anestézie

Anestézia (grécka aistéza: vnímanie, vnem) označuje stav necitlivosti vyvolanej farmakologickými látkami. V prvých dňoch anestézie sa drogy boli oxid dusný (smiech), napríklad. V medicíne sa anestézia používa na vykonávanie invazívnych (chirurgických) diagnostických alebo terapeutických opatrení. Okrem intenzívnej medicíny bolesť terapie a čiastočne núdzový liek a paliatívna medicína je anestézia súčasťou lekárskej špecializácie anestéziológie, ktorá si vyžaduje pobyt. Nasledujúce body poskytujú stručný dojem z rozsahu praxe anestéziológa:

Pred vykonaním anestézie dôkladne história medicíny a vzdelávanie pacientov, ktoré je povinné, sa vykonáva, pretože počas anestézie alebo anestézie môžu nastať vážne komplikácie. Anesteziológ musí predoperačne informovať o mnohých chorobách / rizikových faktoroch, ktoré môžu naznačovať možné anestetické problémy:

Celková anestézia

Celková anestézia je konvenčná anestézia alebo celková anestézia (grécky nàrkosi: uspať). Táto forma anestézie najskôr umožnila vývoj dnešných chirurgických štandardov. Celková anestézia je definovaná niekoľkými základnými cieľmi:

  • Zánik vedomia a amnézia (schopnosť pamätať si).
  • Analgézia (bezbolestnosť)
  • Sval relaxácie (liekmi vyvolaná relaxácia svalov).
  • Útlm vegetatívneho reflex (blokovanie akýchkoľvek reakcií organizmu na potenciálne škodlivé podnety).

Na dosiahnutie týchto cieľov sa používajú hlavne tieto skupiny liekov:

Predoperačne je hlavným cieľom anxiolýza (riešenie úzkosti) pacienta. Počas operácie sa pozornosť zameriava na vyššie uvedené ciele a antiemetickú profylaxiu (preventívne opatrenia proti nevoľnosť). Pooperačne, analgetikum terapie obzvlášť intenzívne pokračuje a podáva sa antiemetická liečba. V závislosti od typu a trvania chirurgického zákroku sa medikácia primerane upravuje pacientovo.

Iné formy anestézie

Nasledujúce formy anestézie sú uvedené osobitne v iných článkoch: