Synonymá v najširšom zmysle
Radiačná terapia, nádorová terapia, karcinóm prsníka Chemoterapia je lieková liečba rakovinového ochorenia (nádorové ochorenie), ktoré postihuje celé telo (systémový účinok). Používané lieky sú tzv cytostatiká (Po grécky cyto = bunka a static = stop), ktorých cieľom je zničenie alebo, ak to už nie je možné, zmenšenie veľkosti nádoru. Bodom útoku chemoterapie je fáza delenia nádorových buniek, ktoré vďaka svojmu nekontrolovanému rastu prechádzajú veľmi často, oveľa častejšie ako väčšina zdravých buniek.
Používanie chemoterapie však tiež poškodzuje zdravé bunky, čo vedie k mnohým nevyhnutnostiam vedľajšie účinky chemoterapie. S cieľom poskytnúť pacientovi optimálnu terapiu sa na zlepšenie výsledku liečby nádoru často kombinuje chemoterapia s ožarovaním alebo chirurgickým zákrokom. PAUL EHRLICH pôvodne vytvoril termín „chemoterapia“ okolo roku 1906 a znamenal drogovú liečbu infekčnej choroby.
Dnes je oveľa pravdepodobnejšie, že budeme nazývať terapeutické látky používané na infekciu baktérie antibiotiká a termín „chemoterapia“ prenechať liečbe a rakovina choroba. Chemoterapia alebo cytostatické lieky zabraňujú deleniu nádorových buniek a tým ich množeniu. Pretože sa nádorové bunky delia oveľa častejšie ako väčšina zdravých buniek tela, sú oveľa citlivejšie na chemoterapiu.
Tento princíp umožňuje selektívny boj proti nádorovým bunkám. Aby sme lepšie pochopili spôsob pôsobenia cytostatických liekov, chceme sa bližšie pozrieť na cyklus delenia bunky. Ak chcete z jednej bunky urobiť dve, musíte najskôr zdvojnásobiť celú súpravu bunky.
To zahŕňa zdvojnásobenie bunkovej plazmy s jej zložkami (enzýmy, proteíny) a bunkové jadro s genetickou informáciou, DNA. Táto fáza sa nazýva medzifáza. Skutočné rozdelenie sa nazýva mitóza.
Tu sa DNA, zabalená do tzv chromozómy, sa distribuuje do dvoch buniek, takže sa potom vytvoria 2 identické dcérske bunky. Mitóza je hlavným cieľom cytostatických liekov, ktoré teraz chcú zabrániť rozdeleniu nádorových buniek v rôznych bodoch: Ďalšie podrobnosti sú uvedené v časti týkajúcej sa chemoterapeutických látok. Cytostatické lieky preto zasahujú do procesu delenia a metabolizmu buniek, ktorý tiež prebieha v normálnych bunkách.
Chemoterapia teda nie je len rakovina-špecifický, tj. neútočí výlučne na nádorové bunky. Napriek tomu hlavne zabíja rakovina bunky sa správajú atypicky a svoju energiu míňajú hlavne na delenie. Zabudli na svoju pôvodnú funkciu, napríklad na kožné bunky, ktoré poskytujú ochranu pred škodlivými vonkajšími faktormi.
V tejto súvislosti sa hovorí o tom, že rakovinové bunky nie sú dostatočne diferencované. V našom tele však existujú aj bunky, ktoré sa prirodzene často delia. Medzi ne patrí vlasy koreňové bunky (naše vlasy by neustále rástli, keby sme si ich nestrihali.
. ), sliznice v ústa a črevá a krvotvorné bunky v kostná dreň! Najmä na tie útočí aj chemoterapia.
To má za následok bohužiaľ nevyhnutné vedľajšie účinky. - Najzraniteľnejšou časťou bunky je DNA (je to „mozog bunky “, bez nej nič nefunguje). Ak je bunka zničená alebo vyradená z činnosti, je prakticky mŕtva.
Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je jednoduché prepašovanie nesprávneho stavebného bloku počas výroby druhej, identickej DNA, čo vedie k pretrhnutiu reťazca DNA. Nádorové bunky môžu túto chybu napraviť len zle alebo vôbec, pretože obvykle nemajú opravný mechanizmus. Vďaka tomu bunka spúšťa mechanizmus sebazničenia (apoptóza).
- Na oddelenie novo vyrobenej DNA od starej potrebuje bunka aparát (mitotické vreteno), na ktoré sú zamerané niektoré cytostatické lieky, aby sa zabránilo deleniu. Existujú aj cytostatické lieky, ktoré pôsobia namiesto na delenie na metabolizmus nádorových buniek. Chemoterapia bohužiaľ nemôže zaručiť úspech, pretože nie všetky druhy rakoviny sú rovnaké.
