Stručný prehľad
- Symptómy: Bolesť v slabinách závislá od pohybu, bolesť po dlhšom sedení, obmedzená pohyblivosť.
- Príčiny: Malformácie hlavice stehennej kosti a/alebo acetabula, ktoré miestami priliehajú.
- Liečba: V miernych prípadoch konzervatívna terapia, zvyčajne však chirurgický zákrok
- Formy: V závislosti od postihnutia acetabula alebo hlavy sa rozlišuje medzi kliešťovým a vačkovým impingementom; možné zmiešané formy
- Diagnostika: Fyzikálne vyšetrenie pohyblivosti, zobrazovacie vyšetrenia, najmä RTG a MRI
- Priebeh ochorenia a prognóza: Pri včasnej liečbe možno predísť závažnejšiemu poškodeniu kĺbov (artroskopická operácia); ak sa nelieči, môže dôjsť k poškodeniu chrupavky alebo kĺbovej pery; v najhoršom prípade: artróza bedrového kĺbu
- Prevencia: vyhýbajte sa športom so špeciálnym zaťažením bedrového kĺbu (futbal, bojové umenia); všeobecná prevencia však nie je možná.
Popis
Impingement syndróm bedra (femoro-acetabulárny impingement syndróm) je mechanická tesnosť medzi hlavicou stehennej kosti (femur) a acetabulárnou strechou (acetabulum), ktorú tvorí panvová kosť.
Podľa pôvodu kostných zmien lekári rozlišujú medzi kliešťovým impingementom a cam impingementom.
Kliešťový náraz do bedra
Pri kliešťovom náraze do bedra má krčok stehennej kosti normálnu konfiguráciu. Acetabulum má naopak zdeformovaný tvar kliešťa a doslova „kliešťuje“ hlavicu stehennej kosti. Toto zvýšené zastrešenie hlavice stehennej kosti v kĺbovom priestore spôsobí, že hlavica stehennej kosti a strecha acetabula mierne kolidujú v závislosti od pohybu. Výsledkom je bolestivé mechanické zasiahnutie bedrového kĺbu.
Pincer impingement syndróm bedrového kĺbu je bežnejší u žien.
Vačkové nárazy bedra
V zdravej kostre má krčok stehennej kosti pás pod hlavou stehennej kosti, čo dáva hlave stehennej kosti väčšiu voľnosť pohybu v kĺbovom puzdre. Pri cam impingement syndróme bedra sa pás stratí v dôsledku rastu kosti krčku stehennej kosti. Kostná vydutina zužuje kĺbovú štrbinu, čo podporuje bolestivé trenie hlavice krčku stehennej kosti a labra acetabulárnej strechy.
Cam impingement syndróm bedrového kĺbu je bežnejší u mladých, športovo aktívnych mužov, pričom obzvlášť náchylní sú naň futbalisti.
príznaky
Spočiatku sú symptómy hip impingement syndrómu často veľmi postupné. Pacienti uvádzajú sporadické bolesti v bedrovom kĺbe. Bolesť v slabinách často vyžaruje do stehna a zintenzívňuje sa pri námahe.
Stúpanie po schodoch a zotrvanie v sede počas jazdy tiež často spôsobuje bolesť. Vo väčšine prípadov bolesť spúšťa alebo zosilňuje aj otočenie ohnutej nohy dovnútra (vnútorná rotácia s 90 stupňami flexie). Takže v závislosti od polohy spánku (bočný spánok) môžu ľudia s nárazom bedrového kĺbu v noci pociťovať bolesť, pretože kĺb sa nemotorne otáčal.
V mnohých prípadoch postihnutí zaujmú ochrannú polohu, v ktorej vytočia postihnutú nohu mierne smerom von (vonkajšia rotácia).
Príčiny a rizikové faktory
Impingement syndróm bedra vzniká najčastejšie v dôsledku kostnej deformácie acetabula (acetabulum): Bedrová kosť (os ilium) tvorí jamkovitú jamku, ktorá spolu s hlavicou femuru tvorí bedrový kĺb.
Pôvod mnohých prípadov nárazu kliešťa a nárazu vačky ešte nebol dostatočne objasnený. Štrukturálne zmeny kostí závislé od zaťaženia sú však zistiteľné u väčšiny postihnutých jedincov. Ďalším možným vysvetlením kostnej deformity je predpoklad, že porucha rastu v adolescencii vedie k chybnému uzavretiu rastových platničiek.
Ďalším faktorom rozvoja sa zdá byť nadmerné športovanie.
Ako sa lieči impingement syndróm bedrového kĺbu?
Koncept terapie pre impingement syndróm bedrového kĺbu závisí od vyvolávajúcej príčiny. Prístupy konzervatívnej terapie, ako je imobilizácia kĺbu, lieky proti bolesti, fyzioterapia a vyhýbanie sa spúšťacím faktorom, často zmierňujú symptómy, ale neodstraňujú príčinu. Na to je potrebný chirurgický zákrok (kauzálna terapia).
