predčasný dyskinéza je lekársky pojem používaný na opis celkom bežného vedľajšieho účinku liekov, ktoré interferujú s liekom dopamín metabolizmus. Keďže taký drogy sa používajú hlavne na terapie psychóz, schizofrénií a stavov agitácie, skoro dyskinéza je častým vedľajším účinkom najmä na psychiatrii a neurológii. Avšak antiemetiká pre zvracanie ako MCP alebo domperidón môže spôsobiť aj predčasné dyskinéza.
Čo je predčasná dyskinéza?
Skorá dyskinéza označuje pohybovú poruchu, ktorá sa môže vyskytnúť počas liečby antidopaminergnými liekmi, ako sú napr neuroleptiká or antiemetiká. V takom prípade nedobrovoľné pohyby ako napr zášklby rohu rohu ústa, kŕče pažeráka alebo neistota v sedení sa vyskytujú akútne alebo po niekoľkých dňoch pravidelného používania. Vedľajší účinok sa dá dobre liečiť anticholinergikom infúzie.
Príčiny
dopamín je dôležité neurotransmiter v strede nervový systém a je nevyhnutný pre plánovanie a koordinácie pohybov. V patogenéze Parkinsonova choroba, Napríklad, dopamín hrá rozhodujúcu úlohu; výsledkom je nedostatok pohybu a strnulosť a častým príznakom u pacientov s Parkinsonovou chorobou. V prípade včasnej dyskinézy je to v zásade naopak, príliš veľa pohybu, pretože ten už nie je možné adekvátne inhibovať alebo spomaliť vplyvom dopamínu. Drogy ktoré spôsobujú toto inhibovanie dopamínových receptorov v mozog. Toto je niekedy vedľajší účinok, ale niekedy súčasne požadovaný účinok, pretože inhibícia dopamínu môže napríklad spomaliť spustenie zvracanie. metoklopramid (MCP) a domperidón sú také antidopaminergické látky, ktoré sa používajú ako antiemetiká proti zvracanie. Pretože je to však často krátkodobé, skoré dyskinézy sú pri antiemetikách zriedkavé terapie. Častejšie sa vyskytujú ako reakcia na antidopaminergný čiastočný účinok neuroleptiká: Tieto látky brzdia vývoj bludov a halucinácie interferenciou s metabolizmom dopamínu ale aj iných neurotransmiterov ako napr acetylcholín, serotonínu, Alebo histamín a preto sa používajú pri rôznych psychiatrických poruchách, ale sú tiež veľmi populárne pre sedatíva a trankvilizáciu napríklad na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Čím silnejší je antipsychotický účinok, tým silnejší je nežiaduci účinok na motorický systém: skorá dyskinéza, tardívna dyskinéza a ďalšie takzvané extrapyramídové vedľajšie účinky na motor sú výsledkom dlhodobého užívania. Staršie neuroleptiká ako chlórpromazín a levomepromazín, haloperidol alebo melperón sú obzvlášť postihnuté. Novšie, takzvané atypické neuroleptiká ako napr klozapín, olanzapín, Alebo risperidón boli špeciálne vyvinuté okrem iného preto, aby mali menej takýchto vedľajších účinkov.
Príznaky, sťažnosti a znaky
Skorá dyskinéza je spojená s rôznymi sťažnosťami a príznakmi. V obidvoch prípadoch majú veľmi negatívny vplyv na kvalitu života postihnutej osoby a môžu viesť k vážnym komplikáciám. Vo väčšine prípadov skorá dyskinéza zahŕňa predovšetkým mimovoľné pohyby a zvyčajne žuvacie pohyby pomocou ústa. Vnútorný nepokoj môže nastať aj v dôsledku skorej dyskinézy a viesť k psychickému nepohodliu. Pacienti sa často nedokážu správne sústrediť a tiež nimi trpia koordinácie poruchy. Ak sa včasná dyskinéza nelieči a spúšťací liek sa naďalej užíva, kŕče vo svaloch alebo sa môže vyskytnúť dýchavičnosť. Zápal v mozog sa môžu vyskytnúť aj v najhoršom prípade v dôsledku predčasnej dyskinézy a znížiť očakávanú dĺžku života postihnutej osoby. V niektorých prípadoch sa však zápaly vyskytujú aj v iných častiach tela. Závažnosť príznakov sa u rôznych ľudí líši v závislosti od užívaného lieku. Vo väčšine prípadov sa dá choroba dobre liečiť zastavením príjmu lieku. Dlhodobé poškodenie sa v tomto prípade zvyčajne vyskytuje, iba ak včasná dyskinéza nie je liečená v počiatočnom štádiu.
