Synonymá
Hysterická neuróza Konverzná neuróza, disociačná porucha, histriónska porucha osobnosti
Definícia
Hystéria alebo disociačná porucha nie je jednotným klinickým obrazom, ale skôr skupinou rôznych duševných chorôb, ktoré majú spoločné narušenie spojenia a spolupráce medzi telom a mysľou. Môže sa tak narušiť vedomie vlastnej identity, či už v prípade viacnásobnej osobnosti alebo odosobnenia. Na druhej strane môže tiež zmiznúť hranica medzi psychikou a telom, takže psychický vnem sa prejaví fyzickými príznakmi, dokonca alebo najmä vtedy, keď si človek psychický problém neuvedomuje.
Koncept a história
Koncept hystérie možno hľadať už v staroveku. Tam sa tento výraz používal pre všetky klinické obrazy, ktoré dnes patria do oblasti psychiatrie. Inými slovami, také, ktoré sa nedajú vysvetliť ani opísať fyzikálnymi alebo organickými zmenami.
Napriek tomu sa hystéria pripisovala konkrétnemu orgánu, a to maternica. Toto objasňuje, že boli pozorované najmä „hysterické“ ženy. Tento názor zastával až do 19. storočia.
Význam tohto výrazu sa však znovu a znovu menil, takže starogrécka hystéria nezodpovedá klinickému obrazu, o ktorom sa tu diskutuje. V priebehu času sa ochorenie čoraz viac zužovalo s pribúdajúcim medicínskym pokrokom. Hystéria bola jednou z najdôležitejších tém psychoanalýzy, kde ju najskôr skúmali empirické klinické štúdie, najmä Charcot.
Tam sa choroba pripisovala neuspokojeným sexuálnym potrebám. Našťastie, niektoré z liečebných postupov vtedajších výskumných pracovníkov, ako napríklad takzvaná „ovariálna tlač“, sú v súčasnosti iba bizarnými anekdotami. Vzhľadom na misogynistický pôvod a históriu, ako aj na zmätočne nekonzistentnú definíciu tohto výrazu, je dnes nahradený vyššie uvedenými synonymami.
príznaky
Príznaky rôznych foriem hystérie sú rozmanité. Presný vzhľad aj závažnosť symptómov sa u jednotlivých pacientov veľmi líšia. To sa dá vysvetliť skutočnosťou, že konverzná neuróza je psychogénne ochorenie, tj. Choroba, ktorá pochádza z psychiky.
Jeho choroby sú rovnako rozmanité ako ľudský charakter. Tu sú niektoré z týchto podformulí s typickými príznakmi hystérie. Hlavným príznakom psychické amnézia je strata Pamäť, ktoré môžu byť obmedzené na konkrétny čas alebo predmet alebo môžu pokrývať väčšie plochy.
V disociatívnej strnulosti je preto hlavným príznakom strnulosť pohybu. Obe choroby patria k poruchám pohybu a zmyslového vnímania. Okrem toho Pamäť alebo môže byť narušená aj celá osobnosť.
Posledná uvedená sa prejavuje ako viacnásobná osobnosť, ktorej existenciu a definíciu odborníci spochybňujú. Celkovo sa dá povedať, že príznaky predstavujú obchádzku alebo chlopňu. Pacienti potláčajú svoju duševnú krízu a často ju považujú za neprijateľnú slabosť.
Fyzická slabosť je pravdepodobnejšie spoločensky akceptovaná, pretože sa javí ako nevyhnutná (tj. Tragická), a preto ospravedlňuje a dokonca vyžaduje súcit s prostredím. Hysterický slepota sa často pripisuje odmietnutiu vidieť určité psychické problémy. Práve spomínaná paralýza by teda bola bezmocnosťou tvárou v tvár zdanlivo neriešiteľným úlohám, ktorých si postihnutý nemusí byť vždy vedomý.
Pacienti trpiaci hystériou majú spoločné to, že zmeny v telesných funkciách považujú za základ svojho utrpenia. Vďaka tomu nie je pre lekára vždy ľahké nájsť skutočnú príčinu. Tu je však niekoľko možností.
Napríklad oblasti pokožky vnímané pacientmi ako znecitlivené zvyčajne nezodpovedajú skutočným oblastiam, kde nervy sú dodávané. Napriek tomu je dôležité brať pacientov vážne a vylúčiť možné nebezpečné fyzické choroby vyšetrením a prípadne aj zobrazením. Najmä u starších pacientov sa môže stať, že jedno z vykonaných vyšetrení je pozitívnych na fyzické ochorenie, ale rozhodne nedokáže vysvetliť rozsah symptómov, ktoré pacient vykazuje.
Okrem toho je potrebné vziať do úvahy niektoré diferenciálne diagnózy hystérie. Psychosomatické choroby najskôr vykazujú podobné príznaky a vývoj choroby. Napriek tomu sa zreteľne líšia od porúch konverzie, pretože sú sprevádzané skutočne hmatateľnými zmenami v tele, ktoré v prípade týchto chýb chýbajú. Somatoforma (nie v dôsledku organických chorôb) bolesť tiež treba brať do úvahy poruchu alebo hypochondriálnu poruchu.
Vyššie uvedená depersonalizácia sa však môže vyskytnúť aj ako príznak pri iných psychiatrických poruchách, ako sú napr depresia a schizofrénie. Tieto poruchy sa však vyskytujú aj spolu s inými duševnými chorobami.