Ako funguje apomorfín
Apomorfín napodobňuje neurotransmiter dopamín v centrálnom nervovom systéme a viaže sa na jeho dokovacie miesta (receptory). Účinná látka tak sprostredkúva účinky typické pre dopamín.
Parkinsonova choroba:
Pri Parkinsonovej chorobe postupne odumierajú nervové bunky, ktoré produkujú a vylučujú dopamín. Preto môže byť užitočné použitie apomorfínu. Účinná látka sa však zvyčajne používa len vtedy, keď sa vyčerpali možnosti liečby s menším počtom vedľajších účinkov.
Patria sem lepšie tolerované agonisty dopamínu a aktívna zložka L-dopa, prekurzorová látka dopamínu, ktorú telo dokáže premeniť na dopamín. L-dopa terapia sa môže podávať v priemere asi desať rokov, kým sa objavia takzvané on-off fenomény.
Rovnako ako predtým sa podáva konštantné množstvo L-dopa, ale účinnosť drasticky kolíše – jeden deň liek účinkuje dobre, druhý deň takmer vôbec. Tieto výkyvy sa stávajú výraznejšími, až kým v určitom bode nie je L-dopa sotva účinná. V tomto bode možno začať terapiu apomorfínom, ktorý sa niekedy považuje za poslednú možnosť liečby.
Na diagnostiku Parkinsonovej choroby sa niekedy používa takzvaný apomorfínový test. Pri tomto teste sa pacientovi vstrekne účinná látka, aby sa zistilo, či sa dajú zmierniť pohybové poruchy typické pre toto ochorenie.
Erektilná dysfunkcia:
Počas liečby Parkinsonovej choroby apomorfínom sa náhodou zistilo, že mužskí pacienti s poruchami potencie môžu znovu získať erekciu. V dôsledku toho sa účinná látka niekoľko rokov predávala aj ako liek na poruchy potencie. Z dôvodu nedostatočných predajných údajov sa však predmetné prípravky opäť stiahli z trhu.
Emetikum:
V urgentnej medicíne a veterinárnej medicíne sa apomorfín navyše používa ako spoľahlivý prostriedok na vyvolanie zvracania (emetikum) – avšak mimo schválenia („off-label use“).
Hoci je apomorfín chemicky derivátom morfínu, nemá žiadne analgetické ani iné účinky, ktoré by sa dali očakávať od derivátu morfínu.
Príjem, degradácia a vylučovanie
Apomorfín sa zvyčajne podáva injekčne, čo mu umožňuje veľmi rýchly vstup do systémového obehu. Výsledkom je, že jeho účinok zvyčajne nastupuje do desiatich minút. Účinná látka sa potom rýchlo rozkladá (čiastočne v pečeni) a vylučuje sa obličkami. Čas, po ktorom polovica apomorfínu opäť opustí telo (polčas rozpadu), je približne pol hodiny.
Kedy sa používa apomorfín?
Apomorfín je oficiálne schválený pre nasledujúce indikácie:
- Liečba motorických fluktuácií (fenomén „on-off“) u pacientov s Parkinsonovou chorobou, ktorí nemôžu byť dostatočne kontrolovaní perorálne podávanými antiparkinsoníkmi.
Použitie pri poruchách potencie alebo ako emetikum môže byť s dostupnými prípravkami mimo rozsahu povolenia na uvedenie na trh („off-label use“) alebo s dovezenými hotovými liekmi.
Dĺžka užívania závisí od základného ochorenia.
Ako sa používa apomorfín
Apomorfínové prípravky dostupné v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku sú vhodné len na injekciu alebo infúziu (aj na kontinuálnu infúziu pomocou pumpy). Na tento účel sú k dispozícii naplnené injekčné striekačky a naplnené perá (podobne ako inzulínové perá), takže po poučení lekárom si môžu liečivú látku podať aj sami pacienti.
Na začiatku sa musí určiť individuálne vhodné dávkovanie: V zásade to môže byť jeden až sto miligramov apomorfínu denne; priemer je 3 až 30 miligramov denne. Na jednu dávku sa však nesmie podať viac ako desať miligramov účinnej látky.
