V neurológii je Babinského reflex patologický reflex končatiny nohy zo skupiny pyramídového traktu. Táto reflexná skupina sa týka poškodenia motorických neurónov, prostredníctvom ktorých je u človeka riadená motorická funkcia. K takémuto poškodeniu môže dôjsť v súvislosti s chorobami, ako sú napr roztrúsená skleróza (MS) a amyotrofická laterálna skleróza (ALS).
Čo je to Babinski reflex?
Bambinského reflex je patologický reflex končatiny chodidla, ku ktorému môže dôjsť pri kefovaní bočnej hrany chodidla. Bambinského reflex je patologický reflex končatiny nohy, ktorý sa môže vyskytnúť pri čistení bočnej hrany nohy. Reflexný pohyb sa nazýva aj Babinského znak a je znakom pyramídového traktu zo skupiny Babinského reflexu. U dospelých ide teda o patologický reflex naznačujúci neurónové ochorenie. Inými názvami pre tento jav sú palec alebo reflex. Známky pyramídového traktu sa zvyčajne interpretujú ako indikácie lézií motorických neurónov. Tieto eferentné neuróny vedú bioelektrické impulzy ako akčné potenciály z centrálnej časti nervový systém a viesť ich do svalových vlákien. Motoneuróny sú teda bodom spínania pohybov tela. Dobrovoľné pohyby aj reflexné pohyby sú spojené prostredníctvom neurónov. Prvý motoneurón sa nachádza v motorickej kôre mozog. Dolný motoneurón je naopak umiestnený v prednom rohu miecha. Príznakom je, že Babinského reflex sa môže vyskytnúť pri akomkoľvek type poškodenia niektorého z motoneurónov. To znamená, že zápal rovnako ako degeneratívne javy môžu byť primárnou príčinou patologického reflexu. Babinského reflex dostal meno po Josephovi Françoisovi Félixovi Babinskom. Francúzsky neurológ prvýkrát spojil reflex veľkého prsta s neuronálnymi chorobami v 19. storočí.
Funkcia a úloha
Človek reflex sú motorické reflexy, ktoré majú evolučný pôvod. Väčšina z nich je ochranná reflex, ako očné viečko zatvárací reflex, ktorý je určený na ochranu očnej gule a tým aj vizuálneho systému. Keď sa niečo priblíži k oku, očné viečko zatvára sa nedobrovoľne a automaticky. The kašeľ reflex má aj ochrannú funkciu. Spustí sa, keď sliznica dýchacie cesty je silne podráždený. To je vylúčenie tekutín a zvyškov potravy z dýchacie cesty v prípade, že osoba prehltne. Týmto spôsobom kašeľ reflex chráni organizmus pred udusením. Ľudia môžu ovplyvňovať iba svoje reflex do istej miery a sú si ich vedomé iba do istej miery. Reflexy sa vekom menia. Napríklad dospelý človek má oveľa menej reflexov ako dieťa. Napríklad deti majú sací reflex. Sací pohyb sa aktivuje hneď po kojencovi ústa je dotknutý. Je irelevantné, či prsník, a prst alebo dokonca predmet ako napríklad cumlík sa skutočne dotýka dieťaťa ústa. Po určitom veku sa sací reflex stratí. Čas do straty reflexu sa môže u každého človeka líšiť postupne. V priemere sa už sanie nedá spustiť asi po jednom roku života. Okrem sacieho reflexu majú deti aj viac reflexov. Jedným z nich je aj Babinského reflex. Keď je bočná hrana detských nožičiek oprášená, ich palec na nohe sa tiahne nahor a ostatné falangy súčasne vykonávajú uchopovací pohyb. V tomto štádiu vývoja sa svalové skupiny končatín nohy stále aktivujú spoločne. Rovnako ako sací reflex sa však aj Babinski reflex stráca od priemerného veku jedného roka. Od tohto veku motorické funkcie podliehajú kontrole na vyššej úrovni, ktorá umožňuje samostatnú aktiváciu jednotlivých svalových skupín. Táto kontrola sa vykonáva prostredníctvom horných a dolných motorických neurónov. Takže keď je možné pozorovať Babinského reflex u dospelých, dochádza k strate kontroly vyššieho rádu a svalové skupiny, ktoré sa predtým aktivovali spoločne, sa preto môžu aktivovať znova súčasne.
Choroby a poruchy
Neurológovia považujú Babinského reflex za príznak. V minulosti sa patologickému reflexu dávala oveľa vyššia priorita ako dnes. Samotná prítomnosť znaku Babinski na jednej alebo dokonca oboch nohách sa zatiaľ nepovažuje za diagnostickú. Preto sa reflex dnes interpretuje ako solídna indikácia motorický neurón poškodenie iba v kombinácii s inými reflexmi skupiny Babinski a na pozadí ďalších nálezov. Ďalším reflexom skupiny Babinski je napríklad Gordonov reflex. Medzi viditeľné nálezy patrí ochrnutie, svalová slabosť, nestabilita chôdze alebo kŕčovitosť. Ak kefovanie nespustí Babinského reflex, ale iba pohyb palca na nohe, nestačí to na podozrenie na diagnózu lézií na motoneurónoch. Lézie prvého motoneurónu sú sprevádzané spastickými prejavmi. Ak sa naopak stanoví podozrenie na poškodenie druhého motoneurónu, možno pozorovať svalovú slabosť alebo paralýzu. Oba neuróny môžu byť poškodené centrálne nervový systém choroby ako ALS alebo MS. Pri autoimunitnom ochorení roztrúsená sklerózaza lézie sú zodpovedné imunologické zápaly. Naproti tomu degeneratívne ochorenie amyotrofická laterálna skleróza progresívne degeneruje motorický systém a tým napáda oba mozog a miecha. Reflexné vyšetrenie je štandardný neurologický diagnostický postup. Ak sa však dajú zistiť patologické reflexy, má to nielen diagnostickú, ale často aj prognostickú hodnotu. V roztrúsená skleróza, príznaky pyramídového traktu, ako je Babinského reflex, sa hodnotia ako faktory nepriaznivej prognózy, ak sa vyskytnú na začiatku choroby.
