Pankreas

Synonymá

Lekárske: Pankreas Anglicky: pankreas

Anatómie

Pankreas je žľaza s hmotnosťou asi 80 g, dlhá 14 až 18 cm a nachádza sa v hornej časti brucha medzi tenké črevo a slezina. V skutočnosti sa nenachádza vo vnútri brušnej dutiny, ale skôr veľmi dozadu, priamo pred chrbticou. Na rozdiel od mnohých iných orgánov gastrointestinálneho traktu nie je pokrytý pokožkou lemujúcou brušnú dutinu (pobrušnice). Vďaka svojmu vzhľadu je celá žľaza rozdelená na hlava (caput), telo (corpus) a chvost (cauda).

Pozícia pankreasu

Pankreas leží krížovo v hornej časti brucha. Počas embryonálneho vývoja je úplne pokrytý pobrušnice (intraperitoneálna poloha), ale mení svoju polohu počas rastu a je možné ju nájsť za pobrušnicou po narodení (sekundárna retroperitoneálna poloha). Pankreas preto leží v takzvanom retroperitoneálnom priestore a je z pravej strany ohraničený pečeň, na ľavej strane pri slezina a spredu (lat.

ventrálne) žalúdok. Okrem toho existujú blízke susedské vzťahy aorta, podradný dutá žila a dvanástnik. Slučka v tvare C dvanástnik rámuje hlava pankreasu (Caput pancreatis).

Zvyšné časti žľazy majú tiež úzke anatomické vzťahy so špecifickými štruktúrami brušnej dutiny. Veľké telo pankreasu (tela) teda prechádza cez hornú časť brucha a prechádza cez chrbticu v oblasti druhej bedrovej stavce. Chvost pankreasu sa posúva do ľavej hornej časti brucha do takej miery, že sa približuje k ľavej časti oblička a slezina. Malý vak pankreasu (Processus uncinatus) sa nachádza medzi hlava a tela a je v pozičnom vzťahu k najdôležitejšiemu plavidlá na zásobovanie črevného traktu (Arteria et Vena mesenterica superior).

Funkcia pankreasu

Hlavnou úlohou pankreasu je produkcia zažívacieho traktu enzýmy a zažívacie hormóny, hormóny pankreasu sa uvoľňujú priamo do krv (tzv. endokrinná sekrécia). Enzýmy sú proteíny ktoré sú aktívne schopné rozkladať potravu a pripraviť ju na absorpciu cez sliznicu čreva.

hormóny pankreasu sa uvoľňujú priamo do krv (tzv. endokrinná sekrécia). Enzýmy sú proteíny ktoré sú aktívne schopné rozkladať potravu a pripraviť ju na vstrebávanie cez črevo sliznice. Enzýmy sa dostanú na miesto svojho pôsobenia v tenké črevo cez špeciálne potrubie bezat pozdĺž celej žľazy, pankreatického vývodu (lat.

ductus pancreaticus). Pretože vytvorené enzýmy slúžia na štiepenie zložiek potravy, sú to veľmi agresívne látky. Pankreas má preto účinné ochranné mechanizmy proti samovoľnému tráveniu: enzýmy štiepiace bielkoviny (peptidázy) ako napr. trypsín a chymotrypsín sa tvoria vo forme neaktívnych prekurzorov.

K premene na „biologicky aktívne nožnice“ dochádza v tenké črevo (pomocou enzýmu nazývaného enterokináza, ktorý oddeľuje malé fragmenty z trypsín predchodca Inhibícia, čím sa produkuje funkčný trypsín. Toto je tiež aktivátor pre druhú hormóny. Okrem toho pankreas produkuje enzýmy štiepiace škrob (amylázy), enzýmy štiepiace tuk (lipázy) a enzýmy štiepiace nukleové kyseliny (ribonukleinázy; tieto sa používajú na trávenie jadrových zložiek).

