlivosti o príbuzných
• Hypochondrický klam: Tu pacient vie, že trpí najmenej jednou vážnou fyzickou chorobou.

  Toto ochorenie je pacientom často vnímané ako nevyliečiteľné a smrteľné. Negatívne zistenia a poistenia viacerých lekárov ho nemôžu od tohto presvedčenia odradiť.

• Klam hriechu: Chorý vie, že zhrešil proti vyššej alebo nižšej moci. Ak je človek veriacim, obsah klamu je často nábožensky ovplyvnený.

  Ak neexistuje zvláštna duchovnosť, môže sa hriech rozšíriť aj na svetské starosti.

• Nihilistický klam: Toto je klam, ktorý je obzvlášť znepokojujúci pre cudzincov. V dôsledku vnímanej prázdnoty chorý človek popiera svoju vlastnú existenciu ako osoba, a ak je to potrebné, existenciu okolitého sveta.

Mnoho pacientov so schizofréniou vykazuje nápadný spôsob vyjadrovania, ktorý je spôsobený väčšinou zmenou formálneho myslenia. Formálne neznamená to, čo si človek myslí z hľadiska obsahu, ale to, ako si myslí.

Pre lepšie vysvetlenie sú nižšie uvedené najčastejšie formálne zmeny myslenia. Pre úplnosť je potrebné spomenúť, že takéto formálne poruchy myslenia sa samozrejme môžu vyskytnúť aj pri iných poruchách, ako napr. mánia, demencie, Atď

• Asociačná voľnosť (Zerfahrenheit): To znamená, že pacienti pochádzajú z „Höcksken auf Stöcksken“.

  Aj malé podnety zvonku spôsobujú, že pacient stratí niť. Celkovo sa zdá, že celý tok reči je nesúvislý a nie alebo len veľmi ťažko zrozumiteľný. Napríklad: pacient sa pýta, či už dnes dostal svoje lieky.

  Odpovedá: „Nie, nechcem ich ... vždy majú také hlúpe vedľajšie účinky. Môj švagor je tiež hlúpy. S mojou sestrou je už dva roky.

  2 prichádza pred 3 ... pred domom je lepšie ako za domom atď.

• Vytrvalosť (opakovania): Pri tomto type duševnej poruchy sa neustále opakujú jednotlivé slová alebo vety alebo časti viet. Znamená to však tiež dôsledné dodržiavanie myšlienkového smeru alebo nedostatok flexibility v myslení.
• Neologizmy: Pacienti „vymýšľajú“ nové slová a začleňujú ich do svojho toku reči ako samozrejmosť.
• Poruchy emočnej expresie Tento typ poruchy sa týka abnormalít, ktoré vykazujú mnohí schizofrenici. Často majú veľké ťažkosti s emocionálnym správaním spôsobom, ktorý je vhodný pre danú situáciu.

  Smutná správa sa vysmieva, pekná situácia môže viesť k zúfalému plaču. Celkovo môže byť celková nálada pomerne nepredvídateľná. V relatívne krátkom čase môžu nastať výbuchy radosti, po ktorých budú nasledovať výbuchy hnevu.

Halucinácie sa voľne prekladajú ako „nesprávne vnímanie zmyslov“.

Našich 5 zmyslov nám poskytuje podnety, s ktorými narábame s prostredím. V súvislosti so schizofréniou sa môže stať, že jeden alebo viac z týchto zmyslov zachytáva a prenáša neexistujúce podnety. Najbežnejšou je „počutá“ halucinácia (akustická halucinácia). Pacienti tu počujú buď smerové, alebo nesmerové halucinácie.

Neusmernenými halucináciami sú napríklad búchanie alebo zvuky motora. Cielené halucinácie sú častejšie a zvyčajne sa vyskytujú vo forme hlasov. Ako praktický lekár musíte presne rozlišovať, čo tieto hlasy hovoria o pacientovi.

Na jednej strane je možné, že dôjde k rozhovoru medzi pacientom a halucináciami (dialógové hlasy), na druhej strane hlasy nehovoria s pacientom, ale o ňom (komentujúce hlasy). Tretia možnosť je obzvlášť problematická. Toto sú veliace hlasy (imperatívne hlasy).

Pacienti majú často veľmi silné nutkanie vzdať sa týchto príkazov v nádeji, že nájdu pokoj. Nevyhnutná halucinácia je preto vždy dôvodom pre hospitalizáciu, pretože existuje zvýšené riziko sebapoškodenia. (Ak je to potrebné aj proti vôli pacienta.

