Účinok SNRI SNRI

Účinok SNRI

Ako je opísané vyššie a ako je zrejmé z názvu, serotonínu inhibítory spätného vychytávania noradrenalínu (SNRI) inhibujú spätné vychytávanie serotonínu a noradrenalínu v nervových bunkách. Aby sme pochopili tento mechanizmus, mali by sme zvážiť štruktúru synapsie, tj bodu vzájomného spojenia medzi dvoma nervovými bunkami. Synapsa sa skladá z presynaptického konca jednej nervová bunka a postsynaptický koniec inej nervovej bunky.

Za účelom prenosu určitých informácií, prvý nervová bunka uvoľňuje nosné látky (prenášače) do medzery medzi dvoma nervovými bunkami. Títo poslovia sa pohybujú smerom k bunková membrána druhého nervová bunka, sú do nej absorbovaní a môžu informácie prenášať rôznymi spôsobmi. synapsie v ktorom serotonínu or noradrenalín prevziať úlohu vysielača sú teda prednostne zamerané na serotonínu inhibítory spätného vychytávania noradrenalínu. SNRI inhibujú transportéry, ktoré smerujú časť molekúl serotonínu alebo norepinefrínu uvoľňovaných z prvej nervovej bunky späť do prvej nervovej bunky - tieto transportéry sú teda akousi brzdou.

Ak je tento spätný transport teraz brzdený SNRI, viac molekúl serotonínu alebo norepinefrínu sa dostane do druhej nervovej bunky a môže tam vyvinúť svoj účinok. Týmto spôsobom sa serotonínnoradrenalín inhibítory spätného vychytávania pôsobia proti základnému nedostatku serotonínu a noradrenalínu medzi týmito dvoma nervovými bunkami. V Nemecku je schválených niekoľko aktívnych zložiek na použitie pri liečbe depresia; líšia sa hlavne svojim účinkom na hladinu norepinefrínu. Názvy účinných látok sú venlafaxín, duloxetín a milnacipran.

Vedľajšie účinky SNRI

Zvýšenie hladín serotonínu a najmä norepinefrínu v krvi Synaptická štrbina vedie k zvýšeniu sympatiku nervový systém činnosť. Toto je systém nervových buniek, ktorý riadi základné telesné funkcie a - z evolučného biologického hľadiska - má za úlohu prispôsobiť telo na boj, útek alebo podobné stresové situácie. Preto okrem zvýšenia o srdce sadzba a krv tlak, účinky zvýšeného sympatiku nervový systém aktivity zahŕňajú zvýšené potenie, poruchy spánku a nepokoj.

Ďalšie možné vedľajšie účinky založené na zvýšení sympatiku nervový systém činnosť zahŕňajú suchú ústa, nevoľnosť alebo ťažkosti s močením a pravdepodobne sexuálna dysfunkcia. Najmä kvôli zvýšeniu aktivity serotonínu v Synaptická štrbina, veľa pacientov sa sťažuje nevoľnosť a zvracanie na začiatku liečby inhibítormi spätného vychytávania serotonínu a noradrenalínu. Vo väčšine prípadov však tieto sťažnosti zmiznú pomerne skoro a je možné ich dočasne liečiťnevoľnosť lieky, tzv antiemetiká.

Pri serotoníne je potrebné postupovať opatrne noradrenalín inhibítory spätného vychytávania sa kombinujú s inými liekmi, pretože to môže v určitých prípadoch viesť k interakciám. V prvom rade to druhé psychotropné drogy tu treba spomenúť, teda lieky, ktoré sa užívajú pri duševných chorobách ako napr depresia. Z tohto dôvodu je monoterapia, tj

terapia iba jedným liekom (napr SNRI), sa všeobecne odporúča na liečbu depresia. Najmä kombinácia s takzvanými inhibítormi MAO, inou skupinou antidepresív alebo s triptány (migréna terapii) sa treba vyhnúť za každých okolností, pretože tu sa účinky oboch liekov na aktivitu serotonínu zvyšujú a môžu viesť k nebezpečnému obrazu serotonínový syndróm so zmätkom, záchvatmi alebo dokonca kóma. Ak sú inhibítory spätného vychytávania serotonínu a noradrenalínu vysadené príliš náhle na konci liečby, môžu sa vyskytnúť abstinenčné príznaky, ako sú problémy s krvným obehom, problémy so spánkom alebo trávením a podobne.

Vzhľadom na ich účinok na centrálny nervový systém sa má pri liečbe inhibítormi spätného vychytávania serotonínu a noradrenalínu dočasne vyhnúť aktívnej účasti na cestnej premávke.

  • Vedľajšie účinky antidepresív
  • Serotonínový syndróm

Z dôvodu zvyšujúceho sa účinku inhibítorov spätného vychytávania serotonínu a noradrenalínu na Sympatický nervový systém mnoho pacientov liečených SNRI má tendenciu chudnúť. To je obzvlášť pozoruhodné, pretože prírastok hmotnosti je jedným z najbežnejších vedľajších účinkov ďalšej veľkej skupiny antidepresív, tricyklických antidepresív (napr .: amitriptylínu).

Tento rozdiel by sa mal preto vziať do úvahy, ak ide o pacienta, ktorého depresia sa má liečiť nadváha. V ojedinelých prípadoch však pacienti reagujú na užívanie SNRI aj priberaním - v takom prípade môže byť vhodné zvážiť prijatie prírastku hmotnosti na obmedzené obdobie liečby SNRI. Vzhľadom na pomerne priaznivý účinok inhibítorov spätného vychytávania serotonínu a noradrenalínu na váhu pacienta sú SNRI nielen vhodné ako lieky prvej voľby na depresiu, ale môžu slúžiť aj ako alternatíva u pacientov, ktorí boli pôvodne liečení tricyklickými antidepresívami alebo mirtazapín a vyvinuli si pri tejto liečbe prírastok hmotnosti.