Tourettov syndróm zahŕňa chronické tiky alebo tikové poruchy. Tiky sú mimovoľné zvuky alebo slová, ktoré sú zvyčajne sprevádzané rovnako nekontrolovanými trhavými a rýchlymi pohybmi (napr. zášklby).
Čo je Tourettov syndróm?
Tourettov syndróm je názov neurologicko-psychiatrickej poruchy, ktorej príčiny nie sú dodnes celkom objasnené. Názov poruchy siaha až k francúzskemu neurológovi Georgesovi Gilles de la Tourette, ktorý ako prvý opísal Tourettov syndróm vedecky v roku 1885. Charakteristické príznaky Tourettov syndróm sú motorické a hlasové tiky, teda náhle, nekontrolované, arytmické pohyby určitých svalových skupín (motorické tiky) a nekontrolované vokalizácie (hlasové tiky). Nekontrolovateľná tendencia robiť obscénne poznámky (koprolália), s ktorou sa často spája Tourettov syndróm, možno pozorovať iba u asi jednej pätiny postihnutých a nie je charakteristickým príznakom Tourettovho syndrómu. Okrem toho príznaky ako AD (H) S, obsesívno kompulzívna porucha, úzkosť a obsedantno-kompulzívna porucha a depresia môžu byť pozorované u pacientov trpiacich Tourettovým syndrómom (komorbidita).
Príčiny
Tourettov syndróm môže byť genetický a negenetický. Podľa nedávnych štúdií pri genetickom Touretteovom syndróme ani jeden gen ale za dedičnosť Tourettovho syndrómu je zodpovedných niekoľko génov, aj keď tieto, ako aj presný mechanizmus dedenia, neboli doposiaľ stanovené na sto percent. Je isté, že deti rodiča trpiaceho Tourettovým syndrómom majú 50-percentnú pravdepodobnosť dedenia choroby a že muži sú postihnutí častejšie ako ženy. Navyše, Tourettov syndróm sa pripisuje narušenému metabolizmu v dopaminergnom systéme mozog, neurotransmiter dopamín je nadmerne aktívny u pacientov s Tourettovým syndrómom, čo vedie k narušeniu motorických procesov. Táto metabolická nerovnováha je zosilnená emocionálnymi stimulmi (ako napr stres, potešenie) a spúšťa tiky typické pre Tourettov syndróm. U veľmi malého podielu postihnutých Tourettovým syndrómom, bakteriálnej streptokokovej infekcie v detstva (Ako je napríklad purpur horúčka, angína) sa predpokladá, že spúšťa stav (PANDASOV syndróm).
Príznaky, sťažnosti a znaky
Postihnutí jedinci pociťujú opakované rýchle fyzické pohyby (motorické tiky), vokalizácie (vokálne tiky) alebo kombináciu týchto dvoch akcií, ktoré sú bezúčelné. Postihnutí jedinci môžu tiky oddialiť, ale nemôžu ich potlačiť. Ak je prítomný Touretteov syndróm, existuje kombinácia niekoľkých motorických tikov s najmenej jedným hlasovým tikom. V mnohých prípadoch sa vyskytujú jednoduché motorické tiky, ako napríklad žmurkanie očí, grimasy, hlava trhanie alebo trhanie ramenom. Menej často sa vyskytujú zložité motorické tiky, ako je skákanie, dotýkanie sa ľudí a predmetov, kopropraxia (vykonávanie obscénnych gest), krútenie tela alebo vôňa. Ďalším príznakom je opakované sebapoškodzovacie správanie. Napríklad trpiaci búchajú do svojich hlava o stenu alebo o určité predmety, udrieť alebo sa zvierať. Jednoduché hlasové tiky, ktoré sa často vyskytujú, zahŕňajú grgnutie, škrípanie, vyčistenie hrdla, pískanie, klikanie na ikonu jazyk, alebo ňuchanie. Trpiaci ľudia často trpia zložitými hlasovými tikami, ako sú koprolália (vydávajú obscénne slová), echolália (opakujúce sa zvuky alebo fragmenty slov, ktoré práve počuli) alebo palilalia (opakujúce sa slová, ktoré práve povedali). Postihnutí jedinci majú spravidla tendenciu v rozhovoroch náhle vyhadzovať slová a krátke frázy, ktoré nesúvisia s témou rozhovoru. Tiež sú spojené s Tourettovým syndrómom depresiaporuchy spánku, štúdium ťažkosti a všeobecný nepokoj.