Pozri tiež tému zákon o starostlivosti). Druhou najčastejšou halucináciou je „videná“ halucinácia (optická halucinácia). Môžu sa tu vyskytovať všelijaké veci (zvieratá, ľudia, predmety).

Typickým a dobre známym príkladom optickej halucinácie sú takzvané „biele myši“ v odňatie alkoholu klam. Zriedka existujú klávesy (chuťové) halucinácie, ktorých obsahom je väčšinou stravovanie a pitie; páchnuce (čuchové) halucinácie, kde často páchnuce zápachy (napr. dym a ...) vôňa rozkladu) sú v popredí alebo pociťované (hmatové) halucinácie, kde sú často popísané „plazenie hmyzu“, úrazy elektrickým prúdom alebo svrbenie. U schizofrenických pacientov možno často pozorovať zvýšené vnímanie ešte pred objavením sa skutočných halucinácií.

Farby sú vnímané ako jasnejšie, znejú hlasnejšie. Pojem psychomotorika popisuje časti pohybovej sekvencie, ktoré je možné modulovať mentálnymi procesmi. V súvislosti s duševnými chorobami, ako je schizofrénia, môže byť narušené toto prepojenie medzi psychikou a pohybom, čo môže mať za následok rôzne príznaky.

Patrí sem vývoj pohybových automatizmov, ktoré sa môžu prezentovať v rôznych formách. Napríklad ľudia môžu vyvinúť automatizmus toho, že budú musieť okamžite opakovať všetko, čo počujú, alebo že budú vždy vykonávať pohyb, ktorý je opačný ako pozorovaný človek. Ďalším príznakom je vývoj tiky, tj mimovoľné svalové zášklby, ktoré sa rýchlo opakujú.

Môže tiež nastať silný motorický nepokoj, napríklad neustále bezat napríklad tam a späť v miestnosti. Na rozdiel od vyššie spomenutých príznakov, ktoré súvisia so zvýšeným pohybom, môžu byť psychomotorické poruchy spojené aj s výrazným nedostatkom pohybu a riadenia. Nervozita, ktorá sa vyskytuje u väčšiny schizofrenických pacientov, sa považuje za negatívny príznak a je často jedným z prvých príznakov prejavu schizofrénie.

Vývoj tejto výraznej nervozity možno vysledovať až k zásadnému narušeniu pohody, ktoré môže existovať v súvislosti s týmito chorobami. Avšak iné možné príznaky schizofrénie, ako sú halucinácie, môžu tiež viesť k nervozite, pretože postihnuté osoby nevedia, ako sa s touto situáciou vyrovnať. U mnohých pacientov s psychomotorickými poruchami sa navyše vyskytuje motorický nepokoj, ktorý môže posilniť obraz nervozity.

Výrazný nepokoj je tiež veľmi častý u schizofrenických pacientov. Na jednej strane je tento nepokoj výsledkom psychomotorickej poruchy, ktorú môže sprevádzať vývoj tiky, automatické pohyby alebo nutkanie neustále sa hýbať. Pri vzniku nepokoja však majú hlavnú úlohu aj psychologické aspekty.

Napríklad schizofrenickí pacienti často nie sú schopní jasne myslieť a ako choroba postupuje, zvyčajne sa u nich vyvinú bludy, ktoré sa dajú zosilniť optickými a akustickými halucináciami. Všetky tieto faktory vedú k tomu, že postihnuté osoby nikdy nie sú schopné nájsť fyzický a psychický pokoj. Nástup schizofrénie sprevádza asi v polovici prípadov depresívna nálada alebo depresívne nálady.

Je to spôsobené predovšetkým všeobecným mentálnym a duchovným spomalením, ktoré môže sprevádzať rozvoj radosti. Niektorí pacienti hlásia pocit vnútornej prázdnoty. Dôsledkom je často ochladenie sociálnych kontaktov s priateľmi alebo rodinou, čo môže viesť k úplnej sociálnej izolácii. S týmito príznakmi sa dá ľahko zameniť depresia, čo je jeden z dôvodov, prečo sa schizofrénia dá diagnostikovať len zriedka v takom skorom štádiu.

Možno pozorovať aj premýšľavosť nad normálnu úroveň. Toto je klasifikované ako jedna z vyššie opísaných formálnych porúch myslenia a znamená to, že myšlienky sa točia stále dokola o tej istej nepríjemnej téme bez toho, aby sa našlo riešenie. Mnoho pacientov navyše hľadá možné vysvetlenie výskytu halucinácií, ktoré potom často končia bludmi.