Diagnóza a progresia
„Inhibícia inhibície“ (takpovediac dezinhibícia) v motorických centrách centrálnej jednotky nervový systém spôsobuje príznaky skorej dyskinézy: po niekoľkých dňoch nepretržitého užívania drogy pozorujte kŕče, tonikum hlava náklon spôsobený svalovými kŕčmi alebo kŕčmi pažeráka a môže dôjsť dokonca k dýchacím ťažkostiam. Ďalej je typickým vedľajším účinkom nepokoj v sede (akatízia), môžu sa vyskytnúť hniezdiace pohyby rúk. Možný je aj opak, Parkinsonova svalovina a pohybová strnulosť. Všetky tieto motorické príznaky sa vyskytujú nedobrovoľne a postihnutá osoba ich môže vnímať ako agonizujúce, pretože ich nemožno ovládať. Ďalšie možné príčiny tejto symptomatológie patrí neurologická dyskinéza, otrava strychnínom, tetanus, Alebo encefalitída. Napriek tomu história užívania liekov zvyčajne dáva jasnú indikáciu ohľadne príčiny a naznačuje diagnózu včasnej dyskinézy. Účinnosť terapie byť za týchto okolností okamžite zahájený, je konečným dôkazom diagnózy.
Komplikácie
Výsledkom včasnej dyskinézy sú rôzne sťažnosti, ktoré môžu predstavovať pomerne veľkú záťaž pre každodenný život postihnutej osoby a výrazne znížiť kvalitu života. Vyskytujú sa zvýšené pohyby, ktoré sú vo väčšine prípadov mimovoľné. Tieto pohyby a zášklby môžu ovplyvňovať rôzne oblasti tela. Pacient tiež trpí mimovoľnými pohybmi v oblasti ústa, aby nežuval samostatne. V dôsledku toho sú zuby zranené, takže môžu byť bolesť a poškodenie v oblasti úst. Rovnako tak existuje všeobecný pocit nepohodlia a vnútorného nepokoja. Nie je nezvyčajné, že svaly sa dostanú do kŕčov v dôsledku skorej dyskinézy, a môže dôjsť k respiračnej tiesni. V najhoršom prípade pacient zomiera na dýchavičnosť. Ochorenie môže ďalej spôsobiť zápaly na celom tele. Najmä mozog nimi môžu byť ovplyvnené. Skorú dyskinézu možno dobre liečiť, aby nedošlo k ďalším komplikáciám a nepríjemným pocitom. V tomto prípade sa liečba zvyčajne vykonáva pomocou liekov. Očakávaná dĺžka života nie je zvyčajne obmedzená.
Kedy by ste mali navštíviť lekára?
Poruchy pohybu, ktoré nie sú založené na nadmernom namáhaní alebo fyzickom vypätí, by mal skontrolovať lekár. Ak sťažnosti pretrvávajú nezmenšené niekoľko dní, považuje sa to za neobvyklé a malo by to byť objasnené lekárom. Akékoľvek vychýlenie hlava, plecia alebo horná časť tela by mali byť predložené lekárovi. Bez úpravy fyzických zmien hrozí postihnutému trvalé poškodenie kostného systému. Ak bolesti hlavy, v tele sa vyskytujú kŕče, stuhnutosť alebo iné svalové ťažkosti, je vhodné poradiť sa s lekárom. Abnormálne pocity ako napr zášklby alebo znecitlivenie koža by sa mali vyšetriť a liečiť. Ak sa nepríjemné pocity zvyšujú alebo sa stupňujú, je potrebné okamžite vyhľadať lekára. Ak pacient užíva krátkodobo neuroleptiká, môže byť vedľajším účinkom lieku skorá dyskinéza. Pri prvých príznakoch je potrebné poradiť sa s ošetrujúcim lekárom, aby ste neutrpeli trvalé zdravie poškodenie. V prípade vnútorného nepokoja alebo nevoľnosti je potrebné vyhľadať lekára. Ak príbuzní môžu u pacienta pozorovať neobvyklé pohyby očí alebo ak dôjde k poruche zraku, je nevyhnutná návšteva lekára. Ak sa pri žuvaní zistia nepravidelnosti svalov alebo ak pohyby čeľuste už nie je možné ovládať dobrovoľne, lekár by mal ťažkosti preskúmať a objasniť.
Liečba a terapia
Skorú dyskinézu možno zvyčajne veľmi dobre liečiť antidotom: Anticholinergikum biperidén inhibuje tvorbu a vedenie motorických impulzov v mozgu, čím zastavuje mimovoľné pohyby. Liečivo sa má podať intravenózne vo forme infúzie po niekoľkých minútach. V opačnom prípade sa infúzia môže opakovať po pol hodine; ústne správa as tablety je potom tiež možné a potrebné. Ďalšou možnosťou, najmä v prípade kontraindikácií anticholinergika, je liečba benzodiazepíny, ktoré sa tiež široko používajú ako tabletky na spanie alebo v anestézie a krátkodobo celkovo trochu tlmí mozog.
