Do rodu Candida patria početné kvasinky, ktoré môžu ľudia biotechnologicky využiť. Napríklad Candida famata patrí do skupiny tých húb, ktoré sa okrem vzniku nebezpečných infekcií dajú použiť aj na výrobu užitočných produktov ako napr. riboflavín (vitamín B). Za normálnych okolností je to komenzál, spoločník ľudí a iných živých organizmov, ktorý žije relatívne šetrne z vedľajších produktov a splodín metabolizmu.
Čo je to Candida famata?
Rod Candida patrí medzi skutočné kvasinky triedy Saccharomycetes a je klasifikovaný ako tubulárna huba. Netvorí však plodnice, ale existuje ako forma nepohlavného delenia, ktorá sa mení na formu pohlavného rastu (teleomorf) iba za určitých podmienok prostredia. C. famata sa dlho považovala za anamorfu (nepohlavnú formu) kvasu zvaného Debaryomyces hansenii a rozlišovali sa dve odrody C. famata var flareri a C. famata var famata. Tieto by sa však dali geneticky priradiť k samostatným druhom, takže C. famata var flareri možno teraz priradiť k kvasinkám Debaryomyces subglobosus ako Candida flareri. Z tohto dôvodu je potrebné overiť, či všetky predchádzajúce výskumné vyhlásenia týkajúce sa C. famata boli urobené skutočne pre tento druh a nie pre jeho sesterské druhy. Tento druh je vysoko tolerantný voči soliam a rastie v médiu až do 2.5 M NaCl. Okrem toho má schopnosť vyrábať riboflavín v prítomnosti nedostatok železa (flavinogénne droždie).
Výskyt, distribúcia a charakteristiky
C. famata je v prostredí bežná a najľahšie sa získava zo spracovaných potravín, najmä zo syrov a iných mliečnych výrobkov. Vyskytuje sa tiež v klinických kontextoch, kde sa primárne vyskytuje koža-príslušného. Kvasinky vytvárajú biele až krémovo sfarbené okrúhle kolónie s hladkým povrchom agar. Bunky majú vajcovitý tvar (2.0 - 3.5 x 3.5 - 5.0 uM) a netvoria pseudohyfy. Namiesto toho sa množia prostredníctvom pučania alebo blastokonidií. Je schopný metabolizovať glukóza, galaktózy, sladový cukor, sacharóza, trehalóza, D-Xylóza, melezitóza, glycerol, rafinóza, celobióza, L-arabinóza a cukor alkoholy, medzi inými. Negatívne asimilačné testy sú k dispozícii pre draslík dusičnan a inozitol. K infekcii v klasickom zmysle teda nedochádza, keď dôjde k infekcii C. famata. Namiesto toho kvasinky vo väčšine prípadov rastú úplne nenápadne koža zdravých ľudí. Iba oslabenie imunitný systém môže viesť k nebezpečnému množeniu, ktoré sa potom môže rozšíriť na krv a ďalších orgánov postihnutej osoby.
Dôležitosť a funkcia
Skutočnosť, že C. famata produkuje zvýšené množstvo riboflavín kedy železo nedostatok je možné vysvetliť výhodou prežitia. Pravdepodobne kvasnice používajú túto látku ako donor elektrónov pre železo redukcia alebo priamo ako kofaktor pre extracelulárne a intracelulárne enzýmy. Osmotolerancia / halofília tohto druhu sa dá využiť aj kultiváciou za podmienok vysokého obsahu solí. Toto umožňuje vytesnenie konkurenčných mikroorganizmov, ktoré tolerujú iba nižšie hladiny solí. Týmto spôsobom je možné zaviesť kvázi sterilné riadenie kultúry. Pretože sterilná technológia je hlavným faktorom nákladov pre biotechnologické procesy, významne sa zvyšuje účinnosť pri použití C. famata. Je zrejmé, že sa tieto kvasinky používajú na výrobu riboflavínu, ktorý bol ďalej optimalizovaný pomocou genetické inžinierstvo (najmä nadmerná expresia enzýmy podieľajú na výrobe riboflavínu). Ďalšie možné aplikácie sú v syntéze flavín mononukleotidu (FMN) a flavín dinukleotidu (FAD).
Choroby a poruchy
Infekcie vyvolané C. famata sa zvyčajne riadia vzorom klasickej kandidózy, to znamená koža a sliznice (napr. v ústa/tráviaci trakt alebo intímna oblasť) sú najčastejšie kolonizované. Mierne formy iba povrchovej kandidózy sa často pozorujú v dôsledku zmien na koži resp črevná flóra, napr. po antibiotikum liečby. Hygienické nedostatky alebo nesprávne použitie, ktoré dráždi pokožku kozmetika môže tiež podporovať túto formu infekcie. Ďalej tehotenstvá resp hormonálnej antikoncepcie môže mať konkrétny vplyv na pošvové prostredie a znižovať jeho kyslosť, čo vedie k menšej ochrane pred množením kvasiniek. Vzhľadom na to, že sa jedná o fakultatívny patogén, predchádzajúce závažné oslabenie imunitný systém v dôsledku iných chorôb, ako je HIV, cukrovka, rakovina, sepsa alebo imunosupresívnu liečbu napr cytostatiká or kortizón je potrebné predpokladať v prípade veľmi závažných infekcií. C. famata môže tiež napadnúť krvný obeh a odtiaľ napadnúť ďalšie orgánové systémy až do centrálnej polohy nervový systém. Medzi ďalšie opísané infekcie patrila systémová kandidóza prenášaná katétrom, zápal pobrušnice, mediastinitidaa akútny zónový okultizmus [[retinopatia] s. Diagnóza sa zvyčajne robí mikroskopicky z náteru alebo kultúry krv, moč alebo mozgovomiechový mok. V tejto súvislosti sa ukázalo ako problematické, že obvyklá morfologická / fenotypová identifikácia kultúr získaných z infekčného materiálu niekedy vedie k nesprávnej identifikácii. V tomto prípade bola často identifikovaná C. famata, hoci patogénom bol iný druh Candida. Z dôvodu rozdielnej náchylnosti na antimykotiká, výsledkom sú suboptimálne prístupy k liečbe. V závislosti od miesta infekcie sa používajú rôzne terapie: dezinfekcia masti a spreje aj mykostatické striebro na povrch pokožky je možné použiť prípravky. Okrem toho je možné s kvasinkami zaobchádzať ako s každou plesňovou infekciou antimykotiká. Lokálne sa používajú azoly ako napr klotrimazol or izokonazol sa používajú hlavne na tento účel, zatiaľ čo ketokonazol, flukonazol or nystatínsa napríklad používajú na systémovej terapie. Je možné liečiť obzvlášť závažné prípady organických infekcií infúzie 5-fluórcytozínu alebo amfotericín B. Prevencia infekcie C. famata je obdobná ako u všetkých ostatných kandidóz: u pacientov s potlačenou imunitou sa môžu profylakticky použiť antifungálne látky. V intímnej oblasti možno zlepšenie mikroprostredia dosiahnuť nosením spodného prádla s odvodom vlhkosti - to platí aj pre kojencov so sklonom k kandidóze plienok.
