Bunková membrána

Definícia

Bunky sú najmenšie, koherentné jednotky, z ktorých sú postavené orgány a tkanivá. Každá bunka je obklopená bunkovou membránou, bariérou pozostávajúcou zo špeciálnej dvojitej vrstvy tukových častíc, takzvanej lipidovej dvojvrstvy. Lipidové dvojvrstvy si môžeme predstaviť ako dva tukové filmy ležiace na sebe, ktoré sa kvôli svojim chemickým vlastnostiam nemôžu oddeliť a tvoria tak veľmi stabilnú jednotku. Bunkové membrány plnia mnoho rôznych funkcií: Používajú sa na komunikáciu, ochranu a ako riadiaca stanica pre bunky.

Ktoré rôzne bunkové membrány existujú?

Nielen samotná bunka je obklopená membránou, ale aj bunkové organely. Bunkové organely sú malé oblasti v bunke, ktoré sú ohraničené membránami, z ktorých každá má svoju vlastnú úlohu. Líšia sa svojimi proteíny, ktoré sú zaliate v membránach a pôsobia ako transportéry látok na transport cez membránu.

Vnútorná mitochondriálna membrána predstavuje zvláštnu formu bunkovej membrány. mitochondrie sú organely, ktoré sú dôležité pre výrobu energie bunky. Boli až následne začlenené do ľudskej bunky v priebehu evolúcie.

Preto majú dve lipidové dvojvrstvové membrány. Vonkajšia je klasická ľudská membrána, vnútorná špecifická pre mitochondrium. Obsahuje kardiolipín, mastnú kyselinu, ktorá je zabudovaná do tukového filmu a nachádza sa iba vo vnútornej membráne a v žiadnej inej.

V ľudskom tele sa preto nachádzajú iba bunky, ktoré sú obklopené bunkovou membránou. Existujú však aj bunky, ako napr baktérie napríklad, ktoré sú navyše obklopené bunkovou stenou. Pojmy bunková stena a bunková membrána sa preto nemôžu používať synonymne.

Bunkové steny sú výrazne hrubšie a dodatočne stabilizujú bunkovú membránu. V ľudskom tele nie sú bunkové steny potrebné, pretože veľa jednotlivých buniek môže vytvárať silné asociácie. Baktérie, na druhej strane, sú jednobunkové organizmy, tj pozostávajú iba z jednej bunky, ktorá by bola bez bunkovej steny výrazne slabšia.