skutočný bedľa je známy pod rôznymi názvami. Medzi nimi sú bylina láska, bylina končatín, láska bedľa, žltá lesná slama a žltá svätojánska. Bylina, ktorá sa používa dodnes, sa používa v rôznych oblastiach.
Výskyt a pestovanie pravej svätojánskej múky.
Obdobie kvitnutia rastliny je od mája do septembra a vyskytuje sa hlavne v Eurázii. Botanický názov bedľa je Galium verum. Pochádza z čeľade redbud (Rubiaceae). Rastlina môže rast medzi 20 a 70 centimetrami vysoká a je bylinná. V zriedkavých prípadoch rastlina dosahuje výšku jedného metra. Stonky slamy sú chlpaté a na hornom okraji majú štyri vyvýšené vyvýšeniny. Listy rastliny sú široké iba asi jeden milimeter, ale rast dlhé až 25 milimetrov. Kvety svätyne sú malé a majú zlatožltú farbu. Sú usporiadané do latkovitých súkvetí a vydávajú a med-ako vôňa. Je to včelia krmovina. Korunka má tvar kolesa, zatiaľ čo jej koniec je špicatý. Obdobie kvitnutia rastliny je od mája do septembra a vyskytuje sa hlavne v Eurázii. Je obzvlášť častý na drsných trávnatých porastoch a pastvinách, na okrajoch ciest, na krovinatých okrajoch a na lúkach. Na západ od rieky Weser je bylina v nížinách pomerne zriedkavá a je rozptýlená na východ. V Alpách sa naopak nachádza až po hranice ornej pôdy. Osídľuje prevažne vápenaté, suché a na živiny chudobné sprašové alebo hlinité pôdy.
Účinok a použitie
Druhy gália obsahujú takzvaný syridlový kvas. Ten sa používa na vyzrážanie produktu mlieko bielkovín pri výrobe syra. Niektoré syry stále používajú syridlový kvas, zatiaľ čo iné odrody si vyžadujú iné zdroje, pokiaľ ide o syridlo. Napríklad anglický syr Chester sa dodnes vyrába pomocou syridla. Kvetinové pigmenty dodávajú syru jeho oranžovo-žltú farbu a sú zodpovedné za jeho výraznú farbu klávesy. V Škótsku sa navyše bežné syridlo dodnes používa ako farbivo. Kvety farbia na žlto, zatiaľ čo korene obsahujú červené farbivo. Rastlina je vhodná aj na farbenie a dochucovanie nápojov. Ďalšie využitie svätojánskej múky je pri pestovaní záhrady s divými rastlinami. Tu slúži ako okrasná rastlina a môže sa množiť koreňovými bežcami. V minulosti sa voňavé rastliny používali ako matracové seno alebo do rakiev. Plody sa dajú dokonca pražiť a použiť ako a káva náhradník. V kuchyni sa svätojánska zelenina používa do šalátov alebo na zeleninové panvice. Spracovávajú sa kvety a semená, ale aj mladé výhonky. Kvety sa tiež často používajú na zdobenie šalátov. Bylina sa navyše používa v ľudovom liečiteľstve. Obsahuje flavonoidy, chlorogénny kyseliny, stopy derivátov antrachinónu a iridoidných glykozidov. Okrem toho mliečne zrážanie proteíny a éterické oleje sú tiež prítomné v čerstvo zozbieranej byline. Aj keď je svätojánsky kôň pomerne neznáma ako liečivá rastlina, v teréne sa mu darí dobre. Špeciálne pre koža a trávenie sa používa rastlina. Používa sa najmä kvitnúca bylina, ktorú je možné pripraviť na jednej strane ako čerstvý džús a na druhej strane v sušenej forme ako čaj. Šťavu aj čaj môžete použiť zvonka alebo zvnútra. Okrem bežnej svätojánskej múky sa používa aj lopúch Používa sa tiež svätojánska masť, pri ktorej sa hovorí, že bežná svätojánska tráva má vyššiu liečivú silu. Na druhej strane lúčna svätojánska sotva má liečivý účinok, ale dá sa použiť aj ako prvá v prípade núdze.
Dôležitosť pre zdravie, liečba a prevencia.
Účinok byliny na zdravie je ďalekosiahly. Trávnik má teda rôzne pozitívne účinky na ľudské telo a myseľ. Spravidla by sa mala používať čerstvá rastlina, pretože v sušenom stave stráca niektoré zo svojich účinných látok. V ľudovom liečiteľstve sa bylina odporúča pri nervových poruchách, zadržiavanie moču, krupica a rôzne kamenné reklamácie. Tiež sa hovorí, že pomáha proti epilepsie a hystéria. Už v starovekom Grécku a Ríme sa používal proti otravám spôsobeným uhryznutím hadom a pavúkom. Hippokrates a Dioscorides už túto bylinu používali ako liečivú rastlinu a tiež v ranom novoveku bola svätojánska rastlina ocenená botanikom a lekárom Hieronymom Bockom. Účinné proti je aj kloktanie s čajom zo svätyne struma.Okrem toho jeho čistiaci účinok na obličky, pankreas, pečeň a slezina. Odporúča sa aj proti bočným stehom a bledosti. Čaj údajne pomáha aj proti rany, vrie, čierne bodky a koža chorôb. Okrem toho sa v ľudovom liečiteľstve používal aj proti bolesť ucha. Spracovaná masť môže byť tiež použitá proti starnúca pokožka. Homeopatia používa svätojánsku slamu pre rôzne oblasti koža a sliznice, ako aj pre močové cesty. V kadidlo zmesi vraj rozptyľuje nervozitu a únava a mať afrodiziakálne a spazmolytické účinky. Proti zlému hojeniu sa príležitostne používa aj svätyňa rany. Ako obklad môže pomôcť zavrieť rany, ale dá sa použiť aj proti opuchu. Bylina má teda spazmolytické, vykašliavanie, upokojujúce nervy, močopudné a krv čistiace vlastnosti. Pre svoje antivírusové a antibakteriálne účinky sa používa aj pri zápaloch. Okrem toho rozpúšťa kamene a podľa nedávneho výskumu sa o ňom hovorí, že jerakovina. Na univerzite vo Würzburgu pôsobil extrakty in rakovina terapie sa skúma. Zatiaľ nie sú známe žiadne vedľajšie účinky byliny, a preto je možné ju bez obáv používať s mierou proti rôznym chorobám. Neexistujú presné pokyny na dávkovanie. V prípade neistoty by ste sa však mali poradiť s alternatívnym lekárom alebo lekárom.
