Definícia
Pamäť je schopnosť človeka mozog na uloženie informácií a na neskoršie získanie. Časové obdobie, kým sa tieto informácie vyvolajú, môžu byť veľmi variabilné, a preto sa rozlišujú rôzne typy pamäte. Pamäť navyše pozostáva z komplexu niekoľkých po sebe idúcich krokov, ktoré najskôr filtrujú skutočný senzorický dojem, ukladajú ho do formy, ktorá sa dá uložiť, vytvárajú odkazy v mozog a vedieť si to neskôr spomenúť.
Dnes vieme, že hlavnými hráčmi v pamäti je viac ako 100 miliárd nervových buniek, ktoré tvoria naše mozog. Neukladajú obrazy alebo tvary, ale navzájom komunikujú prostredníctvom sledu elektrických impulzov a posolských látok tak, že sa naše spomienky javia pre oči ako pôvodný obraz. V závislosti od toho, aké silné je toto spojenie medzi určitými nervovými bunkami a ako často sa vyvoláva, je táto pamäť tiež trvalejšia ako iné.
Krátkodobá pamäť a dlhodobá pamäť
Najbežnejším rozlíšením pamäte je rozdelenie na krátkodobú a dlhodobú pamäť. Ako už názov napovedá, krátkodobá pamäť slúži na ukladanie informácií iba na krátky čas. Na druhej strane, v dlhodobej pamäti sa informácie ukladajú na dlhšie časové úseky až po celý život.
Vďaka krátkej časovej pamäti sa človek okrem iného odlišuje aj Ultrakurzzeitgedächtnis. Takto sa ukladajú zmyslové vnemy iba na niekoľko sekúnd, napríklad aby ste si zapamätali začiatok vety, kým ju človek nedokončí. Alternatívne sa táto forma pamäte nazýva aj zmyslová pamäť, pretože sa ukladajú predovšetkým primárne zmyslové dojmy.
Ďalej existuje pracovná pamäť, tiež forma krátkodobej pamäte, v ktorej sú informácie uložené o niečo dlhšie. Typickým príkladom by mohli byť denné ciele, ktoré si stanovíte ráno a počas dňa na ne nezabudnete, ale ktoré vám v najbližších dňoch rýchlo zmiznú z pamäti. Existujú aj dva typy dlhodobej pamäte.
Epizodická pamäť ukladá informácie, ktoré si uvedomujeme. Patria k tomu napríklad dôležité životné udalosti, ako aj náš osobný životný príbeh. Na druhej strane sémantická pamäť uchováva skôr naše všeobecné vedomosti, ktoré si môžeme kedykoľvek vyžiadať, ale ktoré si naozaj neuvedomujeme v každom okamihu.
Príkladom sú mená dôležitých hlavných miest, významy slov alebo fakty o slávnych osobnostiach. Okrem toho sa tiež rozlišuje procesná pamäť. Môže za to hlavne už naučené pohybové sekvencie, ktoré môžeme kedykoľvek nevedomky opakovať. Typickým príkladom toho je bicyklovanie, kedy mozog v správnom čase nevedomky preberá kontrolu nad správnymi svalmi. a dlhodobá pamäť
Všetky články v tejto sérii:
