Ezofageálna manometria je diagnostický postup používaný v oblasti gastroenterológie (gastrointestinálna medicína) a na detekciu porúch motility (poruchy pohyblivosti) pažeráka. Základom pre pochopenie tohto vyšetrenia sú znalosti mechanizmov prehĺtania. Po prechode potravinovej buničiny cez ústa a uzavretý hrtan, je transportovaný ďalej do pažeráka (potravinová trubica). Stena pažeráka má vo svojej tunica muscularis (svalová vrstva steny orgánu) vnútorné aj vonkajšie prstencové svaly. Kontrakcia pozdĺžneho svalstva najskôr rozšíri lúmen (otvor) pažeráka. Následne kontrakcia svaloviny prstenca zabráni tomu, aby buničina jedla tiekla späť rostrálne (smerom k ústa). Tieto svaly kontrakcie sa tiež nazývajú peristaltické vlny a pokračujú dovtedy, kým potravinová buničina nedosiahne vstup z žalúdok (kardia). Posledným požadovaným krokom je relaxácie dolného zvierača pažeráka (dolný zvierač), ktorý v tomto zmysle nie je samostatným zvieračom, ale tvorí funkčnú jednotku okolitej bráničnej svalovej slučky (hiatálna slučka), svalov pažeráka a uhla, pod ktorým pažerák vstupuje do žalúdok. Ak je tento mechanizmus alebo pohyblivosť narušený, môžu sa vyskytnúť rôzne príznaky, ako je dysfágia (dysfágia), reurgitácia (reflux potravinovej buničiny) alebo bolesť (pálenie záhy, nekardiálne bolesť v hrudníku (bolesť v hrudi) môže dôjsť. Manometriu pažeráka je možné vykonať ako primárny diagnostický test. Napríklad je to zlato štandard v achalázia (relaxácie porucha dolného zvierača pažeráka s následnou dilatáciou predchádzajúceho segmentu pažeráka; tzv. megaesophagus). Ale manometria pažeráka sa môže použiť aj ako a doplnok, napr. v prípade reflux pažeráka (ezofagitída v dôsledku refluxu potravy z žalúdok), nasledujúce gastroskopia (ÖGD; ezofagogastroskopia; gastroskopia) na zistenie príčiny. Navyše, manometria pažeráka slúži ako pomôcka na umiestnenie sondy pH použitej v 24-hodinovej metóde pH pažeráka (meranie pH na diagnostiku reflux choroba - reflux kyslého obsahu žalúdka do pažeráka) a často sa vykonáva v kombinácii.
Indikácie (oblasti použitia)
- achalázia (relaxácie porucha dolného zvierača pažeráka s následnou dilatáciou predchádzajúceho segmentu pažeráka; tzv. megaesophagus).
- Barettov pažerák (metaplastická transformácia epitel pažeráka v dolnej oblasti pažeráka) - v dôsledku refluxná ezofagitída, tu vedie k zvýšenému riziku (0.12 - 1.5% na pacienta za rok) degenerácie do adenokarcinómu (tumorigenéza).
- Boerhaaveov syndróm - prasknutie (natrhnutie) celej steny pažeráka v dôsledku závažného zvracanie alebo kašeľ.
- Kandidóza pažeráka (plesňová infekcia pažeráka).
- Dysfágia (dysfágia)
- Syndróm globus pharyngis - subjektívny pocit globusu (pocit hrčky), ktorého príčinu (napr. Nádor) nemožno objektivizovať pomocou inej diagnostiky. Podozrenie na príčinu je dysfunkcia horného pažerákového zvierača.
- Hiatálna hernia („Bránicová kýla“).
- Hypertenzívny pažerák - takzvaný pažerák „luskáčik“; porucha motility prejavujúca sa spazmom pažeráka (spazmy pažeráka) pri prehĺtaní.
- Poleptanie žieravinou
- Nekardiálne bolesť v hrudi (bolesť na hrudníku nespôsobená srdce).
