Vetranie scintigrafia alebo pľúcne ventilačná scintigrafia je jedným z troch rôznych diagnostických postupov nukleárnej medicíny, ktoré sú zoskupené pod týmto pojmom pľúcna scintigrafia. Vetranie scintigrafia sa používa hlavne v prípade pľúc embólia je podozrivý. Umožňuje presné posúdenie vetranie podmienky v bronchiálnom a pľúcnom systéme. Ako zdroj žiarenia sa používajú rádioaktívne izotopy vzácnych plynov xenón alebo kryptón.
Čo je to ventilačná scintigrafia?
Vetranie scintigrafia, Alebo pľúca ventilačná scintigrafia, je jedným z troch rôznych diagnostických postupov nukleárnej medicíny používaných na kontrolu pľúc. Ventilačná scintigrafiaalebo scintigrafia pľúcnej ventilácie je jedným z troch rôznych diagnostických postupov nukleárnej medicíny na kontrolu pľúc. Tri postupy, ventilačná scintigrafia, pľúca perfúzna scintigrafia a pľúca inhalácia scintigrafia sú kombinované pod pojmom pľúca scintigrafia. Zdrojom žiarenia používaným na ventilačnú scintigrafiu sú rádioaktívne izotopy vzácnych plynov xenón alebo kryptón (rádiofarmakum). Rádioaktívny vzácny plyn sa vdychuje a vydychuje cez uzavretý okruh. Ventilačná scintigrafia je jednou z neinvazívnych zobrazovacích techník, ktoré poskytujú podrobné a presné snímky situácie s alveolárnou a bronchiálnou ventiláciou. Diagnostický postup sa používa hlavne v prípadoch podozrenia na prítomnosť pľúc embólia. Ak sa podozrenie potvrdí, a scintigrafia pľúcnej perfúzie sa často získava aj na poskytnutie a odlišná diagnóza o tom, či je situácia arteriálnej perfúzie v súlade s ventilačnou scintigrafiou, alebo či napríklad existuje chronická dysfunkcia konkrétnej oblasti pľúc na základe iných príčin ako akútnej arteriálnej occlusion (pľúcna embólia). Vystavenie žiareniu, ktorému je pacient vystavený počas vyšetrenia, je 1.1 až 1.2 mSv (milisievert), čo je asi polovica prirodzeného ročného rádioaktívne žiarenie v Nemecku v nížinách. Prírodné žiarenie môže byť extrémne vysoké v iných regiónoch sveta, napríklad na atlantickom pobreží Brazílie, kde dosahuje okolo 80 mSv ročne.
Funkcia, účinok a ciele
Ventilačná scintigrafia sa používa hlavne v prípadoch podozrenia pľúcna embólia pretože diagnostický postup poskytuje presné informácie o ventilačných podmienkach priedušiek a pľúc. Ventilačná scintigrafia sa tiež zvyčajne vykonáva pred resekciou pľúc, odstránením časti pľúc. Tretia indikácia kombinovaného použitia ventilácie a scintigrafie perfúzie pľúc je po takzvanej operácii Norwood, chirurgickej korekcii hypoplastickej ľavice. srdce syndrómom. Štúdia sa tiež aplikuje na identifikáciu a diferenciáciu vrodených pľúcnych abnormalít. Zobrazovací, neinvazívny, diagnostický postup neumožňuje vyvodiť závery o tom, či existujú akútne alebo chronické zlyhania konkrétnych pľúcnych oblastí. Na zabezpečenie jasnosti v tomto ohľade sa ventilačná scintigrafia často používa v kombinácii s perfúznou scintigrafiou pľúc, keď pľúcna embólia je podozrivý. Toto je vyšetrovací postup na stanovenie perfúznych podmienok v oblasti pľúc a priedušiek. Ak sú pľúcne oblasti vykazujúce funkčné poruchy zhodné s oblasťami, v ktorých boli zistené obehové poruchy alebo arteriálne oklúzie v dôsledku trombov, tj. Existuje takzvaná zhoda, nejde o akútnu embóliu, pretože arteriálny trombus vedie najskôr iba do obehového systému. rušenie. Zistenia namiesto toho poskytujú dôkazy o atelektáza alebo infiltruje kvôli pneumónia. atelektáza je oblasť pľúc, v ktorej sa alveoly zrútili a nezvratne sa zlepili, čím stratili svoju funkciu pri výmene plynov. V takejto situácii by an Röntgen pľúc sa odporúča ako diferenciálny diagnostický postup. Iba za predpokladu nesúladu medzi ventilačnou scintigrafiou a scintigrafia pľúcnej perfúzie je záver akútnej pľúcnej tepna embólia zrejmá. Na vykonanie ventilačnej scintigrafie je dôležité, aby pacient zvládol pokoj dýchanie techniky, hlavne pri inšpirácii. Preto krátke dychové cvičenia pacientom pod vedením sa odporúča pred začatím vyšetrenia. Na začiatku ventilačnej scintigrafie pacient inhaluje a vydychuje vzduchovú zmes asi 3 minúty pomocou dýchanie maska v uzavretom systéme, ku ktorému sa v malom množstve pridávajú rádioaktívne izotopy xenónu alebo kryptónu vzácneho plynu. Počas inhalácia fázy, sú nasnímané obrázky. Celý postup trvá asi 15 minút. Na potvrdenie nálezu sa často robia ďalšie snímky pľúc v priereze, ktoré sa dajú urobiť pomocou ventilačnej scintigrafie. V takom prípade sa čas potrebný na vyšetrenie predĺži na približne 30 minút.
Riziká, vedľajšie účinky a nebezpečenstvá
Ventilačná scintigrafia je v zásade neinvazívny zákrok, takže neexistujú žiadne riziká infekcie alebo iné riziká, ktoré sú všeobecne spojené s invazívnym zákrokom. Taktiež sa nepoužívajú žiadne chemické látky alebo lieky iné ako inhalácia rádiofarmaka, takže sa nemusíte obávať žiadnych vedľajších účinkov. Preto neexistujú žiadne interakcie s inými liekmi. Vystavenie žiareniu z inhalovaného rádiofarmaka vo forme rádioaktívnych izotopov vzácnych plynov xenónu alebo kryptónu je nízke pri 1.2 mSv. Z preventívnych dôvodov by sa však požadované opakované vyšetrenie malo uskutočniť najskôr 3 mesiace po predchádzajúcej ventilačnej scintigrafii. Tehotenstvo sa považuje za absolútnu kontraindikáciu diagnostického postupu. Ventilačná scintigrafia pre tehotné ženy je indikovaná iba v absolútne výnimočných situáciách. Dojčiace matky by nemali používať svoje mlieko až 48 hodín po vyšetrení, aby sa od začiatku vylúčilo možné ožarovanie dieťaťa. U pacientov trpiacich obzvlášť závažnou formou astma alebo ak sú umelo vetraní, mali by sa zvážiť prínosy a riziká vyšetrenia. Spravidla je u týchto pacientov indikované prejsť na iný diagnostický postup. Pacienti trpiaci ľahšou formou astma pred vyšetrením užite liek na rozšírenie priedušiek (rozšírenie priedušiek), aby ste predišli komplikáciám počas vyšetrenia a aby ste dosiahli najvýznamnejší diagnostický výsledok.
