Citlivosť na hluk je vysoká citlivosť na každodenné zvuky, ktoré zdravým ľuďom nespôsobujú problémy. Je to často dôsledok traumy, stres alebo iné zranenie.
Čo je citlivosť na hluk?
Citlivosť na hluk (hyperakúzia) je porucha zahŕňajúca precitlivenosť na určité frekvenčné rozsahy zvukov prostredia. Osoba, ktorá trpí citlivosťou na hluk, považuje každodenné zvuky za ťažko tolerovateľné a veľmi hlasné, s čím iní ľudia nemajú problém. Citlivosť na hluk môže byť produktom poranenia sluchového orgánu alebo vnútorného ucha. Ďalšie poruchy nervových dráh medzi uchom a mozog možno tiež považovať za príčinu. Porucha nervový systém or mozog možno tiež predpokladať. V takom prípade by citlivosť na hluk bola čisto neurologickým problémom a ovplyvnená by mozogpríjem a spracovanie. Vážne formy citlivosti na hluk sú veľmi zriedkavé, ale slabšie formy pôsobia na mnohých ľudí. Nie sú zriedka výsledkom dlhotrvajúcej choroby, stres, alebo súvisiace traumy ako napr hučanie v ušiach.
Príčiny
Najbežnejšou príčinou citlivosti na hluk je konfrontácia s extrémne vysokou úrovňou decibelov. U niektorých ľudí začína citlivosť na hluk pomerne náhle, napríklad po streľbe zo zbrane, nehode (náraz vozidla s airbagom), veľmi hlasných zvukov, drogy ktoré stimulujú citlivosť, Lyme choroba, Menierovu chorobu, kraniomandibulárna dysfunkcia, hlava úraz alebo chirurgický zákrok. Ostatní ľudia sa narodili s citlivosťou na hluk, vyvíjajú sa oblúkovito dehiscenčne, majú dlhodobú históriu ušné infekcie, alebo pochádzajú z rodiny, v ktorej sú bežné problémy so sluchom. Citlivosť na hluk je mimoriadne častým vedľajším účinkom dlhodobého zneužívania fencyklidínu.
Príznaky, sťažnosti a znaky
Zvýšená citlivosť na hluk - nazývaná tiež hyperakúzia - sa môže prejaviť ako agresia, podráždenosť alebo stres nervy. Zvýšená citlivosť na každodenné zvuky sa vyskytuje z rôznych dôvodov. Spravidla sa dajú vyladiť. Pri akútnej citlivosti na hluk sú však zvuky také výrazné, že sa postihnutý cíti nimi ohromený. Skutočnosť, že ľudia sú bežne schopní čiastočne zablokovať obvyklú hladinu hluku, ukazuje, že citlivosť na hluk je subjektívnym vnemom. Zvýšená citlivosť na hluk môže znamenať stratu normálne fungujúcich možností filtrovania v mozgu. Zvýšená citlivosť na hluk môže byť tiež výsledkom zvýšenej úrovne hluku. Symptomológia je pre obe príčiny rovnaká. Existuje rušivé vnímanie hluku. Výsledkom tohto zvýšeného vnímania je, že postihnutí jedinci sú nadmerne stimulovaní, nahnevaní, agresívni alebo v strese. The stav môžu byť dočasné alebo trvalé. Ak príznaky citlivosti na hluk pretrvávajú, postihnutá osoba by mala vyhľadať lekársku pomoc. Trvalá citlivosť na hluk môže spôsobiť, že postihnutý bude skokanejší. Bolesti hlavy alebo sa môžu vyskytnúť uši. Tinnitus sa môžu vyvinúť v jednom alebo oboch ušiach. V do očí bijúcich prípadoch vyvolané hlukom strata sluchu sa môže vyvinúť. Je tomu tak napríklad po častom vystavení príliš hlasnej hudbe alebo výbuchu. Pri registrácii príznakov zvýšenej citlivosti na hluk by mali postihnuté osoby, pokiaľ je to možné, eliminovať ich príčiny.
Diagnóza a priebeh
Diagnóza citlivosti na hluk sa týka prejavov príznakov a znakov. Postihnuté osoby náhle vyrušia zvuky, ktoré boli predtým bezproblémové alebo ktoré neobťažujú ostatných ľudí. Môžu sa sťažovať bolesť alebo iné podráždenie. Postihnutí ľudia môžu mať podráždenú a červenú farbu ušný bubienok, alebo bubienok, ktorý je voľný alebo veľmi napnutý. Ušný lekár pravdepodobne otestuje limity úrovne pre bolesť a nepohodlie na oboch stranách. Tento postup začína veľmi jemnými zvukmi, ktoré sa postupne zväčšujú a zosilňujú. Keď prah tolerancie klesne pod 90 dB pre zvuky a 95 dB pre hlasy, obvykle sa predpokladá akútna citlivosť na hluk. Citlivosť je však vysoko individuálna; objektívny test citlivosti na hluk neexistuje. Tieto testy by sa mali pravidelne opakovať, pretože príčiny a prejavy citlivosti sa môžu líšiť. Psychologické faktory ako napr stres, úzkosť a vzrušenie tu často zohrávajú dôležitú úlohu.