Výhľad a prognóza
Pretože skorá dyskinéza je u väčšiny pacientov spôsobená správa liekov s antidopaminergným účinkom často dochádza k ústupu existujúcich príznakov po zmene liečebného plánu, ako aj po vysadení užívaných liekov. U týchto pacientov sa často dosahuje sloboda od symptómov. Alternatívne sú pohybové abnormality liečené správa vhodných antidot. Prognóza skorej dyskinézy je všeobecne priaznivá, stále však závisí od základného ochorenia a závažnosti porúch. Ak je skorá dyskinéza prítomná niekoľko dní, môže sa vyskytnúť dychová tieseň alebo iné komplikácie. Možné sú teda sekundárne choroby, ktoré viesť k zhoršeniu zdravie stav. Majú negatívny vplyv na kvalitu života pacienta a v najhoršom prípade môžu prispieť k skráteniu strednej dĺžky života. Bez primeranej lekárskej starostlivosti môžu pacienti trpieť vážnymi poruchami v schopnosti zvládať každodenný život. Navyše, zápal sa môže vyvinúť v mozgu, čo je spojené s funkčnými obmedzeniami a trvalým poškodením. Ak dôjde k dostatočnému lekárskemu ošetreniu, včasná dyskinéza sa dá dobre liečiť dostupnými možnosťami. Čím skôr dôjde k terapii, tým rýchlejšie príznaky ustúpia. Riziko doživotných následkov sa tiež znižuje v týchto prípadoch.
Prevencia
Prevencia skorej dyskinézy je zložitá, pretože ide o elementárny vedľajší účinok lieku drogy. V zásade by mali byť samozrejme predpisované iba v nevyhnutných prípadoch. Pri akejkoľvek liečbe je potrebné starostlivo zvážiť účinok a možné vedľajšie účinky. V prípade predĺženej neuroleptickej liečby je potom obzvlášť dôležité poučenie o možných príznakoch a ich skoré rozpoznanie, aby bolo možné v počiatočnom štádiu začať s protiopatrením.
Nasleduj
Vo väčšine prípadov sú možnosti následnej starostlivosti pri včasnej dyskinéze veľmi obmedzené. V takom prípade je pacient zvyčajne závislý najskôr od priameho a lekárskeho ošetrenia lekárom, aby mohol správne a hlavne úplne liečiť príznaky. V prípade včasnej dyskinézy nemôže dôjsť k samoliečeniu. Čím skôr je choroba zistená, tým lepší je ďalší priebeh choroby. Vo väčšine prípadov sa táto choroba lieči pomocou liekov a špeciálne komplikácie sa zvyčajne nevyskytujú. Na urýchlenie hojenia je potrebné dbať na správny a hlavne pravidelný príjem a aplikáciu týchto liekov. V niektorých prípadoch sa však účinné látky do tela dostávajú prostredníctvom infúzie, v takom prípade je nevyhnutný pobyt v nemocnici. Všeobecne má starostlivosť a podpora priateľov a rodiny veľmi pozitívny vplyv na priebeh skorej dyskinézy a môže zmierniť psychologické príznaky. V tejto súvislosti sú postihnutí často závislí od intenzívnej starostlivosti. V tejto súvislosti môže byť užitočný aj kontakt s ostatnými postihnutými touto chorobou. Nedá sa všeobecne predpovedať, či skorá dyskinéza zníži očakávanú dĺžku života postihnutej osoby.
Tu je to, čo môžete urobiť sami
Pretože predčasná dyskinéza je vedľajším účinkom liečby, stav samozrejme sa dá vyhnúť informovaním o rizikách a účinkoch pri výbere lieku. Preto by sa príslušné lieky mali skutočne odkladať a užívať, iba ak stav nemožno liečiť inak. Najmä v prípade dlhodobého užívania by mal lekár informovať pacienta o možných vedľajších účinkoch. Možnosti svojpomoci nie sú v tomto prípade pre pacienta k dispozícii. Pacienti sú potom závislí od užívania iných liekov na zmiernenie vedľajších účinkov. Pred užitím nových liekov a pred ich vysadením by však mal byť vždy konzultovaný lekár. V závažných prípadoch môže predčasná dyskinéza viesť aj k strate vedomia alebo dýchacím ťažkostiam. V takom prípade treba navštíviť nemocnicu priamo alebo zavolať pohotovostného lekára, aby sa zabránilo ďalším komplikáciám. Do príchodu pohotovostného lekára musí postihnutá osoba dostať urgentný príjem vetranie a byť umiestnené v a stabilná bočná poloha. V prípade vnútorného rozčúlenia je vhodné pacienta upokojiť. Stále je však nevyhnutne potrebné lekárske ošetrenie.
