Kvasinky sú eukaryotické jednobunkové organizmy. V súčasnosti je známych asi 60 rôznych rodov kvasinkových húb s 500 druhmi.
Čo sú to kvasinkové huby?
Kvasinkové huby sú jednobunkové huby. Pretože majú jadro, sú to eukaryoty. Pretože sa kvasinky množia štiepením alebo klíčením, sú označované aj ako klíčiace huby. Väčšina klíčiacich húb patrí k tubulárnym hubám (Ascomycota). Rôzne vývojové štádiá iných húb sa však nazývajú aj kvasinky. Na rozdiel od baktérie, kvasinkové huby majú zložité bunkové štruktúry eukaryotov. Majú zložité membránové štruktúry chromozómy, a majú bunkové organely ako napr mitochondrie a endoplazmatické retikulum. Väčšina kvasinkových húb sú fakultatívne anaeróby. Radšej žijú, keď kyslík je k dispozícii, ale môže existovať aj bez kyslíka. V prítomnosti kyslík, kvasnice používajú oxidačné energetický metabolizmus. Môžu vyrábať uhlík oxid a voda z rôznych cukrov. V neprítomnosti kyslík, droždie tiež metabolizuje cukry, ale iba produkujú alkoholy a uhlík oxidu uhličitého.
Výskyt, distribúcia a charakteristiky
V prostredí sú rozšírené kvasinkové huby, takže s nimi je človek v skutočnosti permanentne konfrontovaný. S normálnym strava, je takmer nemožné zabrániť kvasinkovým hubám vstúpiť do čreva. Najmä rastlinné zložky strava sú prirodzene kontaminované kvasinkovými hubami. Kvasinky Geotrichum candidum sa často nachádzajú na koža z pome ovocia. Hrozno a bobuľovité ovocie na svojom povrchu tiež nesie najrôznejšie huby. Často sú kontaminované hlavne čerstvé zeleninové šaláty. Podľa odporúčaní Nemeckej spoločnosti pre hygienu a mikrobiológiu (DGHM) môžu šaláty pripravené na konzumáciu, aké sú ponúkané pri pultoch so šalátmi, obsahovať až 5000000 jednotiek tvoriacich kolónie na gram. Surový šalát s hmotnosťou 200 gramov tak môže obsahovať niekoľko miliárd kvasiniek. Kvasinky majú vysokú odolnosť voči žalúdočnej kyseliny, takže sa dá očakávať, že veľká časť húb sa dostane aj do črevného traktu. Normálne zabíjanie trávením enzýmy prebieha v čreve. Prežijú to aj niektoré exempláre kvasinkových húb. Zvyčajne sa však kvasinkové huby nedokážu natrvalo usadiť v čreve, ak je neporušená odolnosť proti kolonizácii. Vedci a vedci dodnes argumentujú, či kvasinky a plesne patria k normálu črevná flóra alebo nie. Doteraz mali tendenciu byť klasifikované ako prechodná flóra. To znamená, že prechádzajú črevným traktom, ale nezostávajú s trvalým pobytom. Napriek tomu sa u určitého percenta populácie kvasinky vždy nachádzajú v stolici. Spravidla však počet baktérií nepresahuje 10² jednotiek tvoriacich kolonizáciu na gram stolice. Užitočné funkcie kvasinkových húb nie sú zatiaľ známe.
Choroby a choroby
Naopak, plesne v tele tiež nemusia viesť na chorobu. Kvasinkové huby teda nepatria k obligátnym patogény. Patogenetický význam nadobúdajú až vtedy, keď je telo oslabené. Táto slabosť môže byť spôsobená pôrodom, starobou, imunosupresiou, cukrovka mellitus, chirurgický zákrok alebo stres. Ak je infekcia obmedzená na určité oblasti alebo orgány, nazýva sa to lokálna infekcia alebo orgánová mykóza. Naproti tomu šírenie cez krvný obeh sa nazýva systémová mykóza. Väčšina plesňových infekcií sa nachádza v čreve. Pri vyšetrení stolice boli zistené kvasinky Candida albicans, Candida tropicalis, Candida glabrata, Candida krusei a Geotrichum spp. sú najčastejšie zisťované. Menej často sa vyskytujú druhy Candida stellatoidea, Candida parapsilosis, Candida guilliermondii a Candida lusitaniae. Dominujúcim druhom je Candida albicans. Ak črevné sliznice a kolonizácia umožňuje koloniálnu rezistenciu, kvasinky sa pripájajú k črevnej sliznici. Kvasinkové huby sú mimoriadne prispôsobivé. V závislosti od pH, obsahu kyslíka a prísunu živín menia svoj vzhľad. Vďaka tejto variabilite antigénu často unikajú imunitnej obrane tela. Obzvlášť sa obávame transformácie na vláknitú formu. Takzvané pseudohyfy nielen dobre priľnú, ale aj môžu rast do sliznice. Keď sa kvasinkové huby množia v čreve, dochádza k zvýšenej akumulácii mŕtvych buniek. Tieto bunky sa v procese zhoršujú a uvoľňujú antigény. Antigény vstupujú do krvi cez poškodené črevo sliznice. V prípade alergickej dispozície tu môžu spôsobiť alergiu. Okrem toho za určitých podmienok kvasinky fungujú etanol a fuselové oleje, ako aj izoamyl alkohol alebo izobutanol počas použitia sacharidy. Najmä v prípade dlhodobého napadnutia hubami pečeň je fusel masívne namáhaný alkoholy vyrobené. Posledné štúdie naznačujú, že kvasinky Candida albicans nielen produkujú alkoholy ale aj toxíny. Štúdie na zvieratách preukázali, že tieto toxíny poškodzujú lymfocyty, enterocyty a gliové bunky. Kandidóza sa však môže vyskytnúť nielen v čreve. V hrdle alebo pažeráku žijú aj rôzne druhy Candida. V ústa, ústna sliznica pod umelý chrup je osobitne postihnutý. V prípade takzvaného drozdu (kandidóza) sa jazyk je pokrytá bielou plesňovou vrstvou. Infekcia pošvy kvasinkovými hubami sa tiež nazýva vaginálna mykóza. Hovorovo sa choroba jednoducho nazýva vaginálna mykóza. Pôvodcom je tu spravidla aj Candida albicans. Vaginálna mykóza sa prejavuje bielym výtokom so svrbením. Na pošvovej sliznici sú viditeľné biele neutrálne povlaky. The koža lézie sa môžu rozširovať na vnútorné stehná, kde spôsobujú silné svrbenie. Plesňové vaginálne infekcie sa často vyskytujú v kombinácii s bakteriálnymi vaginálnymi infekciami.
