Synonymá v širšom zmysle
rastlinný nervový systém, miechaNervový systém Parasympatický nervový systém je antagonistom Sympatický nervový systém a je - rovnako ako druhý - súčasťou vegetatívneho (tiež: autonómneho) nervového systému. Autonómne nervový systém je dôležitý pre kontrolu našich orgánov a žliaz, nazýva sa autonómny, pretože ho nemôžeme svojvoľne ovládať, beží „vedľa“ bez toho, aby sme si toho boli neustále vedomí (stačí si spomenúť na dýchanie, trávenie a potenie). Parasympatikus nervový systém je pokojová časť autonómneho nervového systému.
Zatiaľ čo Sympatický nervový systém pripravuje telo na stresové situácie, slúži na „doplnenie“ energie a na relaxácie. Keď sa parasympatický nervový systém stane aktívnym, naše funkcie tela sa zmenia nasledujúcim spôsobom: To vysvetľuje, ako parasympatický nervový systém funguje. Teraz zostáva objasniť, kde sa nachádza a aký je jeho účinok.
- Zníženie krvného tlaku
- Znížiť srdce rýchlosť za čas a sila, s ktorou pumpuje srdce (tj. znížená srdcová frekvencia a kontrakčná sila)
- Zúženie dýchacích ciest
- Zúženie žiaka
- Znížená sekrécia potu
- Zvýšená sekrécia slín
- Zvýšená tráviaca aktivita
Parasympatický nervový systém - rovnako ako Sympatický nervový systém - nie je jediným miestom v tele, ale je distribuovaný na pomerne veľkej ploche. Je to pochopiteľné, pretože sa musí dostať do mnohých rôznych orgánov. Je možné rozlíšiť jedno miesto pôvodu, tj bunky, z ktorých tok informácií vychádza zo systému železníc, rozšírenia buniek, ktoré prenášajú informácie tam, kam by mali dosiahnuť a konať, a to k príjemcom, orgánom.
Parasymapthicus je kraniosakrálny systém. Jeho bunky pôvodu sa tak nachádzajú v hlava plocha (lebka (latinsky) = lebka) a v oblasti sacrum (Os sacrum (latinsky) = krížová kosť), ktorá tvorí najspodnejšiu časť chrbtice. Tieto pôvodné bunky sú nervové bunky (neuróny) s dlhými predĺženiami.
Existujú dva typy nervová bunka rozšírenia: Časť parasympatického nervového systému, ktorá sa nachádza v hlava oblasť je súčasťou lebečnej nervy. Pre lepšie pochopenie ďalšieho textu sa tu stručne zmienime o hlavových nervoch:
- Axón, ktorého má každý neurón najviac jeden, slúži na prenos informácií z tela bunky smerom k periférii tela
- Dendrity, ktorých má väčšina neurónov veľké množstvo, slúžia na príjem informácií na periférii a ich prenos do tela bunky
Lebečný nervy sú na hlava čo spinálna nervy sú na zvyšok tela. Slúžia na kontrolu svalov (v hlave, to sú najmä mimické svaly, tj. Veľa malých svalov v oblasti tváre, ktoré nám ľuďom umožňujú výrazné spektrum mimického prejavu) a na vnímanie dotykov v celej oblasti hlavy.
Tiež sprostredkujú vôňa, klávesy, sluchu a zraku. Ďalej riadia všetky žľazy v ich zásobovacej oblasti. Existuje 12 hlavových nervov, ktoré sú očíslované rímskymi číslicami od I (1) do XII (12).
Väčšina z nich má rôzne kvality, tj. Nerv nie je zodpovedný iba za vnímanie dotyku, ale aj za pohyb určitých svalov. Nasledujúce 4 hlavové nervy majú ďalšiu úlohu, nesú parasympatické časti: Čo to znamená? Toto je spomínaný lebečný systém parasympatického nervového systému.
Cez tieto 4 nervy sa bunky pôvodu lebečnej časti dostanú do svojich cieľových orgánov.
- III Okulomotorický nerv
- VII Tvárový nerv
- IX glossofaryngeálny nerv
- XVagus nerv
Princíp parasympatických častí hlavových nervov je vždy rovnaký. Pôvodné bunky sa nachádzajú v jadre lebečného nervu (miesto, kde kraniálne nervy vznikajú alebo končia) s konkrétnym názvom (pretože každý lebečný nerv má jedno alebo viac jadier lebečného nervu), ich rozšírenia prechádzajú zhluk nervových buniek (s pseudo-nonipolárnymi nervovými bunkami), kde sa prepnú a potom bežia k príjemcovi.
Týmto príjemcom môže byť žľaza alebo sval. V oblasti hlavy nie sú príjemcami „celé“ orgány, ako napr pečeň or oblička. Pretože nasledujúci zoznam názvov rôznych jadier, ganglií a príjemcov lebečných nervov je veľmi konkrétny a podrobný, má byť v tomto texte zahrnutý iba v tabuľkovej forme (pozri nižšie).