Všetky uvedené enzýmy však fungujú optimálne iba vtedy, ak kyslosť v ich prostredí nie je príliš vysoká (= pH 8). Pretože jedlo pochádza z žalúdok ktorý je predtrávený kyselinou chlorovodíkovou, musí sa najskôr neutralizovať žalúdočná kyselina. Za týmto účelom sa enzýmy uvoľňujú do tenkého čreva s 1 - 2 litrami vodnej, na hydrogénuhličitany bohatej (= neutralizujúcej) tekutiny, pankreasu.

Za túto takzvanú exokrinnú funkciu je zodpovedný pankreas. Exokrinnou funkciou je produkcia enzýmov pre tráviaci trakt. Celé tkanivo pankreasu - ako mnoho iných žliaz, napr štítna žľaza - je rozdelený na laloky oddelené spojivové tkanivo.

V rámci spojivové tkanivo riadky sú plavidlá, nervy a lymfatické cievy ktoré dodávajú pankreasu krv. Za produkciu enzýmov sú zodpovedné špecializované bunky, žľazové koncové časti (azini). Tieto vylučujú enzýmy do kanálikov bezat vo vnútri pankreasu, čo nakoniec všetko vedie k veľkému spoločnému potrubiu, ductus pancreaticus (pozri vyššie).

Zvláštnosťou týchto mnohých malých vylučovacích potrubí je, že majú aj inú funkciu: sú zodpovedné za neutralizáciu žalúdočnej kyseliny prostredníctvom tvorby pankreasu. Naproti tomu hormón produkujúca (endokrinná) časť pankreasu je iba malá. Je tiež známy ako ostrovčekový orgán: Usporiadanie týchto buniek v skupinách, ktoré sú difúzne rozptýlené po celej žľaze, pripomína ostrovčeky pod mikroskopom.

Najčastejšie ide o približne 1 milión ostrovčekov v zadnej časti (tzv. Chvost). Najdôležitejší (a s podielom nad 80% aj najprodukovanejší) je hormón inzulín. Jeho úlohou je umožniť absorpciu cukru (glukózy; produkt rozkladu potravy bohatej na uhľohydráty) do buniek tela a tým znížiť hladinu krvný cukor úrovni.

Absencia alebo nedostatok tohto hormónu vedie k cukrovka (diabetes mellitus): krv sa nasýti nepoužitým cukrom. The inzulín produkujúce bunky sa nazývajú B bunky. A-bunky na druhej strane produkujú hormón, ktorý pracuje v opačnom smere, glukagón.

Ak je posledné jedlo už veľmi dávno, zabezpečí sa uvoľnenie cukru z pečeňrezervy. To zaisťuje, že: vnútorné orgány sú vždy dostatočne zásobené (najmä mozog, ktorý je povinne závislý od cukru a nemôže spadnúť späť na iné zložky potravy). Len veľmi malú časť produkcie hormónov tvoria tie poslové látky, ktoré sa produkujú špeciálne na reguláciu samotnej pankreasu: Hormon D-buniek somatostatín, ktorý inhibuje inzulín a glukagón produkcia a pankreatický polypeptid (PP), ktorý inhibuje exokrinnú časť pankreasu, ktorá produkuje tráviace enzýmy.

Reguláciu uvoľňovania enzýmu reguluje aj hormóny vyrobené špeciálne na tento účel a autonómne nervový systém. (Táto časť nervový systém je tiež známy ako autonómny nervový systém, pretože riadi procesy, ktoré v tele prebiehajú nevedome. Spolu súčasť autonómnej nervový systém volal parasympatický nervový systém a hormón cholecystokinín (CCK) stimulujú produkciu enzýmov.

Ako hormón sekretín tiež stimuluje uvoľňovanie (= vylučovanie) vody a bikarbonátu bunkami pankreatických vývodov. Sekretín aj cholecystokinín sú produkované špecializovanými bunkami, takzvanými S-bunkami a I-bunkami. Tieto sú rozptýlené medzi povrchovými bunkami v celom gastrointestinálnom trakte (najmä v tenkom čreve) a sú spoločne známe ako enteroendokrinné bunky (= gr.

enteron = črevo, zodpovedajúce hlavnému aktívnemu orgánu týchto hormónov). Prostredníctvom tejto zložitej interakcie rôznych regulačných mechanizmov, celého trávenia a cukru vyvážiť tela je regulovaný samočinnými mechanizmami. Tento princíp sa nachádza v rôznych častiach tela, napríklad v tele štítna žľaza.

