Kyselina eikozapentaénová je polynenasýtená mastná kyselina. Ako kyselina alfa-linolénová (ALA) a kyselina dokosahexaenová (DHA), je to jedna z omega-3 mastné kyseliny.
Čo je kyselina eikosapentaénová?
Kyselina eikozapentaénová (EPA) je polynenasýtená mastná kyselina s dlhým reťazcom. V angličtine tieto mastné kyseliny sa tiež nazývajú polynenasýtené mastné kyseliny (PUFA). Pretože prvá dvojitá väzba je prítomná na tretej uhlík väzba, je to omega-3 mastná kyselina. Aj keď si telo dokáže samo vyrobiť EPA, potrebuje na to kyselinu alfa-linolénovú. EPA sa však môže dodávať aj s potravinami. Mastná kyselina sa nachádza predovšetkým v tučných morských rybách, ako sú sleď, úhor alebo makrela.
Funkcia, účinok a úlohy
Kyselina eikozapentaénová hrá úlohu v mnohých metabolických procesoch. eikosanoidy a kyselina dokosahexaenová (DHA) sa tvoria z mastnej kyseliny. eikosanoidy sú hormónom podobné látky, ktoré pôsobia ako neurotransmitery aj ako imunomodulátory. Podieľajú sa na mnohých zápalových procesoch v ľudskom tele. Patrí sem napríklad vazodilatácia, krv zrážanie a regulácia zápal. Nariadenie z krv tlak a srdcová činnosť všeobecne sú tiež ovplyvnené eikosanoidy. prostaglandíny, medzi eikozanoidy patria prostacyklíny, tromboxány a leukotriény. DHA je zložkou mastných kyselín fosfolipidy. Tieto sú zase základnou zložkou bunkových membrán a nachádzajú sa najmä v nervových bunkách. Teda kyselina dokosahexaenová je potrebné predovšetkým v mozog. Ale veľa DHA sa nachádza aj v sietnici. Okolo 97 percent všetkých omega-3 mastné kyseliny v mozog a takmer 94 percent všetkých omega-3 mastných kyseliny v sietnici pozostávajú z kyseliny dokosahexaénovej. DHA je tiež prekurzorom pre syntézu neuroprotektínov, rezolvínov a dokatsatriénov. Mastná kyselina môže klesať krv tlak a srdce miera, a preto hrá dôležitú úlohu pri liečbe vysoký tlak.
Vznik, výskyt, vlastnosti a optimálne hodnoty
Ľudské telo závisí od prísunu kyseliny alfa-linolénovej (ALA) pri tvorbe EPA. ALA sa nachádza predovšetkým v rastlinných olejoch. Takže ľanový olej, repkový olej, sójový olej, vlašský orech olej a Konopný olej sú bohaté na kyselinu alfa-linolénovú. Syntéza EPA z kyseliny alfa-linolénovej je výrazne účinnejšia u žien ako u mužov. To možno pripísať estrogénu. Zdá sa, že stimuluje syntézu EPA z ALA. Zdravé ženy premieňajú asi 21% požitej ALA na EPA, zatiaľ čo iba asi 8% sa premieňa u mužov. Avšak na to, aby sa EPA syntetizovala z ALA, enzýmy delta-6-desaturáza a delta-5-desaturáza musia byť prítomné v dostatočnom množstve a aktivite. Aby desaturázy mohli pracovať, potrebujú rôzne mikroživiny. Najmä vitamín B6, biotín, magnézium, zinok a vápnik sú dôležité. Nedostatok týchto živín vedie k zníženej syntéze EPA. Syntézu inhibuje aj zvýšený príjem nasýtených tukov kyseliny, alkohol spotreba, zvýšená cholesterolu hladiny, vírusové infekcie, cukrovka mellitus a stres. Menej ALA sa prevádza aj v starobe. EPA sa však dá vyrobiť nielen z ALA, ale je možné ju konzumovať aj priamo s jedlom. Mastná kyselina sa nachádza predovšetkým v tukoch studený-voda ryby ako sleď, sardinky, losos alebo makrela. Niektoré mikroriasy sú tiež bohaté na EPA a DHA. Mastné kyseliny sú absorbované v tenké črevo. Presná požiadavka na EPA ešte nebola stanovená. Nemecká spoločnosť pre výživu (DGE) odporúča príjem 250 miligramov denne. Všetky omega-3 mastné kyseliny s dlhým reťazcom však spadajú pod toto odporúčanie príjmu. Hodnoty DGE sú však odhady a nezohľadňujú individuálne stravovacie návyky, zdravie stavu alebo mimoriadneho stresu jednotlivca. DGE aj Nemecký spolkový inštitút pre hodnotenie rizík (BfR) považujú príjem asi troch gramov EPA za deň za bezpečný. Nezáleží však iba na absolútnom množstve konzumovaných omega-3 mastných kyselín; pomer omega-3 k omega-6 mastných kyselín tiež by sa malo brať do úvahy. V najlepšom prípade by pomer omega-6 a omega-3 mastných kyselín mal byť 2: 1 alebo najviac 5: 1. V západnom svete je však pomer často 15: 1 alebo dokonca 20: 1.
Choroby a poruchy
Nepriaznivý pomer uprednostňuje kardiovaskulárne choroby a reumatické choroby. Nedostatok omega-3 mastných kyselín je však často badateľný už predtým. Príznaky sú však pomerne neobvyklé, takže nedostatok EPA nie je možné automaticky uzavrieť. Možnými príznakmi nedostatku EPA sú svalová slabosť, tras, citlivosť na svetlo, šupinatenie koža, koncentrácie poruchy, strata výkonu, poruchy rastu príp poruchy spánku. Eikozanoidy tvorené z kyseliny eikosapentaénovej majú všeobecne protizápalový účinok. Nedostatok EPA sa preto často prejavuje nadmernými zápalovými reakciami alebo zápalovými reakciami, ktoré takmer neustupujú. Nedostatok EPA by sa mal brať do úvahy aj pri alergických klinických obrazoch. Najmä typ 1 alergie sa tu myslí. V tomto okamžitom type alergie, telo reaguje na alergén v priebehu niekoľkých minút. Typické príklady tohto typu alergie sú seno horúčka alebo alergický astma. Nedostatok EPA tiež podporuje rozvoj artérioskleróza. artérioskleróza je najväčším rizikovým faktorom pre srdce útok a mŕtvica. Zdá sa, že nedostatok v množstve omega-3 mastných kyselín, a teda aj kyseliny eikosapentaénovej, tiež zohráva úlohu pri koža choroby ako napr atopická dermatitída or svrab. Pokles erytému sa pozoroval u svrab pacientov užívajúcich rybí tuk ako dieta doplnok. Tiež sa zmenšila hrúbka plakov a zmenšila sa škála koža bolo oveľa jednoduchšie. Okrem toho sa zmiernilo agonizujúce svrbenie. Podobné výsledky boli zaznamenané v atopická dermatitída. EPA môže mať tiež zmierňujúci účinok pri chronických zápalových ochoreniach čriev, ako sú napr Crohnova choroba or ulcerózna kolitída.
