História
Schizofrénia je veľmi individuálny. Pre priebeh ochorenia je známe takzvané pravidlo „1/3“, ktoré hovorí, že u jednej tretiny pacientov sa príznaky vyskytujú raz a potom už nikdy. Druhá tretina má opakované „relapsy“ a tretia zostáva v takzvanom „reziduálnom stave“, v ktorom nie sú žiadne akútne pozitívne príznaky (pozri nižšie), ale všeobecný a trvalý pokles výkonnosti.
Choroba často progreduje v 3 fázach uvedených nižšie, ktoré môžu mať rôznu dĺžku. Môže to však byť aj chronické bez tejto fázy. Rozlišuje sa medzi tromi rôznymi fázami ochorenia.
- Prodromálne štádium: V tomto štádiu neexistujú žiadne klasické príznaky (pozri nižšie) schizofrénie. Všeobecná výkonnostná schopnosť sa spočiatku skôr znižuje. Dotknutá osoba má čoraz väčšie ťažkosti sústrediť sa na svoju prácu alebo iné úlohy každodenného života.
Často stráca záujem o svojich blížnych, o svoju prácu, ale aj o svoj vzhľad a osobnú hygienu. Často dochádza k výraznému sociálnemu stiahnutiu, zvýšeniu úzkosti a poruchám spánku. Občas sa môžu vyskytnúť bludy (pozri nižšie) alebo si môžete všimnúť čoraz viac zmätené myslenie.
- Floridné (kvitnúce) štádium: V tejto fáze, ktorá je skutočnou fázou choroby, sa vyskytujú príznaky uvedené nižšie.
Tieto príznaky sa musia vyskytovať takmer nepretržite po dobu jedného mesiaca alebo dlhšie, aby sa diagnostikovali ako schizofrenické. V niektorých prípadoch je táto fáza vyvolaná psychosociálnym stresom.
- Reziduálna fáza Táto tretia fáza z hľadiska symptómov pripomína prodromálnu fázu. Akútne príznaky sa už spravidla nevyskytujú, ale pacient ešte nie je „späť do normálu“. Vedie často k akémusi vyčerpaniu so zvýšenou potrebou spánku a k depresia (postpsychotická depresia).
Táto fáza môže trvať iba krátko, čo má za následok, že pacient získa späť takmer svoju starú výkonnostnú schopnosť a môže viesť život ako predtým. Je však tiež možné, že pacient naďalej trpí „reziduálnymi príznakmi“ a zostáva v reziduálnej fáze. U tohto pacienta je bohužiaľ menej pravdepodobné, že úplne ustúpi od príznakov.
Často sa pozoruje, že po rokoch zvyškových príznakov nasleduje ďalšia kvetnatá fáza, ktorá potom prechádza späť do zvyškovej fázy. Je ťažké predpovedať, ktorý pacient sa po počiatočnej psychotickej epizóde do istej miery „zotaví“ (úplná remisia) a ktorý zostane v živote ťažko postihnutý. Výskum ukázal, že pravdepodobnosť priaznivého výsledku je vyššia, ak mal človek úspešný život pred poruchou (vysoká predmorbídna úroveň plnenia rolí), ak poruche predchádzala tiesnivá udalosť, ak začala náhle bez dlhého obdobia prodromálna fáza, alebo ak k nej došlo v strednom veku.
Väčšina psychiatrických ochorení začína takzvanou prodromálnou fázou, v ktorej sa už objavujú prvé abnormality u pacienta, ale zatiaľ nie sú vyslovené žiadne typické príznaky.
Táto etapa môže začať roky pred skutočnosťou psychóza. Prvými znakmi obvykle nie sú bludy alebo iné typické znaky schizofrénie, ale skôr negatívne príznaky ako napr depresia a sociálne stiahnutie. Pacienti sú nepokojní, sužovaní obavami a ich schopnosť myslieť a sústrediť sa, zhoršuje sa ich vnímanie a strácajú kontakt s realitou.
Často pociťujú blížiacu sa hrozbu, ktorá sa v priebehu neskôr môže zmeniť na klam psychóza. Prvé príznaky sú bohužiaľ veľmi nešpecifické a rovnako by mohli byť vyjadrením ďalších problémov a chorôb, ako napr depresia. V mnohých prípadoch príbuzní spätne uvádzajú, že pacient sa stal čudným už pred rokmi psychóza a čoraz viac sa sťahoval. Špecifickejšie príznaky sa potom prejavujú iba mesiace až týždne pred nástupom psychózy, keď sa vyskytujú bludy resp halucinácie objaviť.
