Charles Bonnetov syndróm je neurologický syndróm, ktorý spôsobuje zrak halucinácie. Poškodenie prednej alebo zadnej zrakovej dráhy spôsobuje halucinácie, ale pacient ich nevníma ako skutočné. Ak sa dá videnie vylepšiť pomocou okuliare alebo chirurgický zákrok, príznaky sa môžu úplne vyriešiť.
Čo je syndróm Charlesa Bonneta?
Charles Bonnetov syndróm je neurologický psychiatrický komplex symptómov. Na prvý pohľad príznaky pripomínajú psychicky chorých jedincov. V skutočnom zmysle však postihnuté osoby nie sú duševne choré, ale sú neurologicky poškodené. Hlavným príznakom syndrómu je vizuálny halucinácie. Halucinácie sa dokonca obmedzujú výlučne na vizuálny systém. Neexistujú žiadne sluchové ani hmatové javy. U pacientov so syndrómom Charlesa Bonneta sa zvyčajne nevyvíjajú bludy. Zložité a niekedy dojemné halucinácie vnímajú aj niekoľko minút s nezakrytým vedomím, kým opäť ustúpia. Prírodný vedec Charles Bonnet najskôr popísal syndróm. Tento jav sa týka hlavne starších ľudí. Zodpovedajúce prípady sa však pozorovali aj u detí.
Príčiny
Medzitým má liek podozrenie na poškodenie zrakových dráh a pomalú stratu videnia za CB syndrómom. Poškodenie v prednej časti a v zadnej časti zrakových dráh môže spôsobiť halucinácie. Z tohto dôvodu sa syndróm môže vyskytnúť napríklad v súvislosti s chorobami ako napr makulárna degenerácia, diabetickej retinopatie alebo šedý zákal, ktorý často postihuje najmä starších ľudí. Mozog infarkty príp nádory mozgu sú tiež možné primárne príčiny. Halucinácie sa vyskytujú hlavne v slepej oblasti zorného poľa. Preto má medicína podozrenie na spojenie s asociačnou kôrou, ktorá je viazaná na vizuálny systém. Ak nie sú poškodené iba zrakové dráhy, ale aj zrakové halucinácie kôra, nemôžu sa vyskytnúť halucinácie. Vo väčšine porúch vizuálnych dráh je však zachovaná kôra a tiež vizuálna predstavivosť.
Príznaky, sťažnosti a znaky
Hlavným príznakom CB syndrómu sú vizuálne halucinácie, ktoré sa vyskytujú pri absencii predchádzajúcich duševná choroba a s úplne jasným vedomím a nie sú sprevádzané halucináciami z iných vnímacích systémov. Tieto halucinácie sú stereotypné vizuálne halucinácie, ktoré pacient zažíva z diaľky. Pochybuje o pravosti obrázkov. Preto nedochádza k klamným skúsenostiam so skutočným zapojením do halucinačného sveta. Preto sa obrázky v skutočnosti nedajú nazvať halucináciami, ale skôr ilúziami a pseudohalucináciami. Ak je prítomná účasť, a duševná choroba je pravdepodobnejšia príčina a klinický obraz už nemožno zhrnúť ako CB syndróm. Ilúzie pri CB syndróme zvyčajne zodpovedajú svetelným zjaveniam, geometrickým obrazcom s jasnými obrysmi, skresleniu práve videných objektov alebo fantazijným obrazcom a dvojníkovi. halucinácie.
