fascie

Definícia

Fascie sú všeobecne chápané ako spojivové tkanivo svalové pošvy. Pozostávajú z tesne prepletených kolagénových spojivové tkanivo a elastínom. Vo vnútri fascie je vrstva tenšej, voľnej spojivové tkanivo.

Pri príprave mäsa sa pravdepodobne každý niekedy dostal do kontaktu s fasciami pri odlupovaní tenkej belavej kože zo svalových vrstiev. V prísnom medicínskom zmysle sú fascie pevné, ploché doštičky spojivového tkaniva, ako je fascia chodidla alebo veľká chrbtová fascia. Spojivové tkanivo ako spojovaciu štruktúru nájdeme všade v našom tele.

Svalové vlákna sú „obalené“ spojivovým tkanivom, kĺby a orgány sú chránené kapsulami spojivového tkaniva a väzy, ktoré pozostávajú aj z fasciálneho tkaniva, spájajú naše kosti spolu. Telové fascie sú usporiadané do takzvaných fasciálnych reťazcov, ktoré sa navzájom podopierajú, pretože sú pod napätím. Preto má zmysel liečiť celé fasciálne reťazce a nesústrediť sa na jeden úsek.

Fascie nie sú tuhé tkanivá, čo znamená, že napätie fascie sa môže meniť pri každom pohybe. Okrem toho je fasciálne napätie riadené autonómnym nervový systém. Rôzne fasciálne tkanivá sú všetky spojené mechanicky a vegetatívnym spôsobom nervový systém. Naše najhrubšie a najsilnejšie fascie tela sa nachádzajú na päte – Achilovej šľachy a v driekovej chrbtici – veľká dorzálna fascia.

História fascií – Aký je význam fascií?

V minulosti sa fasciálne tkanivo považovalo predovšetkým za nepríjemný obalový orgán a výplňovú látku. Pri vyšetrovaní fascií sa človek dlho musel spoliehať na subjektívne vnímanie testovaných osôb a hmatový pocit skúšajúcich. Už roky je však možné merať hrúbku a pohyblivosť fascie až na desatiny milimetra vďaka vysoko citlivým ultrazvuk zariadení a iných moderných vyšetrovacích metód.

V súčasnosti je možné merať pevnosť, elastické správanie a obsah vody v fascii pred a po športových aktivitách alebo terapeutickom zákroku. Prelomové zistenia boli získané vo výskume skúmaním Achilovej šľachy. Táto šľacha má vysoko elastické vlastnosti, ktoré pomáhajú ľuďom chodiť pružným spôsobom, pretože Achilovej šľachy dokáže uložiť kinetickú energiu a opäť ju uvoľniť ako katapult, podobne ako vystrelenie šípu po predpätom luku. Sila a rýchlosť stopy je primárne závislá od uloženia energie skoku a jej náhleho vybitia. Tento efekt bol objavený u klokanov a využitý pri zavádzaní prúdu bezat techniky a pri výrobe umelých skákacích ortéz.