neuroleptiká

Definícia

Neuroleptiká (synonymum: antipsychotiká) je skupina liekov, ktoré sa používajú na liečbu množstva rôznych duševných chorôb. Patria sem napr. schizofrénie alebo bludné stavy. Okrem týchto ochorení sa niektoré neuroleptiká používajú aj v prítomnosti chronických bolesť ako aj v oblasti anestézie.

Skupina neuroleptík zahŕňa lieky a aktívne zložky, z ktorých niektoré sa navzájom veľmi líšia. Účinok rôznych neuroleptík teda nie je vždy rovnaký, ale mení sa v závislosti od účinnej látky a dávkovania. Účinok bežných neuroleptík je založený na blokovaní rôznych receptorov v mozog. V závislosti od toho, ktoré receptory sú blokované, indikácie na predpisovanie lieku, ako aj špecifické vedľajšie účinky neuroleptického výsledku.

Drogy

Existuje množstvo rôznych liekov a účinných látok, ktoré možno klasifikovať ako neuroleptiká. Pre lepšie odlíšenie tejto skupiny liekov sa zásadne rozlišuje medzi takzvanými konvenčnými a atypickými neuroleptikami. Tieto skupiny sa líšia najmä mechanizmom účinku a vedľajšími účinkami.

Bežné neuroleptiká zahŕňajú lieky s účinnými zložkami:

  • haloperidol
  • Benperidol
  • Fluanxol
  • Fluspiriles
  • flufenazín
  • perfenazín
  • chlórpromazín
  • Melperon
  • levomepromazín
  • Chlórprotixy
  • Pipamperón
  • Prometazín

Lieky, ktoré patria do skupiny atypických neuroleptík, obsahujú účinné látky ako napr. Účinné látky sa líšia aj v rámci príslušnej skupiny. Napríklad niektoré lieky sa používajú pri klasických psychiatrických ochoreniach, zatiaľ čo iné lieky sa používajú ako sedatíva.

  • risperidón
  • olanzapín
  • klozapín
  • Kvetiapín
  • Amisulprid
  • ziprasidon
  • Aripripazol

Účinok neuroleptík

Rovnako ako u väčšiny liekov je použitie neuroleptík spojené s možnými vedľajšími účinkami. V závislosti od účinnej látky sa môžu vyskytnúť rôzne nežiaduce vedľajšie účinky. Pre klasické neuroleptiká sú typické takzvané extrapyramídové poruchy, ktoré sa prejavujú mimovoľnými svalovými pohybmi a chvením ako aj zvýšenou tendenciou padať.

Rovnako tak nechcená produkcia materské mlieko a môže dôjsť k úniku tohto mlieka na bradavkách. Suché ústa a zápcha tiež nie sú nezvyčajné. Užívanie týchto liekov môže tiež viesť k poruchám srdcového rytmu.

Časté sú aj sťažnosti, že v priebehu liečby dochádza k prírastku hmotnosti. Vedľajšie účinky atypických neuroleptík sa niekedy výrazne líšia od jedného lieku k druhému. Najmä rozvoj cukrovka mellitus, prírastok hmotnosti a výrazná suchosť a zápcha sú typické vedľajšie účinky.

Vo všeobecnosti môžu všetky neuroleptiká spôsobiť aj život ohrozujúci vedľajší účinok, ktorý je známy ako malígny neuroleptický syndróm. Tento vedľajší účinok je zvyčajne sprevádzaný vysokým horúčka, veľmi rýchly tlkot srdca, zmätenosť a bezvedomie a mali by si vyžadovať okamžité prerušenie liečby a konzultáciu s lekárom. Jedným z najčastejších vedľajších účinkov je neúmyselné zvýšenie telesnej hmotnosti počas liečby neuroleptikami.

Nie je známe, že všetky lieky spôsobujú priberanie. Za prírastok hmotnosti v priebehu terapie môžu lieky, ktoré patria do skupiny klasických neuroleptík, aj lieky atypických neuroleptík. Dôvodom je na jednej strane zmena chuti do jedla spôsobená liekmi a na druhej strane zmena metabolizmu v tele.

To znamená, že terapia týmito liekmi mení využitie jednotlivých zložiek potravy a preto môže dôjsť k priberaniu. Známe skupiny účinných látok, ktoré môžu spôsobiť zvýšenie telesnej hmotnosti, zahŕňajú klozapín, olanzapín, kvetiapín, melperón, levomepromazín, chlórprotixén a pipamperón. Treba si však uvedomiť, že priberanie nie je vždy nevyhnutné. V niektorých prípadoch a strata chuti do jedla čo dokonca viedlo k strate hmotnosti počas liečby.