Konzervatívna terapia impingement syndrómu bedra
V počiatočných štádiách ochorenia sú obzvlášť dôležité možnosti konzervatívnej terapie. Ich cieľom je zmierniť bolesť bez invazívnych zákrokov. Pomáhajú protizápalové lieky proti bolesti ako kyselina acetylsalicylová alebo ibuprofén.
Kauzálna terapia impingement syndrómu bedra.
Prístup kauzálnej terapie zahŕňa liečbu a odstránenie spúšťacej príčiny stavu. Pri impingement syndróme bedra lekár odstráni štrukturálne kostné zmeny počas chirurgického zákroku (artroskopia). Bolesť sa zvyčajne zlepší, keď sa mechanická tesnosť odstráni chirurgicky.
Operácia sa odporúča najmä mladým pacientom, aby sa minimalizovalo riziko stuhnutia kĺbov v neskoršom veku. Chirurgickým postupom prvej voľby je artroskopia.
Artroskopia je chirurgický zákrok prvej voľby a nahradila otvorenú operáciu. Ide o nízkorizikovú, minimálne invazívnu metódu, pri ktorej sa urobia dva až tri malé (asi jeden centimeter) rezy na koži okolo bedrového kĺbu. Cez kožné rezy sa do kĺbu vkladá kamera s integrovaným zdrojom svetla a špeciálne chirurgické vybavenie, čo umožňuje presnú vizualizáciu celého kĺbu a detekciu poškodenia.
Vyšetrenie a diagnostika
Správna osoba, na ktorú sa treba obrátiť pri podozrení na impingement syndróm bedrového kĺbu, je špecialista na ortopédiu a úrazovú chirurgiu. Najprv s vami podrobne prediskutuje vašu anamnézu. Môže vám položiť nasledujúce otázky:
- Venuješ sa nejakému športu, ak áno, akému?
- Aké sú príznaky obmedzenej pohyblivosti v bedrovom kĺbe?
- Spomínate si na úraz alebo veľkú námahu, ktorá bola spojená s nástupom bolesti?
- Zvyšuje sa bolesť, keď otočíte nohu dovnútra?
Lekár vás po pohovore fyzicky vyšetrí. Otestuje pohyblivosť bedrového kĺbu tak, že vás požiada, aby ste nohu dali do rôznych polôh. Okrem toho lekár pritlačí pokrčenú nohu k okraju bedrovej jamky, čo zvyčajne spúšťa typickú bolesť.
Zobrazovacie testy na zistenie impingement syndrómu bedrového kĺbu zahŕňajú röntgen panvy, magnetickú rezonanciu (MRI) a ultrazvukové vyšetrenie (sonografiu).
Röntgenové vyšetrenie
Zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI)
Zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI), tiež známe ako zobrazovanie magnetickou rezonanciou, umožňuje presné zobrazenie mäkkých tkanív obklopujúcich bedrový kĺb. Šľachy, svaly, burza a chrupavka tak môžu byť zobrazené vo veľmi vysokom rozlíšení. Obrazy vznikajú počas zobrazovania magnetickou rezonanciou kombináciou rádiových vĺn a magnetických polí.
Pred plánovaným chirurgickým, rekonštrukčným výkonom je magnetická rezonancia obzvlášť užitočná na lepšie posúdenie chirurgických podmienok a na lepšie plánovanie plánovaného výkonu.
Sonografia (ultrazvuk)
Sonografia je veľmi jednoduchá a lacná vyšetrovacia metóda, ktorú je možné použiť napríklad na vizualizáciu nahromadenia tekutiny súvisiacej so zápalom v burze, ako aj vo svalových štruktúrach. Kosti sa na druhej strane nedajú dostatočne dobre zobraziť ultrazvukom. Pri impingement syndróme bedrového kĺbu sa preto sonografia zvyčajne využíva len ako doplnková vyšetrovacia metóda a nie ako primárna diagnostická metóda.
Priebeh ochorenia a prognóza
V závislosti od opatrení vykonaných počas operácie sa mení doba, počas ktorej sa pacienti musia o seba postarať. Za istých okolností to znamená, že po artroskopii je povolené najskôr len čiastočné zaváženie bedrového kĺbu maximálne 20 až 30 kilogramov.
Po artroskopii bezprostredne nasleduje pravidelná fyzioterapeutická liečba. Znášanie závažia skákaním sa odporúča najskôr dvanásť týždňov po operácii bedrového kĺbu. Športy, ktoré zmierňujú tlak na bedrový kĺb, ako je plávanie a bicyklovanie, sú opäť povolené už po šiestich týždňoch od operácie. O šesť mesiacov neskôr sú zvyčajne opäť možné všetky športy.
Následnému poškodeniu spôsobenému impingement syndrómom bedrového kĺbu možno úspešne zabrániť len včasnou liečbou.
