Oblička

Synonymá

Renálny kalich, obličkový pól, obličková panva, obličkový hilus, putujúca oblička, kôra, obličková dreň, nefrón, primárny moč, zápal obličkovej panvičky.

Anatómia obličky

Oblička, z ktorej má každý človek zvyčajne dve, má približne fazuľovitý tvar. Každá oblička váži asi 120 - 200 g, pričom pravá oblička je zvyčajne menšia a ľahšia ako ľavá. Na orientáciu obličky lekár opíše horný a dolný obličkový pól (horný a dolný koniec obličky), predný a zadný povrch obličky a stredný (tj. Smerujúci do stredu tela) a bočný (vonkajšia hrana.

Na strednom (vnútornom) okraji obličky sa nachádza priehlbina, takzvaný obličkový hilius. Toto je kde krv plavidlá dosiahnuť a opustiť obličku. The obličková panva sa tiež nachádza tu, odkiaľ moč vstupuje do mechúr cez močovod.

Oblička je pokrytá tvrdou kapsulou z spojivové tkanivo (capsula fibrosa). Pod ním je vrstva tuku, kapsula adiposa, ktorá slúži na ochranu obličiek absorbovaním nárazov a vibrácií. V prípadoch silného vychudnutia (napr anorexia), táto vrstva tuku môže úplne chýbať, čo spôsobí, že oblička zmení svoju polohu kvôli nedostatočnej podpore (tzv. putujúca oblička).

Poloha obličky sa mení s polohou tela a počas dýchanie: pri státí sú obličky preto nižšie ako pri ležaní a pri vdychovaní sú nižšie ako pri výdychu. Kvôli priestoru obsadenému pečeň (hepar), pravá oblička je umiestnená o niečo nižšie ako ľavá. Každá oblička má svoju vlastnú tepna (A. ledvinis), ktorý pochádza z aorta, A žila (V. renalis), ktorá prenáša krv na spodnú dutá žila.

Obličkové tepny tiež dodávajú nadobličky, močovod a tukovú kapsulu s výživnými látkami a kyslíkom. Pred vstupom do obličiek hilus, každý obličiek tepna rozdeľuje na 2 - 3 vetvy. Nie je nezvyčajné nájsť ďalšiu obličku plavidlá, ale tieto nemajú žiadnu hodnotu pre chorobu.

Napriek tomu znalosť takého neobvyklého krv môžu byť dôležité podmienky prietoku, napr. počas prevádzky.

  • Oblička
  • Kôra obličky
  • Renálna artéria
  • Renálna žila
  • Ureter (močovod)
  • Obličková kapsula
  • Obličkový kalich
  • Renálna panva

Oblička je rozdelená na: Sú jasne rozlíšiteľné farbou a štruktúrou. 1. obličková dreň (medulla renalis): Obličková dreň pozostáva z cca.

12 - 15 kónických pyramíd, ktorých základňa smeruje k povrchu obličky, zatiaľ čo hrot (kaše) sa premieta do kalichov obličková panva. V miestnosti je niekoľko otvorov kaše cez ktoré moč vstupuje do obličková panva. 2. obličková kôra (Cortex renalis): Kôra obličky sa rozprestiera nad základňou dreňových pyramíd.

Na pozdĺžnych rezoch sa povrch javí stĺpovitý (tzv. Bertiniho stĺpy). Dierová pyramída s pridruženou kortikálnou vrstvou vytvára obličkový lalok, ktorý má približne klinovitý tvar. Základnou jednotkou obličky je nefrón.

Skladá sa z: ktoré možno rozdeliť do rôznych častí obličky. Celkovo má každý človek asi 2 milióny nefrónov! 1. obličkový teliesko (glomerulus) Ledvinový teliesko je guľa najmenšej krvi plavidlá (kapiláry), s jednou prítokovou a jednou odchádzajúcou nádobou (cievny pól).

Je obklopená tobolkou (Bowmanova tobolka), ktorá sa skladá z dvoch listov. Bezproteínový filtrát krvi (primárny moč) sa uvoľňuje do intersticiálneho priestoru, ktorý sa privádza do kanálového systému pri močovom póle (oproti cievnemu pólu). Steny kapilár v guli majú veľké póry, cez ktoré je možné filtrovať krv do kapsuly.

