Stručný prehľad
- Priebeh ochorenia a prognóza: priebeh závisí od rozsahu, je možné uzdravenie bez následkov, niekedy prechod do dlhšie trvajúcich porúch, práceneschopnosť možná počas trvania akútnej fázy
- Symptómy: Zmenené vnímanie, nočné mory, spomienky, výpadky pamäte, poruchy spánku, emocionálne poruchy, fyzické príznaky ako búšenie srdca, potenie, chvenie
- Terapia: Psychoterapeutické opatrenia, medikamentózna liečba
- Príčiny a rizikové faktory: Ohrozujúca traumatická udalosť, napr. nehoda, násilie, prírodná katastrofa
- Vyšetrenie a diagnostika: Podrobná diskusia s psychoterapeutom, niekedy fyzikálne vyšetrenie
- Prevencia: Všeobecná prevencia nie je možná. Včasná terapia často zabraňuje prechodu k pretrvávajúcim duševným poruchám.
Čo je to akútna stresová reakcia (nervové zrútenie)?
Akútna stresová reakcia sa hovorovo označuje ako nervové zrútenie. Ide o dočasnú, extrémnu reakciu na stresovú udalosť. Je to jedna z možných psychologických reakcií na traumatický zážitok. V závislosti od času, počas ktorého symptómy pretrvávajú, sa rozlišujú tieto formy:
- Akútna stresová reakcia (do 48 hodín po udalosti)
- Akútna stresová porucha (až štyri týždne po udalosti)
Existujú aj ďalšie reakcie, ktoré súvisia s tými uvedenými:
- Chronická posttraumatická stresová porucha: Symptómy pretrvávajú tri mesiace po stresujúcej udalosti.
- Porucha prispôsobenia: Kvôli drastickým zážitkom, ako je strata partnera, už nie je možné zvládať každodenný život.
Ťažko povedať, koľkých ľudí postihne akútna stresová reakcia. Pravdepodobne existuje vysoký počet neohlásených prípadov. Na jednej strane sa mnohí ľudia zdráhajú vyhľadať odbornú pomoc pri psychických problémoch. Na druhej strane príznaky akútnej stresovej reakcie vymiznú pomerne rýchlo.
Neviete pracovať s akútnou stresovou reakciou?
Či a ako dlho nemôžete pracovať s akútnou stresovou reakciou, závisí od konkrétneho prípadu. O potrebnom čase na zotavenie po nervovom zrútení je vhodné porozprávať sa s lekárom. Lekár posúdi schopnosť človeka zvládať stres a v prípade akútnej stresovej reakcie mu zvyčajne vystaví potvrdenie o práceneschopnosti na požadovanú dobu.
Ak akútna posttraumatická stresová porucha po troch mesiacoch neustúpi, vzniká chronická posttraumatická stresová porucha.
V prípade akútnej stresovej reakcie je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Uľavuje postihnutým a znižuje riziko, že príznaky budú trvať dlhšie. Je tiež užitočné zapojiť pacientovo prostredie, aby sa predišlo ďalšiemu dodatočnému stresu.
Pre postihnutých je dôležité, aby príbuzní mali pochopenie. To zahŕňa vyhýbanie sa obvineniam, napríklad ak bola dotknutá osoba zapojená do situácie, napríklad pri nehode. Bezmyšlienkovité a stresujúce reakcie totiž zvyčajne zhoršia priebeh a príznaky akútnej stresovej reakcie.
Aké sú príznaky akútnej stresovej reakcie?
Akútna stresová reakcia sa prejavuje rôznymi symptómami. Nasledujúce príznaky a symptómy sú typické pre nervové zrútenie:
- Zmenené vnímanie (derealizácia, depersonalizácia): Pacient vníma okolie alebo seba ako zvláštne a neznáme.
- Zúženie vedomia: Myšlienky pacienta sa točia výlučne okolo niekoľkých tém – v tomto prípade stresovej situácie.
- Opätovné prežívanie výnimočnej situácie v nočných morách alebo flashbackoch
- Medzery v pamäti
- Vyhýbavé správanie, ako je sociálne stiahnutie sa
- Emocionálne poruchy (porucha ovplyvnenia), ako sú zmeny nálady medzi agresivitou (napr. nervové zrútenie je v niektorých prípadoch sprevádzané výbuchom hnevu), strachom a smútkom alebo neprimeraným plačom a smiechom
- Fyzické príznaky (napríklad červenanie, potenie, búšenie srdca, bledosť, nevoľnosť)
- Hrôza bez reči: Pacient nevie vyjadriť to, čo prežil, a preto je menej schopný to spracovať.
Niekedy existuje len málo zjavných príznakov predtým, ako dôjde k nervovému zrúteniu. Niekedy sa hovorí o „tichom nervovom zrútení“. Avšak „tiché nervové zrútenie“ nie je termín používaný zdravotníckymi odborníkmi.
