SNRI

úvod

Tzv. serotonínu noradrenalín inhibítory spätného vychytávania (SNRI) sú hlavne lieky používané na liečbu depresia. Najdôležitejšie účinné látky v tejto skupine liekov sú venlafaxín a duloxetín. Názov odkazuje na schopnosť týchto liekov pôsobiť na oba serotonínu a noradrenalínu na centrálnej úrovni nervový systém.

Táto vlastnosť rozlišuje serotonínu noradrenalín inhibítory spätného vychytávania z iných antidepresív, ktoré pôsobia výlučne na jednu z dvoch látok. Výraz „spätné vychytávanie“ označuje spätné vychytávanie nosných látok, v tomto prípade noradrenalínu alebo serotonínu, do nervových buniek, zatiaľ čo pojem „inhibítor“ je technický pojem pre inhibítor. Stručne povedané, inhibítory spätného vychytávania serotonínu a noradrenalínu sú inhibítory spätného vychytávania serotonínu a noradrenalínu do nervových buniek.

Dostupné lieky

Účinná látka venlafaxín je dostupná pod nasledujúcimi obchodnými názvami: Efexor®, Trevilor® retard, venlafaxínové generiká. Účinná látka duloxetín je dostupná pod obchodnými názvami Ariclaim, Cymbalta®, Duloxalta®, Xeristar®, Yentreve®, generický duloxetín Milnacipran pod liekom Milna -neurax®, Ixel a mnoho obchodných mien v zahraničí: Salvella®, Toledomin, Joncia, Tivanyl®, Dalcipran

  • Efexor®, Trevilor® retard, generický venlafaxín
  • Ariclaim, Cymbalta®, Duloxalta®, Xeristar®, Yentreve®, generický duloxetín
  • Milna-neurax®, Ixel a mnohé obchodné názvy v zahraničí: Salvella®, Toledomin, Joncia, Tivanyl®, Dalcipran

Indikácia a aplikácia SNRI

Inhibítory spätného vychytávania serotonínu a noradrenalínu ako napr venlafaxín alebo duloxetín sa môže použiť na liečbu depresiapri akútnej aj dlhodobej liečbe. Okrem serotonínu noradrenalín inhibítory spätného vychytávania, selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu a selektívne inhibítory spätného vychytávania noradrenalínu existujú na liečbu depresia. Ktoré z týchto liekov sa používajú, závisí od formy depresie u postihnutého pacienta.

Napríklad nedostatok serotonínu v určitých oblastiach mozog je v prvom rade obviňovaná z depresívnej nálady a neradosti pacientov. Naproti tomu nedostatok norepinefrínu spôsobuje nedostatok riadenia a nesústredenosť. V závislosti od toho, ktoré príznaky prevažujú u pacienta, bude teda výber medzi inhibítorom spätného vychytávania serotonínu, inhibítorom spätného vychytávania norepinefrínu alebo zmiešaným inhibítorom, ktorý inhibuje spätné vychytávanie oboch látok.

Tieto klasifikácie je však potrebné chápať skôr ako základné rozhodovanie AIDS ako definitívne „čiernobiele kritériá“. Opísaný stimulačný účinok selektívnych inhibítorov spätného vychytávania norepinefrínu má však aj nevýhody. Najmä u pacientov s ťažkou depresiou môže ich použitie vyvolať sebapoškodzujúce kroky vrátane samovrážd, pretože oveľa viac než nálada zvyšujú motiváciu. Kvôli tomuto riziku sa selektívne inhibítory spätného vychytávania norepinefrínu v súčasnosti používajú na liečbu depresie iba veľmi zriedka, napríklad u pacientov s ťažkými poruchami riadenia a neobmedzenou náladou. Inhibítory spätného vychytávania serotonínu a adrenalínu sa okrem použitia v liečbe depresie používajú aj u pacientov s sociálna fóbia alebo tí, ktorí majú obsedantno-kompulzívne poruchy.