Prechodu bielkovín bránia bunky nôh (podocyty), ktoré chodidlami zakrývajú póry ako akési sito a bránia prechodu príliš veľkých častíc. Na vaskulárnom póle je bod kontaktu s močovými cestami, makula densa. Toto je miesto, kde sa meria koncentrácia soľného roztoku v moči a podľa výsledku sa mení prietok krvi a tým aj filtračná kapacita glomerula.

2. Renálne tubuly Renálne tubuly možno rozdeliť do rôznych častí. Zo zberných trubíc sa takzvaný sekundárny moč (asi 1.5 - 2 l denne) dostane do obličkovej panvy a potom ďalej cez močovody do mechúr.

  • Obličková kôra a
  • Obličková dreň.
  • Obličkové telieska a
  • Renálne tubuly,
  • Proximálny tubul (hlavný kus) so skrútenou a natiahnutou časťou Bunky lemujúce tento kanál majú silne prehnutý povrch (okraj štetca). Je domovom rôznych enzýmy, ktoré majú kanály a póry na reabsorpciu vody, cukru (glukózy), aminokyselín, sodík, draslík, chlorid, fosfát a kyselina močová. Výmena látok však môže prebiehať aj cez bunky intersticiálnymi priestormi.
  • Medzikruh (prechodový kus) so zostupnou a stúpajúcou časťou (Henleho slučka) Bunky výstelky sú ploché a nemajú okraj štetca. Tu sa voda reabsorbuje a moč sa koncentruje.

    To sa dosiahne nahromadením kuchynskej soli v okolitom tkanive, čo vedie k odtoku vody z tubulu.

  • Distálny tubul (stredná časť) s predĺženou a kľukatou časťou Pohybuje sa smerom hore do kôry, kde prichádza do styku s makula densa na vaskulárnom póle (pozri vyššie). Toto je miesto, kde sa reabsorbuje obyčajná soľ, ktorá podporuje únik vody, a draslík je prepustený. Tieto procesy sú riadené hormónom z nadobličky (aldosterón).
  • Tubulus reuniens (spojovací tubulus) Toto je posledný úsek nefrónu.

    Je kľukatá a zmestí sa do nej niekoľko distálnych tubulov. Niekoľko tubulov potom končí v zbernej trubici. Všetky úseky navíjacích tubulov ležia v kortikálnom labyrinte, všetky priame v dreni.

  • Odberová trubica Odberová trubica obličiek sa používa na reabsorpciu vody podľa potreby a na koncentráciu moču pod kontrolou hormónu RDA (antidiuretický hormón).
  • Abdominálna artéria (aorta brušná)
  • Horná črevná tepna (Arteria mesenterica superior)
  • Oblička
  • Renálna artéria (Ateria renalis)
  • Ovariálna žila Žila semenníka (ovarikestestikulárna žila)
  • Ovariálna artéria Arteria ovaricatesticularis
  • Renálna žila (Vena renalis)
  • Nižšia vena cava (vena cava)

Takmer všetky nádory obličiek sú takzvané karcinómy obličiek.

Tieto zhubné nádory (zhubné nádory) sú relatívne necitlivé na chemoterapie a môže mať veľmi odlišný kurz. Obličky rakovina je zvyčajne nádorom staršieho pacienta (zvyčajne medzi 60 a 80 rokmi). Akútne zlyhanie obličiek (ANV) môže mať rôzne príčiny, napr

akútna glomerulonefritis, poškodenie krvných ciev obličiek (napr vaskulitída), toxíny atď. Často sa vyvíja po vážnych úrazoch, operáciách, šok alebo sepsa. V súvislosti s multiorgánovým zlyhaním má obzvlášť zlú prognózu. Ak je tepna (trombóza or embólia) alebo je jeho pobočka blokovaná, napr. a krvná zrazenina, dochádza v oblasti prívodu k obličkovému infarktu (strate tkaniva), čo znamená, že tkanivo obličky, ktoré už nie je zásobené krvou, odumiera.