Diagnóza a priebeh
Syndróm Charlesa Bonneta treba rozlišovať tým, že odlišná diagnóza, najmä z chorôb, ako je Lewyho telo demencie, halucinácie migréna záchvaty, vedľajšie účinky niektorých liekov a halucinogénne účinky drogy. Pri stanovení diagnózy je okrem vizuálnej dráhy potrebné vykonať aj kontrolu vizuálnych dráh história medicíny, môže poskytnúť rozhodujúce stopy. Spravidla je však príčinné poškodenie zrakovej dráhy diagnostikované dostatočne pred prvými halucináciami. Preto je história medicíny je zvyčajne postačujúce na to, aby lekár stanovil diagnózu CB syndrómu. Až takmer 60 percent všetkých osôb so zníženou zrakovou ostrosťou má syndróm Charlesa Bonneta. Prognóza závisí od potenciálu na zlepšenie zraku v každom jednotlivom prípade. Aj keď je syndróm sám o sebe neškodným ochorením, môže ovplyvniť kvalitu života pacientov.
Kedy by ste mali navštíviť lekára?
V prípade syndrómu Charlesa Bonneta je potrebné vyhľadať lekára, ak postihnutá osoba trpí halucináciami. Pacient však môže zvyčajne sám určiť, že halucinácie nie sú skutočné, a rozlíšiť ich od reality. Lekára je potrebné konzultovať, najmä ak sa tieto ťažkosti vyskytnú po nehode alebo po údere do rany. hlava. Ťažké migréna a ďalšie bolesti v hlava môžu tiež naznačovať syndróm Charlesa Bonneta a mali by sa vyšetriť. V mnohých prípadoch pacient vidí vo svojich halucináciách dvojité alebo odlišné svetelné zjavenia, pochybuje však o ich pravosti. Znížené videnie naznačuje aj syndróm Charlesa Bonneta a malo by sa rozhodne vyšetriť. Diagnostiku a liečbu môže vykonať psychológ. Očné ťažkosti sa dajú obvykle vylepšiť chirurgickým zákrokom alebo nosením okuliare. To, či dôjde k pozitívnemu priebehu choroby, sa nedá všeobecne predpovedať.
Liečba a terapia
Lieky zahŕňajú látky ako antipsychotiká melperón a risperidón, antikonvulzíva ako napr karbamazepín a klonazepama serotonínu antagonisti ako napr ondansetron na zmiernenie príznakov. Táto symptomatická liečba sa však používa zriedka. V súvislosti s liekovou terapiou sa najskôr zváži prínos a riziko pre pacienta. Napríklad, pretože CB syndróm sám o sebe nehrozí, lekár môže od samého začiatku odporučiť aj lekárske zákroky. Pretože kauzálny terapie je k dispozícii pre syndróm CB, táto terapia zvyčajne zodpovedá primárnej liečbe. Ošetrujúci lekár sa zameriava na zlepšenie videnia. Pre tento účel, okuliare alebo chirurgický zákrok sa zvyčajne používajú namiesto liekov. Operácia šošovky môže pri niektorých syndrómoch úplne znížiť vizuálne halucinácie. Ak sú príznaky syndrómu obmedzené na výskyt v tme, na potlačenie halucinácií často stačí dostatočné osvetlenie. V niektorých prípadoch príčinná terapie nespôsobuje úplné zmiznutie halucinácií. Spravidla sa však dosahuje zníženie intenzity. Podporné terapie môže byť tiež vhodné sprevádzať kauzálnu liečbu. Utrpenie pacientov sa tak zmierňuje a zlepšuje sa kvalita ich života. Pretože sociálne izolovaní ľudia trpia CB syndrómom o to častejšie, podporná terapia so sociálnym prepojením môže mať dokonca za cieľ zlepšenie symptómov. Prinajmenšom majú postihnutí možnosť hovoriť o ich utrpení v prostrediach, ako sú podporné skupiny.