Komplikácie
Citlivosť na hluk môže spôsobiť niekoľko komplikácií. Po prvé, vysoká citlivosť na hluk môže spôsobiť stres. Okamžite môže dôjsť k poruchám spánku a vírusovým ochoreniam. Z dlhodobého hľadiska sú to choroby spojené so stresom ako napr gastrointestinálne problémy, kardiovaskulárne choroby ako napr vysoký tlak a srdcové arytmiea migrény a napätie bolesti hlavy sa môže vyvinúť. Okrem toho existujúce choroby ako napr cukrovka or neurodermatitída sa môžu zosilniť, čo vedie k ďalším komplikáciám. Duševné choroby ako napr vyhorieť, poruchy úzkosti a depresia sa môže aj rozvíjať. Rovnako sa zvyšuje vnútorný nepokoj a nervozita. Existujúce podmienky ako ADD a ADHD môže prevládať, čo prinesie ďalšie komplikácie. Z dlhodobého hľadiska predstavuje výrazná citlivosť na hluk pre postihnutých značnú záťaž, ktorá môže spôsobiť ďalšie fyzické a psychologické problémy. Komplikácie môžu nastať aj pri liečbe citlivosti na hluk. Napríklad, tabletky na spanie a lieky na zníženie stresu môžu spôsobiť vedľajšie účinky, ktoré z dlhodobého hľadiska zhoršujú existujúce príznaky. V dôsledku stratégií vyhýbania sa môže dôjsť aj k sociálnemu vylúčeniu, ktoré zvyčajne zhoršuje pohodu. Odborne podporované ošetrenie je preto nevyhnutné v prípade citlivosti na hluk.
Kedy by ste mali navštíviť lekára?
Citlivosť na hluk je často neškodná a po určitom čase sama ustúpi. Ak precitlivenosť pretrváva dlhšie ako niekoľko týždňov alebo sa dokonca časom zosilnie, musí postihnutá osoba konzultovať s lekárom. Najmä ak citlivosť na šum vedie k bolesti hlavy, podráždenosť alebo celkový pocit malátnosti, je indikovaná návšteva lekára. Ak sa sťažnosti vyskytnú bezprostredne po koncerte alebo inej situácii, v ktorej boli zúčastnené osoby vystavené vysokej hladine hluku, musí sa v ten istý deň navštíviť lekárska ordinácia alebo nemocnica. Všeobecne platí, že ľudia so zvýšenou citlivosťou sluchu musia ísť k lekárovi, akonáhle sa v dôsledku toho vyvinú psychické alebo fyzické ťažkosti. Jednotlivci, ktorí majú za sebou dlhú históriu opakovania ušné infekcie Najlepšie je porozprávať sa s príslušným lekárom, ak sa u nich objavia príznaky citlivosti na hluk. Okrem lekára primárnej starostlivosti je možné konzultovať aj s ušným špecialistom. Sprevádzajúci behaviorálna terapia a psychoterapie sú užitočné, vždy v závislosti od príčiny, typu a závažnosti sťažností.
Liečba a terapia
Aj keď doposiaľ neexistuje žiadna invazívna metóda chirurgickej korekcie citlivosti na hluk, existuje množstvo metód, ktoré môžu chorým pomôcť žiť so svojou poruchou a pomaly znižovať ich citlivosť na určité zvuky. Vo väčšine prípadov tieto metódy zahŕňajú akustické terapie alebo cielené preškolenie senzácie. Cieľom týchto terapií je znova privyknúť postihnutú osobu na zvuky okolia tým, že ju konfrontuje s určitými zvukmi, a ovplyvniť ich psychologickú a fyzickú reakciu na ne. Tu, pod dohľadom behaviorálna terapia si kladie za cieľ ovplyvniť pacientov prístup a prístup k zvukom. Akustické terapie, na druhej strane, znižuje citlivosť v pomalých krokoch. Na uskutočnenie tejto liečby existujú špeciálne zariadenia, ktoré produkujú nepretržité zvuky. Teória tu spočíva v tom, že pravidelná stimulácia určitým zvukom v bezpečnom prostredí pripravuje pacienta na to, aby vydržal tieto zvuky v každodennom živote. Toto terapie dosahuje dobré výsledky, vyžaduje si však účinnosť tri mesiace až dva roky.