- Peptická stenóza (zúženie pažeráka v dôsledku refluxná ezofagitída).
- Postintervenčné sledovanie - napr. Po pneumatickej dilatácii (dilatácia pažeráka balónikovým katétrom) alebo kardiomyotómii (rozdelenie dolného pažerákového zvierača) na achalázia.
- Pooperačné sledovanie - napr. Po fundoplikácii (antirefluxná chirurgia) pre refluxná ezofagitída.
- pažeráka (ezofagitída).
- Ektázia pažeráka (abnormálne rozšírenie pažeráka).
- Pažerákové postihnutie v kolagenózach (skupina spojivové tkanivo choroby spôsobené autoimunitnými procesmi): systémové lupus erythematosus (SLE), polymyozitídy (PM) alebo dermatomyozitída (DM), Sjögrenov syndróm (Sj), sklerodermia (SSc) a Sharpov syndróm („zmiešané ochorenie spojivového tkaniva“, MCTD).
- Kyselinové popáleniny
- Následné sledovanie po podaní lieku terapie na poruchy motility.
Kontraindikácie
- Poruchy zrážania krvi
- Užívanie antikoagulačných liekov - napr. Marcumar.
Pred vyšetrením
Pred vyšetrením podrobný interný história medicíny a dôkladné fyzické vyšetrenie sú potrebné na zúženie diagnózy. Pretože ide o invazívnu vyšetrovaciu metódu, pacient musí byť informovaný o rizikách a musí byť získaný informovaný súhlas. Premedikácia, tj. správa liekov pred lekárskym zákrokom sa zvyčajne nevykonáva. Hltanu anestézie sa tiež nepoužíva. Pacient by mal byť pôst 4-8 hodín pred manometriou. Používanie liekov ovplyvňujúcich pohyblivosť by sa malo zdržať 48 hodín pred vyšetrením; patria sem napríklad:
- Beta-blokátory (krv lieky na tlak).
- Antagonisty vápnika (lieky na krvný tlak)
- Opiáty (liek proti bolesti)
postup
Manometria pažeráka sa zvyčajne vykonáva ako stacionárny zákrok. Novšie prístroje však umožňujú aj jeho ambulantné vykonávanie (doma) formou dlhodobého merania. Perfúzna manometria predstavuje konvenčný postup. Počas manometrie je pacient v ležiacej polohe. Na vyšetrenie, a voda-perfúzna sonda sa posúva nazálne (cez nos) cez pažerák do žalúdka. Potom vyšetrujúci lekár skontroluje polohu pomocou stlačenia hornej časti brucha. Sonda by teraz mala zaregistrovať zvýšenie tlaku. Ak je prechod cez vstup do žalúdka nie je možné, napríklad pri achalázii je možné sondu zaviesť endoskopicky pomocou vodiaceho drôtu. Umiestnenie sondy pod Röntgen kontrola je tiež možná, ale zvyčajne nie je nevyhnutná. Najskôr sa vykoná takzvaná pull-through manometria: sonda sa pomaly vytiahne späť zo žalúdka a cez pažerák, zatiaľ čo meracie body sondy registrujú tlaky (viacbodová manometria). Potom sa skúma proces kontrakcie (peristaltika) pažeráka: Na tento účel pacient prehltne voda desaťkrát, zakaždým v intervaloch 30 sekúnd. Zaznamenáva sa tlaková vlna kontrakcie peristaltického svalu. Počas tejto fázy vyšetrenia sa navyše vyšetrí ochablosť dolného pažerákového zvierača a na konci sa zmeria pokojový tlak v pažeráku.
Po vyšetrení
Po vyšetrení zvyčajne neexistujú žiadne špeciálne opatrenia, ktoré by pacient musel dodržiavať. V závislosti od výsledkov vyšetrenia bude možno potrebné vykonať liečbu alebo iné terapeutické opatrenia.
Možné komplikácie
Zavádzanie sondy pažeráka môže byť nepríjemné. Zranenie nosohltanu alebo pažeráka sliznice je zriedkavé.