Výhľad a prognóza
Všeobecne nie je možné poskytnúť všeobecnú prognózu pre syndróm Charlesa Bonneta. Ďalší priebeh závisí od presnej príčiny syndrómu a od jeho závažnosti. Ak sa dá videnie postihnutej osoby zlepšiť, možno príznaky Charles-Bonnetovho syndrómu vo väčšine prípadov úplne prekonať. Zrak sa zlepšuje hlavne zásahmi laserom alebo nosením okuliarov. V týchto prípadoch dochádza k pozitívnemu priebehu ochorenia bez komplikácií. Pretože príznaky syndrómu sa často vyskytujú iba v tme, je možné ich zmierniť vhodným osvetlením, takže v každodennom živote postihnutej osoby neexistujú nijaké zvláštne obmedzenia. Pretože postihnutá osoba halucinácie nevníma ako skutočné, môže často viesť bežný život, aj keď stav nemožno úplne zmierniť. Liečba syndrómu Charlesa Bonneta pomocou liekov je veľmi zriedka úspešná, takže sa od nej zvyčajne upúšťa. Syndróm nemá negatívny vplyv na dĺžku života postihnutej osoby. Ďalší priebeh tu však výrazne závisí od základnej choroby.
Prevencia
Syndrómom Charlesa Bonneta sa dá v mnohých prípadoch predchádzať poskytnutím vhodného vizuálneho prostriedku AIDS.
Následná starostlivosť
Následná starostlivosť o syndróm Charlesa Bonneta zvyčajne začína po liečbe psychotropné drogy alebo po operácii šošovky. To často zahŕňa použitie okuliarov, ktoré sú určené na zlepšenie videnia. Podľa toho, kedy sa syndróm väčšinou vyskytuje, môže byť užitočné upraviť osvetlenie. Existujú však aj prípady, keď sa halucinácie vyskytujú naďalej. Aspoň ich možno znížiť jasným osvetlením. Ako podpora a následná starostlivosť je toto riešenie na zvýšenie kvality života celkom jednoduché. Postihnutými pacientmi sú často relatívne izolovaní jedinci. Preto je následná starostlivosť so zvýšeným sociálnym prepojením užitočná. Príznaky sa už nevyskytujú tak často a tak prudko. Táto následná starostlivosť zahŕňa napríklad účasť v svojpomocnej skupine. Pacienti sa tu cítia menej osamelí a môžu zdieľať nápady o možných metódach na zmiernenie príznakov zraku. V takejto podpornej skupine alebo u lekára sa dozvedia, že ide o fyzickú chybu a nie o špeciálnu formu duševná choroba. Lieky, ktoré lekár predpíše, zvyčajne nie viesť k úplnému úspechu, ale so správnym prístupom nemajú pacienti problémy vyrovnať sa s každodenným životom.
Čo môžete urobiť sami
Pre lepšie zvládanie tejto choroby v každodennom živote je dôležité, aby si pacient a najmä jeho sociálne prostredie zvnútornil, že syndróm Charlesa Bonneta nie je duševnou chorobou. Postihnutí nie sú duševne chorí, ale trpia čisto fyzickou chybou. V svojpomocných skupinách, ktoré sú aktívne na internete, a vo väčších mestách aj lokálne, sa postihnutí učia lepšie zvládať svoje halucinácie a často diskriminačné alebo dokonca ponižujúce reakcie sociálneho prostredia. Tieto skupiny tiež poskytujú informačný materiál, pomocou ktorého sa dá o chorobe vzdelávať blízke sociálne prostredie, najmä zamestnávateľ a kolegovia v práci. Týmto spôsobom je možné znížiť predsudky vyplývajúce z nevedomosti. Dotknuté osoby by navyše mali vyhľadať odbornú lekársku starostlivosť. Syndróm Charlesa Bonneta je pomerne zriedkavé ochorenie. Je preto dôležité, aby postihnutá osoba vyhľadala odborníka, ktorý má skúsenosti s liečením syndrómu. Informácie o vhodne kvalifikovaných lekároch poskytujú lekárske združenia a zdravie poisťovne. Príčiny ochorenia ešte nie sú jednoznačne objasnené, úspechy v liečbe sa však už teraz dosahujú. Postihnutý by mal preto vyhľadať komplexné informácie o všetkých liečebných možnostiach na zmiernenie svojho utrpenia.
