Pre úspech komunikácie je nevyhnutná dobrá a čistá artikulácia. Tým, ktorí dokážu bezchybne formulovať hovorené slová, partner lepšie porozumie. Artikulácia závisí predovšetkým od dobrej interakcie medzi nástrojmi reči a rečovým centrom.
Čo je to komunikácia?
Pre úspech komunikácie je nevyhnutná dobrá a čistá artikulácia. Artikuláciou rozumieme schopnosť človeka riadiť výslovnosť slov a viet vedomým a koncentrovaným spôsobom. Dôležitú úlohu zohrávajú fonologické, gramatické a morfologické aspekty. Pre správnu artikuláciu potrebujeme neporušené rečové nástroje ako napr ústa, jazyk, zuby, obloha, uvula, hrtan a dýchanie. Musia existovať rovnako zdravé neurofyziologické základy. Medzi tieto základy patrí neporušené rečové centrum, ktoré je u pravákov takmer vždy umiestnené súčasne na časovom a čelnom laloku ľavej hemisféry mozog. Iba u 10% všetkých ľudí je centrum reči umiestnené vpravo. Artikulácia je riadená hlavne stredom Brocca na čelnom laloku. Wernicke centrum na temporálnom laloku má tiež vplyv, čo sa však prejaví až v prípade choroby. Centrum reči artikuluje slová a frázy, ktoré hovoríme, keď príslušné svaly uvedú nástroje reči do pohybu.
Funkcia a úloha
Artikulácia neznamená iba to, že rečník vyrába samohlásky a spoluhlásky. Produkuje prúdy vzduchu, stresové a neprízvučné zvuky a zvuky s hlasom a bez hlasu, ktoré sa rozlišujú podľa miesta artikulácie a spôsobu artikulácie. Preto artikulujeme takzvané zvuky zubov, nazály, labiály, plosívy, zvuky zatvárania a mnoho ďalších, v závislosti od jazyka a dialektu. Okrem toho sú v hlase parametre ako intonácia, rytmus a emócie. Čím presnejšia je formulácia v konverzačnom akte, tým úspešnejšia bude, ak bude cieľom úspešná komunikácia. Jasne artikulujeme, aby nám bolo lepšie porozumieť. Zatiaľ čo zdraví ľudia majú takmer identicky navrhnutý artikulačný aparát, výslovnosť sa môže líšiť v závislosti od pôvodu a socializácie. Účastníci rozhovoru sa preto musia navzájom prispôsobiť, aby si porozumeli. Z hľadiska evolučnej histórie artikulácia odlišuje človeka od jeho historických predchodcov a zvierat. Je to preto, lebo presná a zložitá artikulácia je hlavným úspechom človeka. Vhodná artikulácia otvára jednotlivcovi lepšie možnosti rozvoja a šance v spoločnosti. Pomáha predchádzať nedorozumeniam a umožňuje lepšie spoločné bývanie. Musí sa naučiť dobrej artikulácii. Batoľatá a batoľatá sa to učia od svojich rodičov. Deti a dospievajúci to vylepšujú predovšetkým v škole. Ale aj dospelí musia neustále venovať pozornosť svojej výslovnosti a sústrediť sa, ak chcú, aby im bolo dobre porozumené. Tí, ktorí majú koncept toho, čo sa má povedať, sú schopní konzistentne formulovať slová a vety a tým ich formulovať. Artikulácia je teda úzko prepojená s myslením, ale aj s konaním.
Choroby a sťažnosti
Členenie reči však môže byť tiež predmetom celej rady problémov. Sklzy z jazyk, slovné zámeny a chyby výslovnosti sú v tejto súvislosti úplne bežné. Navrhujú nevedomé procesy a prebúdzajú jazykové inštinkty u odosielateľa a prijímateľa jazykovej správy. Medzi ochorenia, ktoré môžu mať vplyv na našu artikuláciu, nepatria iba stavy vyčerpania, ľahostajnosti a nadmernej únavy. Artikulačné problémy v detstva a dospievaniu by mali pomáhať rodičia alebo v krajných prípadoch logopéd alebo logopéd. Na druhej strane problémy s artikuláciou, ktoré sú u jednotlivca nepomerne bežné, sa líšia. V týchto prípadoch môžeme hovoriť o poruche komunikácie. Medzi poruchy komunikácie, ktoré sa prejavujú nedostatočnou artikuláciou, patrí koktaniea nezmyselná reč. Zahŕňajú tiež závažnú stratu reči, ako je afázia, ako aj Alzheimerova choroba choroba a iné Pamäť poruchy. Na druhej strane artikuláciu môžu ovplyvňovať a zhoršovať faktory ako napr alkohol, drogy, lieky, šoky alebo trauma. Ak z dlhodobého hľadiska bude obraz osobnosti alkohol alebo sa zmení narkoman, môže to mať aj dlhodobé alebo nezvratné následky na presnosť artikulácie jednotlivca. Medzi tieto negatívne prípady patrí Korsakowov syndróm, pri ktorom je narušené konkrétne centrum Wernicke. Tento syndróm môže byť vyvolaný nadmerným výskytom alkohol spotreba. Existujú deficity reči, ktoré sú nezvratné. Straty v artikulácii sú teda tiež nezvratné. Je to zrejmé najmä na fonologickej úrovni. Určité kombinácie zvukov sa dajú niekedy vytvoriť iba s veľkým úsilím. To platí aj pre mnohých pacientov s vyššie uvedeným klinickým obrazom Korsakowov syndróm. Na záver treba spomenúť aj problémy spojené s artikuláciou súvisiace s vekom, ktoré sú po určitom veku niečím celkom normálnym.