Diagnóza a priebeh
Pre Tourettov syndróm nie sú k dispozícii žiadne neuro-psychologické diagnostické postupy a diagnóza sa stanovuje iba na základe symptomatológie, to znamená prítomných symptómov. Tourettov syndróm je prítomný, keď je možné pozorovať najmenej dva motorické tiky a jeden vokálny tik po dobu najmenej jedného roka pred 21. rokom života. Väčšina ľudí postihnutých Tourettovým syndrómom ochorie vo veku od 6 do 8 rokov. Touretteov syndróm má chronický priebeh a je charakterizovaný postupným nástupom. V ďalšom priebehu ochorenia sú tiky vystavené silným výkyvom z hľadiska intenzity aj frekvencie a najsilnejšie výrazy dosahujú predovšetkým počas puberty. U väčšiny osôb postihnutých Tourettovým syndrómom sa v dospelosti pozoruje výrazný pokles tikov.
Komplikácie
Syndróm Tic a Tourette má veľmi negatívny vplyv na kvalitu života postihnutej osoby a môže v tomto procese tiež viesť na ťažké spoločenské napätie. Najmä pre outsiderov sa tiky a poruchy môžu zdať veľmi zvláštne, takže postihnutého často šikanujú alebo dráždia. V niektorých prípadoch sa však vyskytujú aj agresívne činy proti trpiacim. Počas puberty môžu tiky a Tourettov syndróm preto spôsobiť vážne psychické utrpenie resp depresia. Syndróm tiež spôsobuje nedobrovoľný pohyb rôznych svalových skupín, čo má za následok zášklby a prípadne spazmus. V mnohých prípadoch však závažnosť syndrómu klesá s vekom, takže sa každodenný život postihnutej osoby stáva normálnym. Príčinná liečba tikového a Tourettovho syndrómu bohužiaľ nie je možná. Trpiaci ľudia závisia od rôznych terapií, ktoré môžu zmierniť príznaky a obmedziť tiky. Pozitívny kurz však nemožno zaručiť. Ďalej je možné brať aj lieky. Komplikácie sa nevyskytujú. Očakávaná dĺžka života pacienta tiež zvyčajne nie je negatívne ovplyvnená tikovým a Tourettovým syndrómom.
Kedy by ste mali navštíviť lekára?
Ak sa vyskytnú abnormality v správaní alebo motorických schopnostiach, je potrebné vždy postupovať opatrne. Lekár je potrebný, akonáhle dôjde k nedobrovoľným alebo nekontrolovateľným pohybovým impulzom alebo iným zvláštnostiam. Strata kontroly nad fonáciou je varovným signálom organizmu. Na začatie vyšetrovania príčiny je potrebný lekár. Poruchy spánku, všeobecný nepokoj, nervozita a koncentrácie problémy naznačujú nezrovnalosť. Sťažnosti by mali byť predložené lekárovi, pretože postihnutá osoba potrebuje lekársku starostlivosť. Opakovanie práve počutých zvukov bez akéhokoľvek významu za nimi sa považuje za dôvod na obavy. V prípade sebapoškodzovacieho správania je potrebné čo najskôr vyhľadať lekára. Rukou biť do steny, búchať hlava na predmetoch alebo neobvyklom skrútení tela naznačujú existujúcu poruchu. Dotknuté osoby nemôžu vysvetliť svoje konanie a vo väčšine prípadov nemajú žiadny spúšťací stimul. Ak slová alebo časti vety uniknú z ústa postihnutej osoby bez kontroly, mal by byť o pozorovaniach informovaný lekár. Súčasťou poruchy je aj obscénne gestá, urážky alebo iné nepríjemné činy. Zhoršený Pamäť, štúdium ťažkosti alebo ukončenie účasti na spoločenskom živote by sa malo prekonzultovať s lekárom.
Liečba a terapia
Tourettov syndróm, pretože jeho príčiny ešte nie sú úplne objasnené, nemožno vyliečiť ani liekmi, ani psychoterapie. Podľa toho je možné pomocou farmakologického a / alebo psychologického terapeutického postupu zmierniť iba príznaky Tourettovho syndrómu Opatrenia. V rámci psychoterapeutického Opatreniametódy zvládania stres rovnako ako relaxácie techniky sa dajú naučiť. Obzvlášť pozitívne výsledky dosahuje takzvaná metóda reakcie na umber, pri ktorej sú osoby postihnuté Tourettovým syndrómom vyškolené tak, aby vnímali prvé príznaky možného tiku a učili sa rozvíjať mechanizmy kontraregulácie. O doplnkovej liečbe je naopak potrebné uvažovať, iba ak sú príznaky obzvlášť výrazné a sú vnímané ako rušivé. Doteraz vyvinuté farmakologické liečebné metódy tiež riešia skôr príznaky ako príčinu. V tejto súvislosti sa dobré výsledky dosahujú s dopamín antagonisti. Sú viazané receptormi neurotransmiter dopamín a zabrániť neurotransmiter z dokovania, čím ho blokuje a minimalizuje metabolickú nerovnováhu v dopaminergnom systéme popísanom vyššie. Droga tejto skupiny používaná v Nemecku v mnohých prípadoch je tiaprid.
