sliznice

Synonymum: sliznica, sliznica Tunica

Definícia

Slovo „sliznica“ bolo preložené priamo z latinského slova „tunica sliznice“. „Tunica“ znamená pokožku, tkanivo a „sliznica“ pochádza z hlienu „hlien“. Sliznica je ochranná vrstva, ktorá lemuje vnútro dutých orgánov, ako sú pľúca alebo žalúdok. Má trochu inú štruktúru ako normálna pokožka, nemá zrohovatenú vrstvu a chĺpky. Ako naznačuje názov, táto epiteliálna vrstva (= pokožka) je zodpovedná za produkciu hlienu.

Štruktúra sliznice

Ako už bolo spomenuté, sliznica je nekeratinizovaná, jedno- (napr. V čreve) alebo viacvrstvová (ako v ústna dutina) a môžu mať plochý tvar alebo mať predĺžený, štíhly základný tvar, ktorý je vyšší ako široký. Trojvrstvová štruktúra je v zásade rovnaká vo všetkých slizniciach: najvnútornejšia vrstva obrátená k dutine je lamina epithelialis sliznice. Je to skutočná epiteliálna vrstva.

Tkanivová vrstva voľná spojivové tkanivo a ďalšie vlákna ležia na ňom zvonku. Volá sa Lamina propria sliznice. Na vonkajšiu stranu je pripevnená sliznica Lamina muscularis, ktorá sa skladá z jemnej vrstvy buniek hladkého svalstva epitel.

Na zväčšenie povrchu, takzvané mikroklky (prst-formované výbežky), ale vytvárajú sa aj cincilia (mihalnice) alebo stereocilia. Čím je povrch väčší, tým viac živín môže sliznica absorbovať alebo vymeniť. Sliznica zvyčajne obsahuje žľazy, ktoré tvoria hlien (slizovité látky), a tak udržiavajú sliznicu tuniky vlhkú. Existujú však aj sliznice, napríklad pošvová sliznica, ktorá je bez žliaz. Tu produkciu hlienu preberajú susedné úseky.

Funkcia sliznice

Sliznica sa obnovuje pomerne rýchlo, približne každé 3 - 6 dní. Má určitú bariérovú funkciu a slúži teda ako mechanické vymedzenie povrchu orgánu. Ďalej sliznica preberá procesy sekrécie a resorpcie transportom molekúl do alebo von zo sliznice pomocou aktívneho transportu proteíny.

Okrem toho má sliznica tunica lymfa folikuly, ktoré obsahujú „lymfatické tkanivo spojené so sliznicou“ alebo MALT. Sú schopní produkovať určité imunoglobulíny, najmä veľa IgA, a chrániť sa pred napadnutím choroboplodnými zárodkami. Tento obranný mechanizmus by sa mal udržiavať pravidelným príjmom mikroživín cez jedlo a dá sa znížiť pomocou faktorov, ako je stres, znečistenie životného prostredia (ťažké kovy, fajčenie, alkohol, pesticídy), lieky, nedostatočný spánok atď.

Následkom toho sú alergie (seno horúčka, astma), ako aj bakteriálna gastritída alebo zápal močového mechúra a tiež sa môžu vyskytnúť vírusové ochorenia slizníc (nádcha a zápal priedušiek). Chronický zápal môže viesť k zhrubnutiu sliznice tuniky, ale môže spôsobiť aj ďalšie príznaky ako grganie, pálenie záhy, hnačka, krvácanie atď. (napríklad pri chronických zápaloch slizníc žalúdok a črevá).

Výsledkom je často operatívne opatrenie. Aby sa tomu zabránilo, je potrebné dodávať dôležité živiny potravou každý deň a vyhýbať sa zlým faktorom, ako je stres, fajčenie, bakteriálna alebo vírusová infekcia atď. alebo na ich čo najskoršie ošetrenie.