Správanie terapiespolu s psychoanalýzou odkazuje na ďalšiu veľkú skupinu terapeutických možností v oblasti psychoterapie. Vyvinul sa z konceptov v štúdium teória asi v štyridsiatych rokoch minulého storočia, ale nemá konkrétneho zakladateľa.
Čo je to behaviorálna terapia?
Správanie terapiespolu s psychoanalýzou odkazuje na ďalšiu veľkú skupinu terapeutických možností v oblasti psychoterapie. Na rozdiel od iných terapie modely, behaviorálna terapia Tento koncept je silne založený na výsledkoch výskumu z lekárskej, psychologickej, biologickej a sociologickej oblasti. Výskum z oblasti štúdium teória je dôležitá. Pomocou troch rôznych prístupov sa behaviorálna terapia pokúša pomocou špecifických techník zmeniť duševné poruchy a poruchy správania. Predpokladá, že každé správanie sa naučí, a preto ho možno odnaučiť alebo ho nahradiť novými vzorcami správania. Používajú sa tri modelové prístupy:
Kontrastná klimatizácia/konfrontácia, operatívna podmienka a kognitívny prístup. Prostredníctvom prístupu zameraného na problém a cieľ, behaviorálna terapia Pokusy dosiahnuť zmenu v správaní, ktorá vyhovuje osobnosti, a preto je možné ich udržať dlhodobo. Patologické a narušené vzorce správania sa týmto spôsobom úspešne vyliečia.
Funkcia, účinok a ciele
Pretože behaviorálna terapia nemá jasne definovaný postup, ponúka rôzne modely a techniky, a je teda vhodná pre rôzne poruchy správania a psychologické poruchy. Je však obzvlášť dôležitá pre nasledujúce klinické obrázky: Úzkostné a panické poruchy, poruchy príjmu potravy, depresia, zneužívanie návykových a psychosomatické choroby. Všetky poruchy sú založené na narušenom vzorci správania. Na začiatku terapie prebieha analýza správania. V priebehu tejto analýzy sú identifikované poruchy a stanovené ciele. Priebeh terapie prebieha spravidla fázovo a pacient musí aktívne spolupracovať a prevziať tak osobnú zodpovednosť. Cieľom terapie je buď sa vzdať alebo zmeniť nežiaduce správanie, alebo si vybudovať požadované správanie, ako je sebavedomie. Na viacerých cieľoch sa dá pracovať aj súbežne. Tieto ciele je možné dosiahnuť rôznymi prístupmi. Rozhodujúcim faktorom je tu osobnosť pacienta, pretože ľudské správanie je chápané ako systém, ktorý funguje a komunikuje na rôznych úrovniach: kognitívnych, fyziologických, emocionálnych a behaviorálnych. Existujú neustále vzájomné vzťahy a interakcie, prekrýva sa a napätie medzi týmito úrovňami, a preto nemožno jednu úroveň posudzovať izolovane. Zmena správania vždy spôsobuje reakciu a zmenu na ostatných úrovniach. Z tohto dôvodu je sebakontrola pacienta zásadnou súčasťou terapie. Učí sa ovládať a riadiť seba a svoje správanie a prehlbovať ho neustálym školením tak, aby sa z neho stalo nezávislé správanie a staré, nežiaduce správanie bolo prepísané alebo nahradené. Tento typ úpravy správania sa môže vykonávať postupne v priebehu určitého časového obdobia alebo prostredníctvom priamej konfrontácie, často používanej metódy poruchy úzkosti. Aký prístup je zvolený, závisí od osobnosti pacienta a stav a je vždy vypracovaný spoločne s pacientom. Tak sa dá vyhnúť prípadným nadmerným požiadavkám. Okrem bežných metód, behaviorálna terapia taktiež využíva techniky z oblastí relaxácie, hypnózy a hranie rolí. Vďaka množstvu možností je individuálne použiteľný.
Riziká a nebezpečenstvá
Behaviorálna terapia samozrejme nie je zárukou úspešného zotavenia. Pretože ide o stručný terapeutický prístup, nie je vhodný pre vážne a závažné duševné poruchy, ako sú tie, ktoré sa často vyskytujú po dlhšej a ťažkej traume. Vyžaduje si to aj istú psychickú stabilitu a aktívnu spoluprácu zo strany pacienta, čo je v prípade ťažko schizoidných pacientov možné len medikamentózne. Behaviorálna terapia nie je vhodná pre poruchy, ktoré vyžadujú rozsiahle a intenzívne prehodnotenie minulých udalostí. Môže to byť dôležité v neskoršej fáze, ale to neslúži účelu prehodnotenia. Ak sa behaviorálna terapia začína príliš skoro a trauma nie je dostatočne spracovaná, neskôr môžu nastať vážne prekážky. V týchto prípadoch je štúdium úspech dosiahnutý prostredníctvom behaviorálnej terapie je spravidla zneplatnený. V niektorých skupinách pacientov je terapia možná iba prostredníctvom liekov, ako napríklad v prípade závažných komplikácií depresia. Je dôležité zaistiť, aby zmeny v správaní boli udržateľné aj vtedy, ak ste prerušili liečbu. Je dôležité starostlivo zvážiť, či behaviorálna terapia môže prispieť k úspešnému uzdraveniu alebo či iná forma lepšie vyhovuje osobnosti a poruche.
