Stručný prehľad
- Symptómy: Okrem iného zmena farby stolice, tmavý moč, svrbenie (pruritus), strata hmotnosti, bolesť v hornej časti brucha, nevoľnosť, vracanie.
- Príčiny a rizikové faktory: Príčina nie je presne známa. Najdôležitejším rizikovým faktorom je vek; okrem toho niektoré choroby podporujú rakovinu žlčových ciest (napríklad kamene v žlčových cestách alebo parazitárne ochorenia).
- Diagnostika: Fyzikálne vyšetrenie, pečeňové hodnoty (krvný test), rôzne zobrazovacie postupy ako ultrazvukové vyšetrenie.
- Priebeh a prognóza: Nakoľko býva nádor odhalený neskoro, keď je ochorenie už v pokročilom štádiu, je prognóza skôr nepriaznivá.
Čo je cholangiocelulárny karcinóm?
Cholangiocelulárny karcinóm (CCC, cholangiokarcinóm, karcinóm žlčových ciest) je malígny (malígny) nádor žlčových ciest. Rakovina je jedným z primárnych nádorov pečene, rovnako ako hepatocelulárny karcinóm (HCC).
Anatómia žlčových ciest
Pečeň produkuje 600 až 800 mililitrov žlče (žlče) denne. Tá sa cez žlčové cesty dostáva do čreva. Žlčovody začínajú ako najmenšie žlčové kapiláry medzi pečeňovými bunkami a potom sa spájajú a vytvárajú väčšie žlčovody. Spájajú sa a vytvárajú pravý a ľavý pečeňový kanál.
Vzniká tak spoločný pečeňový kanál (ductus hepaticus communis). Z neho odbočuje vývod do žlčníka (ductus cysticus). Potom prebieha ako ductus choledochus do dvanástnika, kde sa spája s pankreatickým vývodom (ductus pancreaticus).
Typy cholangiocelulárneho karcinómu
Lekári rozdeľujú cholangiocelulárny karcinóm do troch typov podľa jeho anatomickej lokalizácie:
- Intrahepatálny CCC (umiestnený v pečeni; siahajúci do pravého a ľavého pečeňového kanálika).
- Perihilárny CCC (takzvaný Klatskinov nádor; lokalizovaný až po choledochálny kanál)
- Distálny CCC (presahujúci do dvanástnika)
príznaky
Cholangiocelulárny karcinóm často dlho nevyvoláva žiadne príznaky. K diagnostike nádoru žlčových ciest preto často dochádza až v pokročilom štádiu. Symptómy, ktoré majú pacienti s karcinómom žlčových ciest, zahŕňajú:
- Zmena farby stolice
- Tmavý moč
- Svrbenie (svrbenie)
- Úbytok hmotnosti
- Bolesť v hornej časti brucha
- Strata chuti do jedla
- Nevoľnosť, zvracanie
- Hromadenie tekutiny v bruchu (ascites)
Cholangiocelulárny karcinóm: Príčiny a rizikové faktory.
Presná príčina cholangiocelulárneho karcinómu nie je známa. Často okrem vyššieho veku nemožno u postihnutých nájsť žiadne špeciálne rizikové faktory. Je známe, že len niektoré choroby podporujú rozvoj rakoviny žlčových ciest. Tie obsahujú:
- Zväčšenie žlčových ciest mimo pečene (choledochálne cysty)
- Žlčové kamene (choledocholitiáza)
- Parazitárne ochorenia žlčových ciest (napríklad motolice alebo motolice pečene)
- Primárna sklerotizujúca cholangitída (tiež PSC, zápalové ochorenie žlčových ciest)
Možné ďalšie rizikové faktory môžu zahŕňať infekcie hepatitídy B a C, cirhózu pečene, užívanie alkoholu a nikotínu a diabetes mellitus.
Vyšetrenia a diagnostika
- Či v poslednej dobe došlo k nechcenému úbytku hmotnosti
- Či koža svrbí
- Či je stolica svetlejšia alebo moč tmavší ako zvyčajne
- Či postihnutý častejšie zvracia
Fyzikálne vyšetrenie
Laboratórne testy
Okrem toho lekár odoberie postihnutému krv pri podozrení na cholangiocelulárny karcinóm. V laboratóriu si ho nechá vyšetriť na určité hodnoty, ktoré sú pri karcinóme žlčových ciest často zmenené. Patria sem pečeňové enzýmy alanínaminotransferáza (ALAT), aspartátaminotransferáza (ASAT), glutamátdehydrogenáza (GLDH), gama-glutamyltransferáza (γ-GT) a alkalická fosfatáza (AP). Všetky sú často zvýšené pri poškodení pečene.
Ďalšia diagnostika
Ak fyzikálne vyšetrenie a laboratórne výsledky preukážu cholangiokarcinóm, môže lekár vykonať ultrazvukové vyšetrenie (sonografiu) brucha. Stáva sa tiež, že lekár pri bežnom ultrazvukovom vyšetrení náhodne odhalí cholangiocelulárny karcinóm.
Pre ďalšie objasnenie lekári zvyčajne vykonávajú zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI) alebo počítačovú tomografiu (CT) na detekciu cholangiocelulárneho karcinómu.
Potom urobí röntgenový snímok brucha, na ktorom je potom vidieť kontrastnú látku. Mal by byť distribuovaný v žlčových cestách. Ak vynechá napríklad žlčovod, je to indikácia kameňa alebo nádoru.
Alternatívou k ERC je perkutánna transhepatická cholangiografia (PTC). Pri tomto postupe lekár tiež vstrekuje kontrastnú látku do žlčovodov, ale v tomto prípade ihlou, ktorú pod röntgenovou kontrolou postupuje cez kožu a pečeň do žlčových ciest.
Diagnostikovať cholangiocelulárny karcinóm je možné aj pomocou magnetickej rezonancie (MRI) alebo počítačovej tomografie (CT).
Cholangiocelulárny karcinóm: liečba
Ak operácia nie je možná alebo nie je úspešná, existujú možnosti paliatívnej liečby. Je to napríklad vtedy, ak sa metastázy nádoru už vytvorili v iných orgánoch. Paliatívna znamená, že vyliečenie už nie je možné, ale že pacientove symptómy možno terapiou zlepšiť.
Okrem toho lekár často zavedie stent do žlčových ciest ako pomocnú terapiu. Ide o malú hadičku, ktorá udržuje žlčové cesty otvorené, aby mohla žlč ľahšie odtekať. V niektorých prípadoch sa lekár môže pokúsiť udržať žlčové cesty otvorené aj pomocou rádiofrekvenčnej alebo laserovej terapie.
Progresia a prognóza ochorenia
Cholangiocelulárny karcinóm má zvyčajne nízku šancu na vyliečenie. Je to spôsobené najmä tým, že v mnohých prípadoch spôsobuje príznaky v neskorom štádiu, a preto sa zistí až v neskoršom štádiu.