Okrem toho sa zvyčajne podáva ďalšie činidlo (zvyčajne domperidón) na potlačenie ťažkej nevoľnosti (vedľajší účinok apomorfínu).
Použitie apomorfínu pri poruchách potencie je zvyčajne vo forme sublingválnej tablety. Ide o tabletu, ktorá sa vkladá pod jazyk, kde sa rýchlo rozpúšťa. Pri tejto forme podania sa požadovaný účinok dostaví dostatočne rýchlo, pričom vedľajšie účinky sú zvyčajne veľmi nízke.
Aké sú vedľajšie účinky apomorfínu?
Jeden z desiatich až sto pacientov pociťuje vedľajšie účinky vo forme zmätenosti, halucinácií, útlmu, ospalosti, závratov, točenia hlavy, častého zívania, nevoľnosti, vracania a reakcií v mieste vpichu, ako je začervenanie, citlivosť, svrbenie a bolesť.
Občas sa vyskytuje poškodenie kože v mieste vpichu, vyrážky, ťažkosti s dýchaním, pokles krvného tlaku pri vstávaní z ľahu alebo sedu, poruchy hybnosti a anémia.
Čo treba zvážiť pri užívaní apomorfínu?
Kontraindikácie
Apomorfín sa nesmie používať pri:
- Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek lieku.
- zhoršená kontrola dýchania (respiračná depresia)
- demencie
- Psychóza
- Porucha funkcie pečene
- Pacienti, ktorí reagujú na podávanie L-dopy „periódou“, t.j. poruchami pohybu (dyskinézy) alebo mimovoľnými svalovými kontrakciami (dystónie)
interakcie
Počas liečby apomorfínom sa nemajú užívať liečivá proti psychóze a schizofrénii (antipsychotiká). Tieto pôsobia ako antagonisty dopamínu, teda v opačnom smere ako apomorfín. Pri súčasnom použití sa teda dá predpokladať, že aspoň jedna účinná látka nie je dostatočne účinná.
Antihypertenzíva môžu mať zvýšený antihypertenzívny účinok, ak sa používajú súbežne s apomorfínom.
Látky, ktoré spomaľujú vedenie vzruchov v srdci (presnejšie: predlžujú tzv. QT interval), sa nesmú kombinovať s apomorfínom, pretože to môže viesť k život ohrozujúcim srdcovým arytmiám. Príkladom sú niektoré lieky proti depresii (amitriptylín, citalopram, fluoxetín), antibiotiká (ciprofloxacín, azitromycín, metronidazol) a lieky proti plesňovým infekciám (flukonazol, ketokonazol).
Vekové obmedzenie
Apomorfín je kontraindikovaný u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov.
Tehotenstvo a laktácia
Nie sú dostupné žiadne údaje o použití apomorfínu u gravidných žien. Prinajmenšom v štúdiách na zvieratách sa nezistili žiadne náznaky účinku ohrozujúceho a poškodzujúceho plodnosť (reprodukčná toxicita). Keďže však tieto výsledky nie sú ľahko prenosné na ľudí, podľa odborných informácií sa odporúča neužívať apomorfín u tehotných žien.
Nie je známe, či apomorfín prechádza do materského mlieka. Riziko pre dojčiace deti preto nemožno vylúčiť. Odborníci preto odporúčajú, aby sa ošetrujúci lekár a matka spoločne rozhodli, či v liečbe pokračovať (prípadne počas dojčenia) alebo ju ukončiť.
Ako získať lieky s apomorfínom
Prípravky obsahujúce účinnú látku apomorfín sú v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku viazané na lekársky predpis v akejkoľvek dávke a liekovej forme.
Ako dlho je známy apomorfín?
Už v roku 1869 dokázali chemici Augustus Matthiessen a Charles Wright získať novú látku, ktorú nazvali apomorfín, varením čistého morfínu – silného lieku proti bolesti – v koncentrovanej kyseline chlorovodíkovej.
To má však úplne iný účinok ako pôvodná látka. Namiesto toho, aby sa používal ako liek proti bolesti, bol preto apomorfín prvýkrát zavedený do medicíny ako silné emetikum.