Vývoj a nesústredenosť je veľmi skorým príznakom začínajúcej schizofrénie a vyskytuje sa takmer u všetkých pacientov. Na jednej strane je to kvôli všeobecnej poruche pohody, ktorá sa vyskytuje u mnohých schizofrenických pacientov. Príčinou môže byť ale aj takzvaná strata myslenia, na ktorú sa sťažuje veľa postihnutých osôb.

Potom popisujú, že už nedokázali pochopiť jasné myšlienky, pretože ich o myšlienky oberá niekto iný, zvyčajne vyššia moc. Navyše často existujúce akustické a optické halucinácie môžu viesť k neustálemu nasýteniu a rozptýleniu stimulov, čo potom vedie k silnému nesústredenosť. Väčšina pacientov so schizofréniou trpí v priebehu choroby závažnými poruchami spánku, čo je výsledkom mnohých možných príznakov.

Napríklad často prítomná mentálna a motorická hyperaktivita môže znamenať, že postihnutí nemôžu odpočívať. Pri bežnej forme paranoidnej schizofrénie trpí mnoho pacientov tiež bludmi, ktoré sú sprevádzané prenasledovacím bludom a vedú k poruchám spánku. Možné akustické halucinácie sú ďalej možným dôvodom vzniku porúch spánku.

Poruchy spánku sa obvykle liečia podaním tabletky na spanie aj pri schizofrénii. Zanedbanie osobného vzhľadu je ďalším skorým príznakom začínajúcej schizofrénie, okrem iných príznakov, ako je depresívna nespokojnosť alebo Pamäť poruchy a vyskytuje sa asi u 20 - 40% postihnutých osôb. Tento príznak je klasifikovaný ako všeobecný zdravie poruchy a je sprevádzaná stratou hygieny.

Je to spôsobené tým, že mnoho schizofrenických pacientov je introvertných a ich osobný vzhľad pre nich hrá čoraz menšiu úlohu. Tento príznak sa zvyčajne zosilňuje zvyšovaním sociálnej izolácie. U schizofrenických pacientov je veľmi bežné, že cudzinci majú pocit, že sú klamaní, keď pacient popisuje svoje bludy alebo hovorí o halucináciách, ktoré videl alebo počul.

To však zvyčajne vedie ľudí k zabudnutiu, aké skutočné pocity má človek trpiaci schizofréniou, keď má také halucinácie alebo hlasové vnímanie. Postihnuté osoby teda zvyčajne nemôžu rozlíšiť, či je niečo skutočne skutočné alebo iba časť halucinácie. Tieto dojmy sú zosilnené vývojom bludov a hľadá sa lepší dôvod pre vnímanie, ktoré sa potom rýchlo javí ako lož pre cudzincov.

Naproti tomu však schizofrenickí pacienti môžu skutočne klamať, aby utajili skutočnú prítomnosť alebo rozsah ochorenia pred príbuznými. Tento jav je zvyčajne výraznejší na začiatku ochorenia. Jedným z prvých príznakov začínajúcej schizofrénie môže byť zhoršenie blahobytu, napríklad zvýšená podráždenosť.

Platí to najmä pre najbežnejšiu formu ochorenia, paranoidnú schizofréniu, ktorá sa zameriava na vývoj bludov a sluchových halucinácií. Pacienti rýchlo nadobudnú dojem, že ich klamú všetci ostatní ľudia a že im nechcú uveriť, čo sa potom môže prejaviť ako silná podráždenosť. Mnoho schizofrenických pacientov má problémy so sledovaním pomaly sa pohybujúceho predmetu očami a zlyhávajú pre rýchle a trhané sekvencie pohľadu.

Či sa to dá pripísať čisto psychickému stresu alebo konkrétne schizofrénii, ešte nebolo jednoznačne stanovené. V súčasnosti prebiehajú štúdie na túto tému, aby bolo možné odhaliť schizofréniu v počiatočnom štádiu pomocou očí, ale očné vyšetrenia ešte nie sú súčasťou dnešnej diagnostiky. Pojem „zvyškové príznaky“ zahŕňa všetky príznaky, ktoré ešte existujú po úspešná terapia alebo vyliečenie choroby. U schizofrénie je to zvyčajne tak po akútnej epizóde.

Všeobecne sa dá povedať, že negatívne príznaky sú oveľa dominantnejšie ako pozitívne príznaky. Napríklad veľa pacientov, ktorí mali akútnu epizódu schizofrénie, vykazuje zmeny osobnosti v rôznej miere, často sprevádzané depresívnou náladou a sociálnym ústupom. Okrem toho Pamäť a poruchy koncentrácie môžu byť u niektorých pacientov trvalé. Len u malého podielu pacientov nemožno po odznení akútnej epizódy zistiť žiadne zvyškové príznaky.