Diferenciálna diagnostika - čo to je?
Pacient obvykle prichádza k lekárovi s príznakmi, ktoré nemôže priradiť ku konkrétnej chorobe. Úlohou lekára je stanoviť diferenciálnu diagnózu prostredníctvom rozhovoru s pacientom, fyzikálnych a prístrojových vyšetrení. Diferenciálna diagnostika zahŕňa choroby, ktoré sa vyskytujú s podobnými alebo rovnakými príznakmi ako príznaky popísané pacientom, a preto je pri diagnostike potrebné ich brať do úvahy.
Je potrebné odlíšiť diferenciálnu diagnózu od podozrenia na diagnózu. To sa deje pomocou takzvanej diferenciálnej diagnostiky: Zahŕňa to všetky vyšetrenia, ktoré slúžia na vylúčenie alebo potvrdenie ochorenia, ktoré je diferenciálnou diagnózou oproti podozrivej diagnóze. Fiktívny príklad: Po rozhovore s pacientom sa za vysvetlenie symptómov pacienta považujú dve možné ochorenia.
Jedna z chorôb je spojená s abnormalitami v ultrazvuk, druhý nie je. Takže lekár objasní pomocou ultrazvuk vyšetrenie, ktorá z dvoch diferenciálnych diagnóz predstavuje skutočnú diagnózu. Čím charakteristickejší je príznak pre určité ochorenie, tým menší je počet možných diferenciálnych diagnóz. Pre všeobecnejšie príznaky ako napr horúčka, na druhej strane, počet diferenciálnych diagnóz je veľký, pretože mnohé choroby môžu byť sprevádzané horúčkou.
Ako sa robí diferenciálna diagnostika?
Na účely diferenciálnej diagnostiky lekár začína pacientskym rozhovorom. Počas takzvanej anamnézy chce lekár zistiť, aké súčasné ťažkosti má pacient, ktoré predchádzajúce alebo chronické choroby existujú a ktoré choroby sa v rodine vyskytujú. Lekár tiež potrebuje informácie o liekoch, ktoré pacient užíva, a o jeho sociálnom a profesionálnom prostredí.
Všetky tieto veci sú dôležité, aby lekár mohol klasifikovať súčasné sťažnosti a nezabudnúť na akékoľvek príznaky alebo faktory, ktoré súvisia s ochorením pacienta. Pomocou podrobného anamnézneho rozhovoru môže lekár vylúčiť možné choroby a stanoviť podozrenie na diagnózu spolu s alternatívnymi diferenciálnymi diagnózami. Rôzne diferenciálne diagnózy majú podobnosti aj rozdiely, napríklad v priebehu alebo v symptómoch opísaných pacientom.
Cez dôkladnú fyzické vyšetrenie, lekár zistí ďalšie príznaky alebo nálezy, ktoré hovoria za alebo proti jednej z diferenciálnych diagnóz. Laboratórne testy, ultrazvuk, Röntgen, CT, MRI a ďalšie vyšetrenia poskytujú ďalšie indikácie pre alebo proti možnej diferenciálnej diagnóze. Na zistenie choroby pacienta samozrejme nie sú vždy potrebné všetky vyšetrenia, pretože v priebehu rôznych diagnostických vyšetrení je možné postupne vylúčiť diferenciálne diagnózy.
Dôkladná diferenciálna diagnostika je obzvlášť dôležitá pri stanovení takzvaných vylučovacích diagnóz. Toto sú diagnózy, ktoré je možné stanoviť, iba ak boli všetky ďalšie možné diferenciálne diagnózy spoľahlivo vylúčené anamnézou, fyzikálnymi a prístrojovými vyšetreniami. Jedným z príkladov je syndróm dráždivého čreva, čo je gastrointestinálna porucha, pre ktorú nemožno nájsť fyzickú príčinu.
Všetky články v tejto sérii:
