Koronárna angiografia

koronárnej angiografia je diagnostický postup v rádiológmi a kardiológia ktoré možno použiť na vizualizáciu koronárne tepny (tepny, ktoré obklopujú srdce v tvare venca a zásoby krv k srdce sval) s použitím kontrastných látok ako angiografickej metódy na vyhodnotenie ischemická choroba srdca (CAD). Invázna koronárna choroba angiografia sa vykonáva počas srdcová katetrizácia cez pravú alebo ľavú stranu stehennej tepny. Umožňuje detekciu stenózy (zúženia) alebo úplnej cievy occlusion, ktoré môžu byť liečené v rovnakom sedení pomocou PTCA (perkutánna transluminálna koronárna angioplastika; perkutánna koronárna intervencia, PCI; Postup na rozšírenie stenóznych (zúžených) alebo úplne uzavretých koronárnych ciev (tepny, ktoré obklopujú srdce v koronárnom tvare a v zásobe krv do srdcového svalu) (= revaskularizácia; revaskularizácia)) a stent implantácia (zavedenie a nasadenie stentu (vaskulárna podpora) pomocou balónikového katétra).

Indikácia (indikácia na použitie)

Akútny koronárny syndróm - u diagnosticky potvrdeného alebo diagnosticky pravdepodobného akútneho koronárneho syndrómu (ACS; akútny koronárny syndróm; spektrum kardiovaskulárnych chorôb od nestabilného) angína pectoris (UA; „truhla tesnosť “; náhly nástup bolesť v oblasti srdca; tu: Forma angíny pectoris, ktorej symptomatológia nie je stála, ale sa mení) na dve hlavné formy infarktu myokardu (infarkt), infarkt myokardu bez elevácie ST (NSTEMI) a infarkt myokardu s eleváciou ST (STEMI)), koronárny angiografia je postup voľby pre hodnotenie koronárnej cievy krv prietok, v prípade potreby s paralelnou terapeutickou dilatáciou (rozšírením) stenózy cievy. Indikácie na vykonávanie koronárnej angiografie pri akútnom koronárnom syndróme zahŕňajú zlyhanie konzervatívnej kontroly symptómov a nestabilita angína, ako aj u vysoko rizikových pacientov s abnormálnymi predchádzajúcimi vyšetreniami dňa cvičiť EKG or stresová echokardiografia. Procedúra má tiež veľký význam pri hodnotení akútnych a chronických oklúzií koronárne tepny z hľadiska infarktu myokardu (infarkt) alebo occlusion obchvatu plavidlá (obtokové plavidlá) a stent stenózy (occlusion cievnych mosty). Koronárna angiografia však nie je metódou „skríningu“ ischemická choroba srdca u asymptomatických pacientov.
Pacienti s vysokým stupňom podozrenia na stenózu CAD po neinvazívnej diagnostike, ktorí sú ochotní podstúpiť operáciu bypassu pre prognostickú indikáciu po konzultácii s informačným letákom pre pacientov „Podozrenie na ischemická choroba srdca: potrebujem a srdcová katetrizácia? “ by sa mala odporúčať invazívna koronárna angiografia [pozri usmernenie S 3 nižšie].
Pacienti s vysokým stupňom podozrenia na stenózu CAD po neinvazívnej diagnostike, u ktorých príznaky pretrvávajú aj napriek optimálnemu konzervatívnemu stavu terapie (symptomatická indikácia) by sa mala vykonať invazívna koronárna angiografia.

Kontraindikácie

Absolútne kontraindikácie

Žiadny terapeutický dôsledok v prípade patologických nálezov - V prípade neochoty pacienta podstúpiť revaskularizáciu terapie (balóniková dilatácia / expanzia stenózovaného segmentu cievy pomocou balónikového katétra a stent implantácia / zavedenie cievnych mosty alebo bypassovú operáciu / operáciu na premostenie koronárnych ciev plavidlá napr. žilami) alebo pacientmi s komorbiditami (sprievodnými chorobami), u ktorých je riziko koronárnej angiografie väčšie ako úžitok zo zaistenia diagnózy, by sa koronárna angiografia nemala robiť.

Relatívne kontraindikácie

Zvýšené sérum draslík koronárna angiografia sa nemá robiť, ak sa v sére pacienta meria výrazne zvýšená hladina draslíka.
Zvýšené hladiny Digitalisu - použitie Digitalisu môže byť indikované pri tachyarytmiách (kombinácia arytmií (porúch srdcového rytmu) a tachykardia (rýchly tlkot srdca)), ale musí byť pozorne sledovaný. Ak je to potrebné, test je potrebné vynechať, ak je sérová hladina digitalisu významne zvýšená.
Sepsa (otrava krvi) - V prípade sepsy sa riziko komplikácií masívne zvyšuje, takže je potrebné presne zvážiť výkon vyšetrenia.
Hypertenzívna kríza - ak dôjde k masívnemu nárastu v krvný tlak, riziko vyšetrenia môže prekročiť úžitok, takže zákrok je možné použiť iba v ojedinelých prípadoch.
Renálna insuficiencia (porucha funkcie obličiek) - pri renálnej insuficiencii kontrast správa môže ďalej znižovať funkciu obličiek. Intravenózne správa tekutín pred a po vyšetrení môže znížiť poškodenie. Výhodou acetylcysteínu (ACC) je správa pri znižovaní poškodenia obličiek je kontroverzná.
Kontrastný prostriedok alergie - Ak je pacient alergický na kontrastné činidlo, existuje riziko anafylaktický šok, na základe ktorých je potrebné vykonať osobitné opatrenia.
Poruchy zrážania - V prípade vrodených porúch krvácania alebo pri užívaní určitých antikoagulancií drogy, vyšetrenie sa nemôže vykonať alebo len s časovým oneskorením.