Existuje nespočetné množstvo rôznych druhov rakoviny, z ktorých každý je rozdelený do mnohých podtypov. Vo väčšine prípadov je histologické vyšetrenie nádorov jedinou metódou na ich priradenie ku konkrétnej rakovine. Každý typ rakoviny reaguje inak na chemoterapiu; je to buď citlivé, tj
reaguje na chemoterapiu alebo je rezistentná, tj. chemoterapia nemá žiadny účinok. Aj rovnaká rakovina sa môže alebo nemusí vyliečiť rovnakou chemoterapiou u dvoch ľudí. Ale aby sme zistili, ktorá chemoterapia funguje na ktorý typ rakoviny, boli v priebehu rokov testované rôzne možnosti v takzvaných štúdiách.
Na základe výsledkov týchto štúdií sa vyvíjajú súčasné terapeutické štandardy! Chemoterapia môže v zásade fungovať, iba ak je správna dávka, trvanie a frekvencia. Dávka však nemôže byť zvolená ľubovoľne vysoká, pretože by mohlo dôjsť k poškodeniu životne dôležitých orgánov.
Aby sa zvýšila šanca na úspešné zničenie nádorových buniek, často sa volí kombinácia niekoľkých liekov na chemoterapiu, ktoré sa svojim účinkom navzájom dopĺňajú a tým spôsobujú maximálne poškodenie nádorových buniek. Pri každej liečbe rakoviny je dôležité hovoriť s lekárom o výhodách, ale aj o rizikách príslušnej chemoterapie a zvážiť ich! Radiačná terapia nemôže vždy vyliečiť rakovinu.
Napriek tomu je v takýchto prípadoch vhodné podstúpiť rádioterapia, aj keď vyliečenie je nemožné. Preto rozlišujeme medzi rôznymi cieľmi: rádioterapia je určený na porazenie rakoviny. Predpokladá sa, že pacienti s rakovinou sa liečia po rádioterapia (veľmi často sa tento prístup dá dodržať pri rakovine, ktorá je distribuovaná do celého tela krvnou cestou, ako napr leukémie).
Ak sa rádioterapia kombinuje s chirurgickým zákrokom alebo rádioterapiou, rozlišuje sa medzi neoadjuvantnou a adjuvantnou formou: Okrem operácie pred alebo po operácii sa môže rádioterapia podať aj súbežne s radiačnou terapiou. V prípadoch pokročilej rakoviny, kde metastázy sa nachádzajú v iných orgánoch (napríklad v pečeň) nádoru okrem pôvodného miesta pôvodu nádoru (primárny nádor), je obvykle nemožné pacienta vyliečiť (podľa súčasných poznatkov však metastáza nemusí nutne znamenať, že neexistuje šanca na zotavenie u táto situácia). V týchto prípadoch je hlavným účelom chemoterapie dosiahnuť, aby zostávajúci čas pacienta bol čo najmenej bolestivý.
Pacienti s nádorom sú v bolesť pretože nádor neustále rastie a môže tak tlačiť na susedné štruktúry alebo ich, ako je to v prípade kostných nádorov, robiť nestabilnými. To môže zlepšiť kvalitu života a priemernú dĺžku života pacienta. Nakoniec je však na pacientovi, ktorý typ rádioterapie si zvolí.
V závislosti od všeobecného stavu pacienta stav, potenciálne liečiteľný nádor nemusí byť stále liečiteľný, pretože by bol pre pacienta príliš stresujúci a chcel by sa vyhnúť kmeňom liečebnej rádioterapie (ktorá je oveľa agresívnejšia). - Keď hovoríme o neoadjuvantnej rádioterapii, máme na mysli prípravnú rádioterapiu, ktorá sa koná pred operáciou. Jeho cieľom je zmenšiť veľkosť nádoru, aby sa operácia uľahčila alebo aby sa umožnila v prvom rade.
Chirurg teraz môže uchovať čo najviac zdravého tkaniva a minimalizovať riziko operácie. - Naproti tomu adjuvantná rádioterapia (adjuvantná = podporná) sa vykonáva po operácii alebo ožarovaní. Je to nevyhnutné, pretože hoci bol viditeľný nádor po operácii odstránený, nie je vždy 100% isté, že nezostali žiadne nádorové bunky (resekcia R1).
Dúfame, že posledné nádorové bunky budú zachytené a odstránené následnou rádioterapiou. Týmto spôsobom sa možno pokúsiť zabrániť opätovnému prepuknutiu nádoru; v niektorých prípadoch môže stačiť jedna zostávajúca nádorová bunka na spustenie relapsu. Okrem toho sa nádorové bunky často nachádzajú mimo solídneho nádoru (napríklad v lymfa uzliny), ktoré sa chirurgickým zákrokom nemuseli dosiahnuť. Pretože rádioterapia je systémová terapia, nachádza a ničí nádorové bunky v tele.
