Baktérie

úvod

Baktérie (jednotné číslo: baktéria alebo baktéria) sú mikroorganizmy pozostávajúce iba z jednej bunky. Patria k „prokaryotom“, ktoré na rozdiel od eukaryotov (bunky nachádzajúce sa v ľudských, živočíšnych a rastlinných organizmoch) nemajú skutočné bunkové jadro. Slovo „prokaryont“ znamená náhradu jadra: namiesto typického bunkového jadra eukaryot, ktoré je od svojho prostredia oddelené dvojitou membránou, sa baktérie označujú ako molekuly zodpovedajúce jadru.

Genetický materiál (DNA), ktorý sa nachádza v bunkové jadro iných organizmov, je voľne dostupný v bunkovej vode (cytoplazme) baktérií. V baktériách je táto DNA molekulou podobnou vláknu, bakteriálnym chromozómom. Často však nestačí vznášať sa okolo, ale je pripevnený k bunková membrána.

Bunková membrána, cytoplazma, DNA a ribozómy (najmenšie proteínové štruktúry potrebné pre biosyntézu bielkovín) sa nachádzajú v každej bakteriálnej bunke. Ďalšie organely, ktoré sa však vyskytujú iba v niektorých baktériách, sú vonkajšia bunková stena bunková membrána, bičíky (pre lokomóciu), pili (pre pripojenie na rozhrania), plazmidy (malé fragmenty DNA, ktoré je možné vymieňať medzi baktériami, a tým významne prispievajú k rozvoju rezistencie a prenosu génov), sliznica a vezikuly (vezikuly) ktoré obsahujú plyn. Okrem baktérií sú plesne tiež dôležitým potenciálnym patogénom chorôb.

štruktúra

Baktérie sú malé mikroorganizmy s veľkosťou približne 0.6 až 1.0 μm. Môžu mať rôzne vonkajšie tvary, napríklad sférický, valcový alebo skrutkovitý. Vo svojej vnútornej štruktúre sú si však všetky podobné.

Baktérie pozostávajú iba z jednej bunky. Táto bunka obsahuje bakteriálny chromozóm, ktorý predstavuje genetický materiál baktérie, DNA. Táto DNA je dlhá asi 1.5 milimetra a má tvar prstenca.

DNA voľne pláva v bunkovej vode, cytosole. Baktérie preto nemajú skutočné bunkové jadro, a preto sa počítajú medzi takzvané prokaryoty. Bunková voda obsahuje aj ďalšie štruktúry známe ako bunkové organely.

Bunková voda a bunkové organely dohromady sa nazývajú cytoplazma. Bunkové organely sú napr ribozómy a plazmidy. Ribozóm je bielkovina, ktorú musí baktéria ďalej produkovať proteíny.

Plazmid je malý fragment DNA, ktorý obsahuje ďalšie genetické informácie, napríklad gény rezistencie. Baktérie si môžu navzájom vymieňať plazmidy a prenášať tak svoju DNA na iné baktérie. Bunková voda je obmedzená bunkovou stenou.

Bunková stena udržuje vonkajší tvar baktérií a poskytuje ochranu pred vonkajšími vplyvmi (iné baktérie, zlé podmienky prostredia). Pre ďalšiu ochranu sú niektoré baktérie navyše obklopené tobolkou. Bakteriálna bunková stena pozostáva prevažne z mureínu, viacnásobného cukru so sieťovitou štruktúrou.

Sieť niekoľkých vrstiev mureínu obklopuje celú bunku. Niektoré baktérie prenášajú vo svojej bunkovej stene ďalšie látky, napríklad určité proteíny a mastné kyseliny. Môžu mať na ľudský organizmus chorobný účinok a môžu spôsobiť horúčka, Napr.

Bunková stena je z vnútornej strany obložená bunkovou membránou. Invaginácie tejto bunkovej membrány sa nazývajú mezozómy a slúžia na zväčšenie povrchu. Z bunkovej steny vychádzajú rozšírenia buniek, takzvané pili.

Pili slúžia baktérii na pripojenie k iným baktériám alebo bunkám. Niektoré baktérie nesú pre svoju pohyblivosť skrútené proteínové vlákna, takzvané bičíky. Pri spotrebe energie sa pohybujú ako vrtuľa. V závislosti od druhu baktérie môže byť viac ako 12 bičíkov.