Amnézia

Synonymá

Strata pamäte, „zatemnenie“

Definícia

Amnézia je väčšinou dočasné narušenie Pamäť pre časovú orientáciu alebo pamäť obsahu. Amnézia je príznak, ktorý sa môže vyskytnúť pri rôznych spúšťacích poruchách alebo faktoroch a musí sa od neho odlišovať demencie, Kde Pamäť porucha postupuje pomaly a je pretrvávajúca.

Príčiny

Mnoho rušivých vplyvov na mozog môže viesť k zhoršeniu vedomia a Pamäť, čo možno pozorovať napríklad vplyvom jedov, v podobe alkoholu, drog (napr. sedatív), ale aj drog. Ďalej násilné vplyvy všetkých druhov (mechanické, elektrické) na mozog viesť k medzerám v pamäti, čo je tiež diagnosticky prelomové v prípade otras mozgu ako najmiernejšia forma kraniocerebrálna trauma. Choroby mozog, Ako sú epilepsie, mŕtvica alebo zápaly rôznych príčin ako aj migréna môže tiež viesť k amnézii.

Napokon existujú psychiatrické ochorenia, ako sú poruchy osobnosti, disociačné poruchy a hypnóza, ktoré môžu tiež viesť k strate vedomia alebo pamäti. Ak dôjde k poraneniu mozgu v dôsledku použitia sily pri nehode, je to známe ako a kraniocerebrálna trauma. Môže to byť tiež spôsobené pádom na hlava.

Z dôvodu trvania bezvedomia možno rozlíšiť rôzne stupne závažnosti. Najslabšia forma kraniocerebrálna trauma je otras mozgu. V takom prípade je pacient v bezvedomí iba na krátku dobu (maximálne do 10 minút).

Typickým príznakom je retrográdna amnézia. Pacient si nevie spomenúť na presný priebeh nehody. Sprievodné príznaky sú nevoľnosť a zvracanie.

A strata pamäti pre budúce udalosti, tzv anterográdna amnézia, je nepravdepodobné, že by došlo k miernemu poraneniu mozgu. Táto forma amnézie sa môže vyskytnúť pri vážnejších poraneniach mozgu, keď sú nervové bunky stlačené krvácaním alebo opuchom. Ak nehoda spôsobila rozsiahle nezvratné poškodenie nervových buniek, amnézia bude pretrvávať.

Tréning pamäti môže pomôcť aktivovať ďalšie oblasti mozgu, aby kompenzoval stratu funkcie. Amnéziu môže vyvolať aj stres. Na jednej strane to môže viesť k disociačnej amnézii.

Táto forma amnézie vedie k selektívnym medzerám vo vzťahu k autobiografickým spomienkam. Odborníci chápu disociačnú amnéziu ako druh ochrannej funkcie psychiky, aby sa zabránilo opakovaniu stresových udalostí. Dôležitú úlohu ako spúšťač v tejto oblasti má ale aj stres prechodná globálna amnézia.

Vyskytuje sa obzvlášť často, keď jej predchádzali fyzické a psychické stresové situácie. Mozog si akoby robil malú prestávku. Najneskôr po 24 hodinách sa medzera v pamäti opäť uzavrie a schopnosť pacienta pamätať už nie je obmedzená.

Po nadmernom požití alkoholu môže po prebudení dôjsť k takzvanému zatemneniu. Postihnutá osoba má pamäťovú medzeru až niekoľko hodín. Toto je dočasná amnézia, tj. Pamäť sa v priebehu času zotaví.

Je veľmi odlišné od toho, z ktorého množstva alkoholu sa spustí amnézia. Chronická konzumácia alkoholu môže viesť k rozvoju Korsakowovho syndrómu v dôsledku nedostatku vitamínu B1. Hlavným príznakom tohto ochorenia je amnézia.

Toto niekedy existuje v globálnej podobe, tj už nie je možné načítať zaznamenané udalosti ani nový obsah. Často si však starý obsah pamäte pamätá. Pacienti si však nemôžu spomenúť na novo prežité udalosti.

Pacienti nevedomky zapĺňajú tieto medzery v pamäti fantazijným obsahom. Toto sa v lekárskej terminológii nazýva konfabulácia a je typickým príznakom Korsakowovho syndrómu. Strata pamäti alebo poruchy pamäti po a mŕtvica sú bežné.

Typ a rozsah závisia od toho, ktorá oblasť mozgu je ovplyvnená a ako vážne je poškodená. U pacientov s a mŕtvica v ľavej hemisfére mozgu sú často problémy so sémantickou pamäťou. Dotknutí si nemôžu dobre pamätať fakty.

Pamäť na osobné skúsenosti nie je narušená. Toto je bežnejšie po mozgovej príhode v pravej hemisfére mozgu; to je miesto, kde je lokalizovaná epizodická pamäť. Tieto poruchy sú často iba dočasné alebo aspoň čiastočne zmiznú.

Ak však mŕtvica spôsobila odumieranie nervových buniek na veľkých plochách, amnézia je trvalá. Epileptické záchvaty sú veľmi často sprevádzané amnéziou. Typ a rozsah amnézie sa môže u jednotlivých pacientov veľmi líšiť.

Vo väčšine prípadov amnézia po epileptický záchvat je iba dočasný a rýchlo ustupuje. Vo vzácnej forme spánkového laloku epilepsie, amnézia je jediný príznak. Tu sa vyskytujú opakujúce sa poruchy pamäti bez akýchkoľvek ďalších sprievodných príznakov.

Existuje podozrenie na epileptogénne zameranie bájna morská príšera. Tu môže EEG tiež odhaliť abnormality. Najdôležitejšie odlišná diagnóza is prechodná globálna amnézia.

Po chirurgických zákrokoch sa u pacientov často pooperačne zaznamenajú poruchy pamäti. Majú krátke trvanie a zvyčajne sa týkajú udalostí bezprostredne pred alebo po operácii. To zvyčajne súvisí aj s liekmi, ktoré sa pacientovi podávajú na indukciu anestézie.

Preto je pamäťová medzera dokonca žiaduca, koniec koncov, veľa pacientov prežíva tieto udalosti ako čiastočne traumatické. Po neurochirurgických operáciách na lebka, amnézia môže tiež presahovať okamžitú pooperačnú fázu. Aj u starších pacientov sa často pozoruje, že poruchy pamäti pretrvávajú ešte dlho po operácii.

Nie je jasné, či to možno považovať za predzvesť rozvoja demencie. Amnézia po prebudení často existuje v kontexte ospalosti. V tomto stave je postihnutá osoba dezorientovaná z hľadiska času a miesta po prebudení.

To je tiež sprevádzané psychomotorickým spomalením. Spravidla tento stav trvá maximálne 15 minút. Pamäť na túto dobu je fragmentárna. Charakteristické pre toto porucha spánku je to, že sa vyskytuje z hlbokého spánku. Môže ho vyprovokovať prebudenie, ale vyskytuje sa aj pri spontánnom prebudení.