Niektoré príznaky nervového zrútenia alebo akútnej stresovej poruchy sú podobné príznakom depresie, treba ich však odlíšiť.
Priebeh takzvaného nervového zrútenia sa líši prípad od prípadu.
Čo robiť v prípade akútnej stresovej poruchy?
Mnoho postihnutých sa snaží vyrovnať sa s nervovým zrútením sami. Len niektorí hľadajú pomoc. Existuje veľa odpovedí na otázku "Nervové zrútenie - čo robiť?"
Pomáhajú už tým, že dokážu pacienta priviesť do bezpečného prostredia. Pacient je potom nasmerovaný k poradcovi, psychoterapeutovi alebo lekárovi.
Liečba nervového zrútenia: prvá pomoc
Prvým krokom v terapii je nadviazanie kontaktu s pacientom. Pacient dostane podporu v bezpečnom prostredí. Ak opatrovateľ počas úvodných rozhovorov s pacientom rozpozná možné riziko samovraždy, zabezpečí prijatie pacienta ako hospitalizovaného pacienta.
Ak nehrozí akútne nebezpečenstvo, liečba sa zvyčajne poskytuje ambulantne. Pozostáva z rôznych psychologických terapií ako napr
- Behaviorálna terapia (pacienti by sa mali naučiť narušené správanie a naučiť sa nové)
- Psychoedukácia (pacienti by sa mali naučiť chápať akútnu stresovú reakciu ako chorobu a lepšie ju tak zvládať)
- EMDR (desenzibilizácia a regenerácia pohybu očí; určité pohyby očí sa používajú na opätovné zažitie traumy a jej lepšie spracovanie)
- hypnózy
Ak je pacient napríklad extrémne utrápený kvôli poruchám spánku, lekár mu môže predpísať krátkodobé lieky na spánok a sedatívum, ako sú benzodiazepíny, Z-látky alebo sedatívne antidepresíva.
Čo sa deje počas akútnej stresovej reakcie?
Všetko, čo sa zdalo známe a bezpečné, je v takýchto časoch vnímané ako nebezpečné a zmätené. To zahŕňa predovšetkým
- ublíženie na zdraví
- vojna
- uniknúť
- sexuálne násilie
- Lúpeže
- Prírodné katastrofy
- Vážne nehody
- Teroristické útoky
Akútna stresová reakcia: kto je ovplyvnený?
V zásade každému hrozí, že sa u neho rozvinie akútna stresová reakcia. Existujú rôzne faktory, ktoré zvyšujú riziko nervového zrútenia. Medzi ne patria okrem iného:
- Predchádzajúce choroby (fyzické a duševné)
- vyčerpania
- Duševná zraniteľnosť (zraniteľnosť)
- Nedostatok stratégií na vysporiadanie sa so skúsenosťou (nedostatok „vyrovnania sa“)
Vyšetrenia a diagnostika
Ak máte podozrenie na akútnu stresovú reakciu, psychiater alebo psychológ je tá správna osoba, na ktorú sa treba obrátiť. Aby sa dozvedeli viac o vašej anamnéze (anamnéze), najskôr s vami podrobne pohovoria. Okrem iného vám položia nasledujúce otázky:
- Aké fyzické príznaky pozorujete?
- Ako sa zmenil váš stav od udalosti?
- Zažili ste niečo podobné v minulosti?
- ako si vyrastal?
- Máte nejaké známe už existujúce stavy?
Terapeut sa postará o to, aby ste sa počas rozhovoru cítili bezpečne.
Okrem toho určí, či nemáte nejaké rizikové faktory, ktoré by mohli podporiť akútnu stresovú reakciu a prípadne zhoršiť jej priebeh.
Nervové zrútenie: test
Na internete sú k dispozícii rôzne testy, pomocou ktorých sa môžete otestovať na akútnu stresovú reakciu. Vo výnimočnej situácii je lepšie požiadať o radu odborníka, ktorý má odbornosť na správnu diagnózu a zároveň upozorní a ponúkne možnosti liečby.
Ako zabrániť akútnej stresovej reakcii?
Neexistuje spoľahlivý spôsob, ako zabrániť nervovému zrúteniu alebo akútnej stresovej reakcii. Traumatické udalosti sa ľuďom stávajú tak, ako to chcel osud, a nie je možné predvídať, ako budú postihnutí reagovať.
Ak sa však nelieči, príznaky akútnej stresovej reakcie môžu pretrvávať a rozvinúť sa do iných, možno dlhšie trvajúcich psychických porúch. Aby ste tomu zabránili, je vhodné už v ranom štádiu po traumatickom zážitku vyhľadať pomoc odborníka.
