Myelogenéza je lekársky termín používaný na prvý opis embryonálneho pôvodu miecha formácia a po druhé, tvorba drene všetkej drene nervy, ktorý sa uskutočňuje oligodendrogliou a Schwannovými bunkami. Oba významy pojmu sa zaoberajú vývojovými procesmi nervový systém. Poruchy týchto vývojových procesov majú za následok funkčné poškodenie centrálneho a periférneho nervového systému.
Čo je to myelogenéza?
Myelogenéza je lekársky termín používaný na prvý opis embryonálneho pôvodu miecha formácia a po druhé, tvorba drene všetkej drene nervy. Pojem myelogenéza je medicínsky spojený s dvoma rôznymi významami. Týmto výrazom sa teda na jednej strane rozumie embryonálny vývoj miecha a na druhej strane k myelinizácii (myelínu) za vzniku drene dreňových nervových vlákien. Miecha vzniká z kaudálnej časti neurálnej trubice počas embryonálneho vývoja. V tejto súvislosti je myelogenéza následným stupňom neurulácie. V kontexte myelinizácie myelogenéza zodpovedá zabaleniu meduly nervy. V centrálnej nervový systém, toto zabalenie sa vykonáva takzvanými oligodendrogliálnymi bunkami a v periférnom nervovom systéme Schwannovými bunkami. Výsledkom balenia je myelínové obaly, ktoré sú tvorené jednou gliálnou bunkou v každom z centrálnych a periférnych nervových systémov. Každá Schwannova bunka sa špirálovito obtočí okolo a nervové vlákno segment. Každá oligodendrogliálna bunka vytvára výrastky a tieto výrastky sa jednotlivo ovíjajú okolo jednej časti nervové vlákno.
Funkcia a účel
Počas embryonálnej neurulácie sa vytvára embryonálna nervová trubica. S touto štruktúrou je centrálna nervový systém sa prejaví po prvýkrát. Miecha vychádza z neurálnej trubice ako súčasť centrálneho nervového systému. Jeho lebečný koniec splýva do takzvaného kosoštvorca, ktorý na každej strane ohraničuje štyri okcipitálne somity. Od šiesteho týždňa vývoja sa stena neurálnej trubice diferencuje na tri odlišné vrstvy. Okrem komorovej zóny možno rozoznať strednú a okrajovú zónu. Miecha nadobúda konečnú podobu okolo desiateho týždňa vývoja. Mozgová a miechová membrána obklopuje štruktúru, ktorá sama leží v vertebrálnom kanáli. Miecha a miechový kanál sú vyvinuté do štvrtého mesiaca. Ich vývojové kroky prebiehajú paralelne. Rast miechy od tejto doby postupuje stále ďalej. Myelogenéza sa však v tejto súvislosti vzťahuje výlučne na neuruláciu a na ňu budovanú dreňovú formáciu. Pokiaľ ide o myelinizáciu, a teda tvorbu drene na dreňových nervových vláknach, pojem myelogenéza označuje obalenie nervov, ktoré vedie k izolácii štruktúr od ich okolia. Myelinizácia elektricky izoluje axóny nervov, čo zaisťuje, že signály v nervovom systéme sa môžu prenášať vysokou rýchlosťou a takmer bez strát. Ovíjanie axónov sa uskutočňuje na vlákne v pravidelných intervaloch. Medzi jednotlivými obalmi myelínu sú medzery približne rovnakej veľkosti. Tieto medzery sa vyskytujú v dôsledku zúženia v tvare pása a sú pomenované ako Ranvierove šnurovacie krúžky, ktoré sú histologicky rozpoznateľné ako drobné uzlíky. Pre svoj vzhľad sa im hovorí aj nodus. Medzi dvoma Ranvierovými uzlami leží takzvaná internódia. Štruktúra myelinizovaných a neizolovaných miest zaisťuje, že nervové vlákna sú vnímavé na signály zvonku a akčné potenciály tak môžu byť komunikované medzi jednotlivými axónmi. Myelinizácia už prebieha počas embryonálneho vývoja. Proces sa začína okolo tretieho embryonálneho mesiaca a končí sa v štvrtom roku života úplnou myelinizáciou pyramídových traktov.
Choroby a poruchy
Poruchy v myelogenéze môžu mať pre organizmus fatálne následky. To platí pre poruchy počas embryonálneho vývoja miechy, ako aj pre poruchy myelinácie dreňových nervových vlákien. Ak napríklad nervové vlákna prijímajú príliš málo drene v dôsledku narušenej myelinizácie, sú nedostatočne izolované od svojho prostredia. Výsledkom je strata signálu počas prenosu akčných potenciálov. Takéto straty signálu spomaľujú prenosové vedenie alebo v extrémnych prípadoch úplne zabraňujú prenosu. Na pyramídových traktoch môže nedostatočná myelogenéza napríklad spôsobiť ochrnutie. Podobné následky môžu mať aj vývojové poruchy miechy. O amyelii hovoríme vždy, keď chýba celá miecha. Bez miechy však ľudia nie sú schopní prežiť. Pri hypoplázii alebo dysplázii miecha vykazuje nedostatočný rozvoj alebo nesprávny vývoj. Oba javy sú dôsledkom vonkajších príčin a nie sú genetické. Dysplázia alebo hypoplázia miechy sa vyskytujú napríklad po mechanickom, infekčnom, výživovom alebo toxickom poškodení skoré tehotenstvo. Jednou z mysliteľných malformácií miechy je diastematomyélia. Ide o vrodenú rázštepovú miechu. Štruktúra sa rozdeľuje na nerovné časti, z ktorých každá má svoje vlastné membrány. Vo väčšine prípadov je rozdelenie lokalizované v dolnej hrudnej oblasti alebo začína v hornej časti bedrovej chrbtice. Výsledkom sú všetky malformácie a nedostatočný vývoj miechy funkčné poruchy nervového systému. Umiestnenie malformácie určuje, ako presne funkčné poruchy prejaviť sa. Jednotlivé segmenty miechy ako celok zásobujú všetky oblasti tela nervovými vláknami, a sú tak rozhodujúcimi prvkami pre všetky telesné procesy. Zlý vývoj miechy teda môže viesť k organickým poruchám, ako aj k poruchám motorických funkcií alebo vnímania. Rovnaké dôsledky platia všeobecne aj pre narušenú tvorbu dreň. Pretože je však miecha súčasťou centrálneho nervového systému, majú vývojové poruchy miechy obvykle vážnejšie následky ako poruchy tvorby dreňovej septa. Posledne uvedené sa za určitých okolností môžu týkať výlučne periférneho nervového systému.
