Lymfatické cievy

Anatómia lymfatických ciev

lymfa plavidlá sú anatomické štruktúry, ktoré prechádzajú celým telom ako krv plavidlá, Rovnako ako krv plavidlá, lymfa plavidlá tiež prepravujú tekutinu. Ako už názov napovedá, lymfatická tekutina sa transportuje cez lymfa plavidla.

Anatómia lymfatických ciev je veľmi podobná anatómii krv plavidlá, s tým rozdielom, že lymfatické uzliny sú vždy vložené medzi jednotlivé lymfatické kanály. Aby sme pochopili anatómiu lymfatických ciev, je potrebné najskôr pochopiť ich funkciu. Lymfatické cievy transportujú tkanivovú tekutinu (lymfu) spolu s proteíny a biele krvinky (lymfocyty) v ňom obsiahnuté od periférie tela smerom do stredu.

Zhruba povedané, periféria sa týka všetkého, čo je ďalej od srdce (nohy a ruky, tj. končatiny). Odtiaľ je tekutina transportovaná cez lymfatické cievy a prúdi do žila uhol v oblasti srdce (sútok vnútornej jugulárnej oblasti žila a podkľúčovej žily do brachiocefalickej žily). Anatómia lymfatických ciev je veľmi podobná anamnéze žíl, až na jeden zásadný rozdiel.

Zatiaľ čo prietok krvi v tepnách a žilách je vždy spojený a neprerušovaný, lymfatický systém má takzvané slepé konce. To znamená, že lymfatické cievy začínajú slepé, pričom jeden koniec je otvorený v tkanive, podobne ako slama, ktorá je otvorená na jednej strane. Tieto lymfatické cievy, ktoré začínajú slepo na periférii, sa nazývajú lymfatické kapiláry alebo počiatočné lymfatické cievy.

Jedná sa o mimoriadne úzke cievy, ktoré sa nachádzajú v medzibunkových priestoroch a odtiaľ môžu absorbovať tkanivovú tekutinu. Anatómia lymfatických ciev tak začína zvláštnosťou. V krvnom systéme sú tiež kapiláry, ale sú navzájom spojené.

Lymfatické cievy sú naopak v tkanive otvorené, a preto môžu absorbovať tekutinu z medzibunkových priestorov. Na lymfatických cievach sú pripevnené malé kotvové vlákna, ktoré zaisťujú, že cieva nemôže skĺznuť. Okrem toho tieto vlákna zabezpečujú, aby vnútro (lúmen) lymfatických ciev zostalo otvorené a aby tekutina mohla prúdiť dovnútra.

Anatomická štruktúra lymfatických ciev nasledujúcich po lymfatických kapilárach sú takzvané predkolaterály. Vznikajú vtedy, keď sa niekoľko z 50 μm širokých lymfatických kapilár spojí a vytvoria lymfatickú cievu, ktorá je približne 100 μm široká. To predstavuje sútok niekoľkých lymfatických kapilár a transportuje tekutinu smerom k ľavému prsníku pomocou svalových buniek.

Okrem transportnej funkcie slúžia predkolaterály aj na absorpciu ďalšej lymfatickej tekutiny z okolitého tkaniva. Anatómia lymfatických ciev je preto celkom jednoduchá. Ďalej sa spojí niekoľko predkolaterálov a vytvorí sa väčšia zberná lymfatická cieva (alebo kolaterálna lymfatická cieva).

V porovnaní s kapilárami a predkolaterálmi slúžia kolaterály výlučne na transport lymfatickej tekutiny. Z tkaniva sa neabsorbuje žiadna ďalšia tekutina. Každý z týchto kolaterálov má priemer 150 až 600 μm.

Anatómia týchto lymfatických ciev je takmer totožná s anatómiou žíl. Zábrany majú histologickú klasickú trojvrstvovú štruktúru steny (intima, médiá a vonkajšie) a majú ďalšie ventily, ktoré zabezpečujú, aby sa tekutina transportovala v smere ľavého prsníka a neklesala do rúk alebo nôh. Oblasť medzi dvoma chlopňami sa v lymfatických cievach nazýva lymfangión.

Táto oblasť sa sťahuje 10-12 krát za minútu, a tak zaisťuje ďalší transport lymfy. Celkovo možno rozlíšiť 3 podformy kolaterálov. Anatómia lymfatických ciev navyše zaisťuje vzájomné prepojenie týchto troch systémov.

Toto umožňuje lymfy prúdiť z hlbokého systému do povrchového systému. Spojenie medzi cievami sa nazýva anastomóza alebo perforačný obeh.

• Povrchový (epifasciálny) systém spočíva v subkutánnom podaní tukové tkanivo a absorbuje lymfu z kože a tukového tkaniva.
• Hlboký (subfasciálny) systém, ktorý sa nachádza v rukách a nohách (končatinách) a trupu, absorbuje lymfu zo svalov, väzov, kĺby a kosti.
• Nakoniec je tu viscerálny systém, ktorý prijíma lymfu z rôznych orgánov.

Zvláštnosťou anatómie lymfatických ciev sú odbery lymfy.

Jedná sa o najväčšie lymfatické cievy v ľudskom tele. V závislosti od ich umiestnenia sú rozdelené do hornej alebo dolnej polovice tela. Medzi nimi je tracheálny kmeň (Truncus trachealis) a hrudný kanál (Ductus thoracicus), ktorý je dlhý asi 40 cm. Tieto zberné miesta zachytávajú lymfy z kolaterálov.

Potom sa vlievajú do ľavej strany žila uhol v oblasti srdce. V tomto okamihu sa anatómia lymfatických ciev spája s anatómiou venózneho systému. Štruktúra lymfatických ciev je všeobecne veľmi podobná štruktúre žíl, najmä vo väčších lymfatických cievach (kolaterály).

Podobne ako žily, aj lymfatické cievy majú trojvrstvovú štruktúru steny, ktorá sa klasicky skladá z intimy, média a vonkajšej strany. Chlopne lymfatických ciev sú ďalšou podobnosťou. Rovnako ako v prípade žíl, aj ventily lymfatických ciev majú zabezpečiť, aby sa tekutina (lymfa) mohla prepravovať z periférie, napríklad z noha, smerom k ľavému prsníku.

Pretože tekutina musí prúdiť opačným smerom ako gravitácia, lymfatické cievy potrebujú ventily, aby zabezpečili dostatočný prietok a zabránili spätnému toku. Tieto chlopne sa nachádzajú iba vo väčších lymfatických cievach, ako sú kolaterály, nie v kapilárach a predkolateráloch. Na rozdiel od žilového systému sú chlopne lymfatických ciev pasívne.

Sú prítomné vo väčších lymfatických cievach v určitej vzdialenosti a v závislosti od ich priemeru. Ak dôjde k zníženej funkcii chlopní lymfatických ciev, je možné, že tekutina už nebude môcť adekvátne transportovať a dôjde k tvorbe tzv. lymfedém môže nastať. Vo všeobecnosti je porucha chlopní lymfatických ciev v porovnaní so zníženou funkciou pomerne zriedkavá venózna chlopňa funkcie.