Definícia
Epitel je jedným zo štyroch základných tkanív tela a nazýva sa tiež krycie tkanivo. Takmer všetky povrchy tela sú pokryté epitelom. Patria sem vonkajšie povrchy, ako napríklad pokožka, a vnútorné povrchy dutých orgánov, ako je mechúr.
Epitel je rozsiahla skupina buniek, v ktorých sú bunky veľmi blízko seba. Každá epiteliálna bunka hraničí s dvoma rôznymi priestormi, a teda ide o polárne bunky s apikálnou (smerujúcou von alebo do telesnej dutiny) a bazálnou (hraničiacou s druhým tkanivom) stranou. Epitel je od ostatných tkanív oddelený bazálnou membránou.
Neskôr sú bunky v kontakte s inými bunkami prostredníctvom rôznych bunkových spojení. Úlohy epitelu sú veľmi odlišné. Napríklad epitel kože má za úlohu chrániť podkladové tkanivo pred vonkajším poškodením, ako sú mechanické účinky alebo slnečné žiarenie, a zabrániť prenikaniu baktérie.
Vnútorné epitelie, ktoré lemujú duté orgány, slúžia predovšetkým na ich utesnenie zvonku (napríklad epitel mechúr) a na výmenu látok. Určité epitelie tiež preberajú produkciu rôznych látok, ako sú sekréty, hormóny or enzýmy. Epitel je zásobovaný živinami hlbšími vrstvami tkanív, pretože ich neobsahuje krv plavidlá Samo o sebe.
Pomocou difúzie sa živiny a kyslík môžu dostať do epitelu cez bazálnu membránu. Existujú rôzne typy epitelu, ktoré možno klasifikovať rôzne. Môžu byť jednovrstvové alebo viacvrstvové, pozostávajú z plochých alebo vysokých buniek, obsahujú žľazy (napr kožné žľazy) a môže mať keratinizáciu (ako v koži). Okrem toho môžu apikálne umiestnené bunky obsahovať výbežky, takzvané mikroklky, ktoré napomáhajú výmene živín zväčšením ich povrchu.
endotel
endothelium je zvláštna forma epitelu, ktorý lemuje vnútornú stenu krv a lymfa plavidlá. Jedná sa o jednovrstvový dlaždicový epitel, ktorý spočíva na bazálnej membráne. endotel sa nachádza vo všetkých plavidlá z kardiovaskulárny systém a umožňuje výmenu rôznych látok medzi látkami krv a tkanivo.
Produkciou oxidu dusnatého (NO) sa podieľa aj na regulácii krvný tlak a môže mať inhibičný alebo aktivačný účinok na koaguláciu. Ďalšou úlohou endothelium je regulácia zápalových procesov. Aktiváciou endotelu biele krvinky sa k nej môžu pripútať, ktoré potom môžu migrovať do podkladového zapáleného tkaniva.
Existujú rôzne typy endotelu, ktoré sa vyskytujú v rôznych častiach tela a líšia sa svojou štruktúrou a priepustnosťou. Kontinuálny endotel je relatívne nepriepustný a umožňuje iba veľmi špecifickú výmenu určitých látok medzi krvou a tkanivom. Tento typ sa vyskytuje v mozog, napríklad ako tzv hematoencefalickú bariéru.
Fenestrovaný endotel má „okná“, ktoré sú vo väčšine prípadov uzavreté (s výnimkou oblička) membránami. Priepustnosť je tak trochu obmedzená. Fenestrovaný endotel sa nachádza napríklad v obličkových glomeruloch (obličkových telieskach) a v čreve.
Najpriepustnejším endotelom je diskontinuálny endotel, ktorý má pomerne veľké medzery. Bazálna membrána je tiež čiastočne prasknutá alebo v tomto type tkaniva neexistuje. K tomu dochádza hlavne v pečeň.
