zášklby

Definícia

Škubanie je termín používaný na označenie svalových zášklbov, ktoré možno rozdeliť na dva rôzne typy. Na jednej strane je tu aktivácia svalových vlákien, ktorá nevedie k žiadnemu pohybu v tele, ale iba k lokalizovanému napätiu vo svalovom tkanive. Nazývajú sa fasciculácie a často sa popisujú ako „chvenie“ pokožky.

Na druhej strane existujú také zášklby, ktoré možno rozpoznať ako pohyb zvonku. V druhom prípade to býva napnuté nielen niekoľko svalových vlákien, ale celé svalové zväzky. Trhnutie spravidla popisuje nekontrolovateľné pôsobenie tela. Kontrakciu (napínanie) svalového tkaniva môže spustiť zásobovací nerv, ale aj chyby na úrovni svalových buniek.

Príčiny

Väčšina ľudí zažila zášklby vo svojom vlastnom tele. Ide o krátke pohyby svalov, ktoré často nie je možné vidieť zvonku. Stávajú sa rušivými, až keď je sval kontrakcie sa vyskytujú opakovane alebo sa z nich vyvinú kŕče.

Vo väčšine prípadov nemajú zášklby žiadnu hodnotu pre chorobu alebo sú spôsobené iba nerovnováhou vo vode a elektrolyte. vyvážiť (telové soli). Magnézium nedostatok je pravdepodobne najbežnejším dôvodom. Rovnako tak zovretý nervy or poruchy obehu môže viesť k zášklbom.

Tomu sa dá čeliť dostatočným cvičením a zdravou, vyváženou strava. Fyzický alebo psychický stres je tiež dôležitým spúšťačom zášklbov („nervové zášklby“). Ak dôjde k šklbaniu po prvýkrát po užití nového lieku, mala by sa vždy vylúčiť nežiaduca reakcia na liek a v prípade potreby sa má liek zmeniť.

Choroby, pri ktorých je príznakom zášklby, postihujú hlavne nervový systém alebo zhoršujú funkciu svalových buniek. Príkladom sú neurologické klinické obrazy ako napr epilepsie, roztrúsená skleróza alebo tické poruchy, ale aj metabolické poruchy, ochorenia štítnej žľazy alebo vedľajšie účinky zneužívania drog. Celkovo sa však dá povedať, že šklbanie bez hodnoty choroby sa vyskytuje podstatne častejšie, ako je to v prípade symptomatických svalových zášklbov.