Prevencia
Žiadne preventívne Opatrenia pre Tourettov syndróm. Napriek tomu má zmysel vyhnúť sa situáciám, ktoré vyvolávajú stres alebo sa naučiť, ako s nimi zaobchádzať. Podľa niektorých štúdií niektoré negenetické, environmentálne alebo psychosociálne faktory nemusia spôsobiť Touretteov syndróm, ale môžu ovplyvniť expresiu a závažnosť poruchy. Napríklad, fajčenie a stres počas tehotenstva, ako aj komplikácie počas pôrodu, sú rizikové faktory ktoré môžu zvýšiť expresiu tikov typických pre Tourettov syndróm.
Nasleduj
Na základe súčasných poznatkov nie je Tourettov syndróm úplne liečiteľný. Ochorenie sa dá zmierniť iba pomocou liekov. Pacienti musia byť schopní zvládnuť svoje tiky v každodennom živote po celý život. Z tohto dôvodu má následná starostlivosť zmysel. Má formu behaviorálna terapia pod vedením špecialistu alebo psychológa. Cieľom následnej starostlivosti je pomôcť pacientovi správne sa vysporiadať so syndrómom. Počas následnej starostlivosti sa pacient učí spôsoby kontroly impulzov. Pre úspešné zotavenie sú potrebné pravidelné schôdzky s behaviorálnym terapeutom. Pacienti postihnutí Tourettovým syndrómom často pociťujú nedostatok porozumenia a odmietnutia vo svojom prostredí. Na pracovisku tvoria rizikovú skupinu pre Šikanovanie. V rodinnom prostredí sa pacient môže tiež cítiť odmietnutý. Výsledkom sú depresie alebo znížené sebavedomie. V tomto prípade je následná starostlivosť psychoterapeutická. Prevencia duševných porúch má tu prvoradý význam. Týka sa to blízkych ľudí, ak sa cítia byť pacientom ohromení stav. Tourettovi pacienti môžu mať normálnu prácu. Mnohé z nich majú výraznú tvorivosť. Následná starostlivosť je zameraná na rozvoj a (profesionálnu) realizáciu individuálneho talentu. Uvedomením si svojich vlastných schopností sa zvyšuje sebavedomie pacienta.
Čo môžete urobiť sami
Tourettov syndróm je neurologická porucha nervový systém to je primárne genetické. Zvyčajne beží chronicky, takže nie je liečiteľná ani liečiteľná. Iba príznaky je možné zlepšiť farmakologickými alebo psychologickými behaviorálna terapia. Cielenými cvičeniami behaviorálna terapia môcť viesť k redukcii alebo cielenému potlačeniu tikov, ktorých výsledkom je zlepšenie alebo polonormalizácia každodenného života postihnutej osoby. Tu je potrebné osobitne spomenúť „tréning zvrátenia návykov“, ktorý sa považuje za obzvlášť užitočný spôsob liečby tikov. V Nemecku však zatiaľ nie je veľa skúsených terapeutov. Je tiež potrebné poznamenať, že toto opatrenie má zvyčajne účinok iba vtedy, ak závažnosť symptómov ešte nie je príliš výrazná. Závisí to aj od toho, ako dlho človek trpí tikmi. Oveľa dôležitejším opatrením by bola senzibilizácia alebo vzdelávanie v osobnom prostredí. Pretože tiky sú na verejnosti často a silno vnímané, je psychologický tlak na utrpenie postihnutých osôb veľmi vysoký. Tourettov syndróm aj tiky sa stretávajú s hnevom, úžasom a odmietaním v prostredí postihnutej osoby, ktoré môže viesť k vylúčeniu na oboch stranách. Mnoho ľudí sa cíti vyprovokovaných najmä hlasovými tikmi a nevie si predstaviť, že sú súčasťou choroby. Z tohto dôvodu je dôležité vzdelávať prostredie tak, aby nedochádzalo k hanbe a zosmiešňovaniu, a integrovať postihnutých jednotlivcov.
