Gen

Gény sú oddiely chromozómy, čo sú zase časti DNA, ktoré prenášajú dedičnú informáciu a nachádzajú sa v každej bunke, kde sa dá gén považovať za kód bunky. Fyzické umiestnenie génov sa nazýva lokus génu (lokus génu).

Špecifické gény majú špecifické úlohy. Celá genetická dedičná informácia sa nazýva genóm.

Gény môžu byť v kódujúcich oblastiach (kódujúce gény) aj v nekódujúcich oblastiach DNA (nekódujúce gény).

Syntetizujú sa kódovacie gény proteíny prostredníctvom sprostredkovanej mediátorovej RNA (mRNA). Potenciálne kódujúce oblasti DNA sa označujú ako exóm. 98% všetkých génov nekóduje. Veľká časť sa pravidelne prepisuje a umožňuje syntézu mRNA, tRNA a rRNA, ako aj iných ribonukleových kyseliny. Aj keď nekódujúce gény sa nesyntetizujú proteíny a často sa označujú ako haraburdu, sú výsledkom pozitívnej evolučnej selekcie a považuje sa za výhodu z hľadiska zachovania a minimalizácie biologických vlastností. Okrem toho sa nekódujúce gény považujú za genetické vypínače a určujú, kedy a kde sú gény exprimované.

Génová expresia určuje, ako sa vyjadruje a objavuje genetická informácia, tj ako sa genotyp organizmu alebo bunky vyjadruje ako fenotyp.

Okrem kódujúcich a nekódujúcich génov existujú aj takzvané pseudogény, tj úseky DNA, ktoré svojou štruktúrou pripomínajú gén, ale pôsobia iba ako templát funkčného proteínu. Za pôvod pseudogénov sa považujú gény, ktoré boli určitými mutáciami znefunkčnené. K pseudogénu však zvyčajne stále existuje funkčný variant.

Skákacie gény, ktoré sa tiež nazývajú transpozóny, sa považujú za špeciálny typ génov. Toto je časť v DNA, ktorá je schopná skákať z jedného lokusu (génového lokusu) a znovu sa vložiť na iné miesto v genóme. Nachádzajú sa výlučne u ľudí a sú nevyhnutné pre vyjadrenie genetickej rozmanitosti.

Mutácia v géne môže byť buď spontánna (spontánna mutácia), alebo spôsobená vplyvmi prostredia, napríklad rádioaktivitou.