Čo je to hovorová terapia?
Talk terapia – nazývaná aj konverzačná psychoterapia, na klienta zameraná, na človeka alebo nedirektívna psychoterapia – bola založená v polovici 20. storočia psychológom Carlom R. Rogersom. Patrí medzi takzvané humanistické terapie. Tie vychádzajú z predpokladu, že ľudská bytosť sa chce neustále rozvíjať a rásť. Terapeut podporuje túto takzvanú aktualizačnú tendenciu tým, že pomáha pacientovi realizovať sa.
Na rozdiel od iných foriem terapie sa talkterapia nezameriava na problémy pacienta, ale na jeho rozvojový potenciál tu a teraz.
Podľa konceptu talkterapie vznikajú duševné poruchy vtedy, keď má niekto problémy prijať a vážiť si sám seba. Postihnutý sa tak vidí skreslene a nie taký, aký v skutočnosti je. Osoba sa napríklad považuje za odvážnu, ale vyhýba sa výzvam. Výsledkom je nesúlad – nesúlad. To znamená, že pacient má o sebe obraz, ktorý nezodpovedá jeho skúsenostiam. Táto nezrovnalosť vytvára úzkosť a bolesť. Talk terapia vychádza z tejto práce o rozvoji duševných porúch.
Podmienky pre talk terapiu
- Pre interakciu je nevyhnutné, aby došlo ku kontaktu medzi terapeutom a pacientom.
- Pacient je v inkongruentnom stave, čo mu spôsobuje úzkosť a robí ho zraniteľným.
- Terapeut je v kongruentnom stave. To znamená, že je k pacientovi pravdivý a nepredstiera.
- Terapeut prijíma pacienta bezpodmienečne.
- Terapeut sa vcíti do pacienta bez toho, aby sa stratil v pocitoch pacienta.
- Pacient vníma terapeuta ako empatického a cíti sa bezpodmienečne akceptovaný a cenený.
Kedy robiť talk terapiu?
Talk terapia sa úspešne používa pri liečbe duševných porúch. Často ide o úzkostné alebo obsedantno-kompulzívne poruchy, depresie alebo poruchy závislosti.
Ako je uvedené vo vyššie uvedených podmienkach pre talkterapiu, tento psychoterapeutický postup je vhodný len vtedy, keď človek vníma nesúlad (nezrovnalosť) medzi svojím sebaobrazom a svojimi zážitkami. Okrem toho by mal mať človek určitú ochotu bližšie sa preskúmať.
Počas prvých skúšobných sedení môže pacient zistiť, či mu tento typ terapie vyhovuje. Okrem toho terapeut venuje pozornosť vyššie uvedeným stavom a pacientovi spätne informuje, či je pre neho talkterapia vhodná alebo nie.
Čo robíte počas talk terapie?
Na prvých terapeutických stretnutiach terapeut stanoví diagnózu a zisťuje pacientovu anamnézu. Pacient si potom určí, aké ciele by chcel v terapii dosiahnuť.
Jadrom talk terapie je rozhovor medzi pacientom a terapeutom. Pacient opisuje svoje problémy a svoje názory. Terapeut sa snaží čo najpresnejšie porozumieť pocitom a myšlienkam pacienta.
Konverzácia zameraná na klienta je založená na tom, že terapeut opakovane sumarizuje výroky pacienta vlastnými slovami. Prostredníctvom reflexie terapeuta pacient lepšie porozumie svojmu vnútornému svetu.
To, čo terapeut pri talk terapii nerobí, je dávať pacientovi rady alebo pokyny. Inými slovami, nehovorí pacientovi, ako sa má správať, ale skôr pomáha pacientovi nájsť v sebe individuálnu odpoveď.
Základný terapeutický postoj
Zmeniť sebaobraz
Mnohí pacienti trpia, pretože príčinu svojho nešťastia vidia vo vonkajších podmienkach, ktoré nedokážu zmeniť. V talk terapii terapeut upriamuje pozornosť na vnútorné procesy, ktoré vytvárajú utrpenie.
Bežnou príčinou utrpenia je napríklad skreslené vnímanie. Pacient sa naučí pozorne skúmať všeobecné súdy („Nikto ma nemá rád“). Výsledkom je, že v priebehu talkterapie dospeje k realistickejšiemu pohľadu („Moja rodina a priatelia ma majú radi, aj keď z času na čas máme nezhody“).
Cieľom talk psychoterapie je, aby sa pacient liečil s uznaním a naučil sa vidieť a prijímať seba takého, aký je. Skúsenosti, ktoré má, môže otvorene prijať a nemusí ich potláčať ani prekrúcať. Pacient je potom kongruentný, čo znamená, že jeho sebaobraz zodpovedá jeho zážitkom.
Aké sú riziká talkterapie?
Ako každá psychoterapia, aj talk terapia môže v niektorých prípadoch viesť k zhoršeniu alebo zlyhaniu zlepšenia symptómov.
Vzťah medzi terapeutom a pacientom má významný vplyv na úspešnosť terapie. Preto je dôležité, aby mal pacient k terapeutovi dôveru. Ak to tak nie je, je vhodné zmeniť terapeuta.
Čo musím mať na pamäti po talk terapii?
V priebehu talk terapie sa medzi pacientom a terapeutom často vytvorí silné puto. Mnohí pacienti sa cítia veľmi dobre v teplom a vďačnom prostredí talk terapie a pociťujú úzkosť, keď sa terapia skončí.
Takéto obavy a obavy sú úplne normálne. Je však dôležité, aby sa o takéto negatívne myšlienky a obavy pacient podelil s terapeutom – a tiež vtedy, ak má na konci terapie pocit, že na tom ešte nie je lepšie. Terapeut a pacient si potom môžu spoločne ujasniť, či je potrebné predĺženie terapie, alebo by bol lepším riešením iný terapeut alebo iná forma terapie.
Pre uľahčenie ukončenia terapie môže terapeut intervaly medzi sedeniami postupne predlžovať – terapia sa „vyraďuje“, aby si pacient zvykol zvládať každodenný život bez talkterapie.