Pred vyšetrením

História medicíny - Pred vyšetrením je potrebné získať zdravotnú anamnézu, najmä pokiaľ ide o jej nález rizikové faktory, pravdepodobnosť krvácania alebo trombózaa existujúce alergie. Nevyhnutná je aj podrobná história liekov.
Kardiologická diagnostika - Okrem pokojového EKG (elektrokardiogram), cvičiť EKG or stres ak sa plánuje chirurgický zákrok, má sa vykonať echokardiogram. V závislosti od klinického obrazu musia byť uskutočnené ďalšie predbežné vyšetrenia.
Laboratórna diagnostika - Najmä parametre hemoglobín (anémia diagnostika / anémia), TSH (hodnota štítnej žľazy) a kreatinínu (oblička hodnota). Zvyčajne sú tiež potrebné parametre zápalu (CRP) a koagulačné parametre (Quick, PTT).

postup

Koronárna angiografia sa vykonáva počas srdcová katetrizácia cez pravú alebo ľavú stranu stehennej tepny (veľká stehenná tepna), vpravo alebo vľavo radiálna artéria (brachiálna artéria) alebo pravá alebo ľavá brachiálna artéria (brachiálna artéria). Typicky pichnutie príslušného prístupového plavidla sa vykonáva pomocou upravenej „techniky Selldinger“, pri ktorej sa priame prepichnutie tepna sa používa bez prenikavý zadná stena cievy. Aby sa zabránilo veľkým škodám na tepna, do prístupovej nádoby sa zvyčajne vloží puzdro. Rádiologické zobrazovanie koronárnych ciev plavidlá po použití kontrastnej látky nasleduje postup, ktorý závisí od nálezov: Ak sú nálezy pozoruhodné, katéter sa vyberie; ak stenóza presahuje 70% lúmenu (vnútro cievy) koronárnej cievy tepnasa na roztiahnutie (roztiahnutie; rozšírenie balónika) stenózy pomocou vodiaceho drôtu použije nafukovací balónik a vykoná sa zavedenie stentu (podpora ciev). Takýto koronárny zákrok je potrebný u menej ako polovice koronárnych angiografií.

Po vyšetrení

Po vyšetrení musí byť vodiaci drôt a katéter odstránený tak, aby: pichnutie stránku je možné následne uzavrieť pomocou a tlakové krytie. Pri prístupe cez arteriálnu cievu je vyvíjaný veľký tlak, takže obväz musí byť zaťažený a zostať na ňom stanovený čas.

Možné komplikácie

Krvácanie v mieste vpichu
Neznášanlivosť kontrastných látok
Srdcová dekompenzácia (akútna zlyhanie srdca/zástava srdca).
Srdcové arytmie
Cholesterol embólia syndróm - oklúzia malých tepien vyplachovaním (embólia) cholesterolových kryštálov z prasknutých (ulcerovaných) aterosklerotických plátov.
Infarkt myokardu (srdcový infarkt)

Iné poznámky

Poranenie kardiomyocytov sa vyskytuje po koronárnej angiografii častejšie, ako sa predpokladá: použitím vysokocitlivého merania srdca troponín (hs-cTnT) bolo poškodenie myokardu zistené u 13, 5% pacientov po angiografii.
Počet čisto diagnostických koronárnych angiografií je možné výrazne znížiť pomocou odhadu rezervy frakčného prietoku (FFR = pomer, ktorý poskytuje údaj o tom, ako veľmi stenóza (zúženie) obmedzuje prietok krvi v koronárnej cieve (srdcová cieva); zlato štandard pre analýzu koronárnej stenózy) multislice CT skenmi (FFR-CT). FFR označuje pomer strednej hodnoty krvný tlak distálne od stenózy (zúženie) znamená aortálny tlak.
Kardio-MRI štúdia u pacientov s NSTEMI (infarkt myokardu /infarkt u ktorých nedochádza k predĺženému zvýšeniu ST na EKG, tj. k typickým príznakom infarktu) po koronárnej angiografii preukázali, že intervenční kardiológovia nedokázali spoľahlivo identifikovať infarktovú cievu pomocou koronárnej angiografie u 37% pacientov s príznakmi typickými pre NSTEMI a troponín postup; u 6 z 10 týchto pacientov bola srdcová MRI schopná preukázať cievu; u 2 ďalších z 10 pacientov bez koronárnych angiografických dôkazov o infarktovej cieve dokázala MRI neischemickú srdcovú diagnózu, ktorá mohla vysvetliť príznaky a progresiu troponínu.