Na hodnotenie funkcie pankreasu je možné použiť množstvo hodnôt zistiteľných v krvi a / alebo moči. Pre ošetrujúceho lekára je preto znalosť normálnych hodnôt o to dôležitejšia. Pankreatická amyláza (alfa-amyláza), enzým na trávenie sacharidov, sa dá zistiť v krvnom sére, 24-hodinovom moči a dokonca aj v tekutine ascitu.

Normálne hodnoty u ženy sú asi 120 U na liter (U / L) v krvnom sére a asi 600 U / L v moči. Rovnaké normálne hodnoty platia pre mužov. bilirubín (alebo urobilinogén) sa dajú zistiť aj v krvnom sére, plazme a moči.

Norma pre dospelých je v krvi od 0.1 do 1.2 miligramu na deciliter (mg / dl). Moč by za normálnych okolností nemal obsahovať bilirubín komponenty. Vyvýšený bilirubín hladina naznačuje prítomnosť cysty so zúžením odtokových ciest žlčníka vo vzťahu k ochoreniam pankreasu.

Počet biele krvinky (leukocyty) v celej krvi alebo moči sa tiež môžu použiť ako parameter. Normálna hodnota zdravého dospelého človeka v plnej krvi je medzi minimálne 4000 10,000 a najviac XNUMX XNUMX leukocytmi na mikrolitr. U zdravého človeka nie biele krvinky by mali byť zistiteľné v moči, pretože vylučovanie leukocytov močom vždy naznačuje patologický proces.

Vo väčšine prípadov je zvýšený počet leukocytov výsledkom zápalu v tele. Okrem toho pokles vápnik koncentrácia v krvnom sére a / alebo moči naznačuje zápal pankreasu (štandardná hodnota: 8.8 - 10.4 mg / dl). Enzým chymotrypsín sa dá zistiť v stolici, u zdravých jedincov je normálna hodnota približne 6 U / g, pokles môže byť indikátorom funkčného poškodenia pankreasu.

Pokles pankreasu lipáza koncentrácia tiež naznačuje zníženie funkcie (štandardná hodnota: 190 U / L). a bilirubín (alebo urobilinogén) sa dá zistiť aj v krvnom sére, plazme a moči. Norma pre dospelých v krvnom sére je medzi 0.1 a 1.2 miligramami na deciliter (mg / dl).

Moč by normálne nemal obsahovať žiadne zložky bilirubínu. Zvýšená hladina bilirubínu naznačuje prítomnosť cysty so zúžením odtokových ciest žlčníka v súvislosti s ochoreniami pankreasu. Počet biele krvinky (leukocyty) v celej krvi alebo moči sa tiež môžu použiť ako parameter.

Normálna hodnota zdravého dospelého človeka v plnej krvi je medzi minimálne 4000 10,000 a najviac XNUMX XNUMX leukocytmi na mikrolitr. U zdravého človeka by nemali byť v moči zistiteľné žiadne biele krvinky, pretože eliminácia leukocytov močom vždy naznačuje patologický proces. Vo väčšine prípadov je zvýšený počet leukocytov výsledkom zápalu v tele.

Okrem toho pokles vápnik koncentrácia v krvnom sére a / alebo moči naznačuje zápal pankreasu (štandardná hodnota: 8.8 - 10.4 mg / dl). Enzým chymotrypsín sa dá zistiť v stolici, u zdravých jedincov je normálna hodnota približne 6 U / g, pokles môže byť indikátorom funkčného poškodenia pankreasu. Pokles pankreasu lipáza koncentrácia tiež naznačuje zníženie funkcie (štandardná hodnota: 190 U / L).