Výhľad a prognóza
Citlivosť na hluk zvyčajne pre postihnutých nemá za následok veľké obmedzenia. V závislosti od závažnosti stav, už môže stačiť nosiť štuple do uší alebo urobiť doma štrukturálne zmeny. Najdôležitejším opatrením je vyhnúť sa hlasným a rušivým zvukom. Ak sa to urobí dostatočne, prognóza je relatívne dobrá. Postihnutí môžu vykonávať svoje povolanie bez väčších obmedzení a ďalej sa venovať záľubám. V prípade náhleho nástupu citlivosti na hluk, ktorá môže byť dôsledkom výbuchovej traumy, často vzniká veľký stres, ktorý je potrebné liečiť liekmi. Očakávanú dĺžku života neznižuje citlivosť na hluk. Trpiaci by mali dbať na to, aby čo najviac obmedzili hlasné zvuky. Ak stav je založená na duševná choroba, toto treba najskôr liečiť. Vďaka tomu sa často zlepšuje citlivosť na hluk. V prípade pretrvávajúcich sťažností, ktoré významne zhoršujú pohodu, môžu byť potrebné zásadné zmeny v každodennom živote. Možno bude potrebné, aby postihnutá osoba zmenila zamestnanie alebo dokonca miesto pobytu, aby unikla z neustáleho pôsobenia hluku. V takom prípade predstavuje citlivosť na hluk veľkú záťaž, ktorá významne znižuje kvalitu života.
Prevencia
Mnoho ľudí popisuje vznik citlivosti na hluk v dôsledku traumy. Následne by sa mal človek chrániť pred konfrontáciou s vysokou úrovňou decibelov. To platí napríklad pri návšteve koncertu alebo skúšaní pri hraní hlasnej hudby. Inak platí včasná diagnostika a liečba citlivosti na hluk, aby sa citlivosť nezvyšovala.
domáce ošetrovanie
Citlivosť na hluk, ktorá sa nezhojila, môže viesť na rôzne sťažnosti a komplikácie u postihnutých osôb, ktoré si môžu vyžadovať nepretržitú následnú starostlivosť. Aj keď tieto sťažnosti neznižujú priemernú dĺžku života, môžu mať veľmi negatívny vplyv na kvalitu života pacienta a viesť k významným obmedzeniam v každodennom živote. Preto by sa pri prvých prejavoch a prejavoch malo uskutočniť vyšetrenie lekárom. Postihnutí sú veľmi podráždení kvôli svojej citlivosti na hluk a nezriedka trpia závažnými depresia alebo iné psychologické ťažkosti. Citlivé rozhovory s priateľmi a rodinou pomáhajú zmierniť psychické utrpenie. Je tiež užitočné, ak dotknutí ľudia informujú svoje spoločenské prostredie o svojej chorobe, aby sa predišlo predsudkom alebo nedorozumeniam. Pretože niekedy to môže byť viesť na komplexy menejcennosti alebo zníženú sebaúctu, ak choroba pretrváva a obmedzuje každodenný život postihnutej osoby. Najmä v stresových situáciách alebo pri intenzívnej fyzickej aktivite sa príznaky môžu zosilniť, takže postihnutá osoba sa už nemôže správne sústrediť. Preto je cielené oslovovanie blížneho nevyhnutným prvkom následnej starostlivosti, aby bolo možné zvládnuť chorobu z dlhodobého hľadiska.
Čo môžete urobiť sami
Citlivosť na hluk by mal najskôr vyhodnotiť lekár. Spolu s lekárom Opatrenia potom sa dá zistiť, ktoré môžu v mnohých prípadoch zmierniť príznaky. Prerušovanú citlivosť na hluk, napríklad z dôvodu stresu alebo choroby, možno liečiť niekoľkými spôsobmi AIDS. Zátkové chrániče sluchu alebo chrániče sluchu napríklad spoľahlivo a rýchlo odfiltrujú rušivé zvuky. Z dlhodobého hľadiska však tieto AIDS môže zhoršiť citlivosť na hluk. Preto by sa s vysokou citlivosťou na hluk malo zaobchádzať kauzálne. Osvedčila sa napríklad akustická terapia alebo cielené preškolenie vnemov a reakcií na zvuky. V rámci týchto terapií sú zvuky prostredia spojené s pozitívnymi stimulmi, ktoré z dlhodobého hľadiska regulujú psychologické a fyzické reakcie na ne. K tomu je priložené behaviorálna terapia, ktorá učí pacienta, ako so zvukmi naložiť. Ak tieto Opatrenia nemajú žiadny vplyv, denná expozícia hluku by sa mala čo najviac znížiť. Izolácia stien je tu možnosťou, rovnako ako informačná diskusia s hlučnými susedmi alebo kolegami z práce. Napokon môže pomôcť aj presun do tichšej oblasti alebo zmena zamestnania.
