Úzkosť: príčiny, liečba a pomoc

Úzkosť je základná ľudská emócia. V hrozivých situáciách sa tento stav prejavuje zvýšeným vzrušením negatívnych pocitov.

Čo je to úzkosť?

Úzkosť sa stáva problémom až vtedy, keď predpokladá väčšie proporcie a znepokojuje organizmus, keď z objektívneho hľadiska v skutočnosti neexistuje vôbec žiadne nebezpečenstvo, takže dôjde k zníženiu kvality života postihnutej osoby. Či už deti, dospelí alebo seniori, každý sa dostane do situácie, ktorá mu občas spôsobí úzkosť. Ani odvážni a hlavne odvážni ľudia sa toho nemôžu zbaviť, a to je dobrá vec. Strach je dôležitý, pretože nás varuje pred nebezpečenstvom, dáva naše telo do pohotovosti, a tým nás pripravuje na boj alebo útek, aby sme v najhoršom prípade zabezpečili prežitie. Strach sa stáva problémom, až keď nadobudne väčšie proporcie a upozorní telo, keď z objektívneho hľadiska v skutočnosti neexistuje vôbec žiadne nebezpečenstvo, takže dôjde k zníženiu kvality života postihnutého.

Príčiny

Najčastejšie je úzkosť vyvolaná hrozbou pre fyzickú integritu, sebaobraz alebo sebaúctu. Tieto rozdiely teda odkazujú na strach súvisiaci s objektom (napr. Strach z predátora) alebo nešpecifický strach z objektu (napr. Strach z srdce útok). Príčiny úzkosti sú rovnako rozmanité ako úzkosť samotná. Vo väčšine prípadov zohráva úlohu niekoľko faktorov. Ľudia, u ktorých sa náhle objaví úzkosť v situáciách, v ktorých boli predtým úplne pokojní, sú zvyčajne v zložitej životnej fáze. Stres, rodinné problémy alebo nestabilné prostredie môžu podporovať úzkosť. Bližší pohľad navyše zvyčajne odhalí spúšťače v minulosti. Zlé alebo dokonca traumatické zážitky môžu viesť k rozvoju obáv, ktoré niekedy len vzdialene súvisia s tým, čo sa v skutočnosti zažilo, ale sú s nimi spojené v podvedomí. Mnoho ľudí sa bojí blázniť alebo byť považovaní za nenormálnych pred ostatnými ľuďmi kvôli obavám, ktoré sú často samy vnímané ako iracionálne. Akákoľvek forma strachu je však normálnou reakciou na určité skúsenosti, ktoré človek zažil, a slúži iba na ochranu dotknutej osoby. Napriek tomuto negatívnemu obrazu strachu sa strach stal počas evolúcie užitočným nástrojom pre ľudí. Najdôležitejšou funkciou je zostrenie zmyslov ako ochranného mechanizmu v nebezpečných situáciách. Telo teda môže rýchlejšie reagovať v prípade nebezpečenstva (napr. Útek) alebo konať svedomitejšie a rýchlejšie v rôznych momentoch správania. Strach môže fungovať nevedome alebo vedome. Ak sa však izolované úzkostné situácie vyvinú do trvalej stav a dôjde k paralýze alebo strate kontroly, hovoríme o Úzkostná porucha.

Choroby s týmto príznakom

  • Ischemická choroba srdca
  • Infarkt
  • Pľúcna embólia
  • Creutzfeldt-Jakobova choroba
  • Zlyhanie ľavého srdca
  • angina pectoris
  • Podráždené črevo
  • Alergia na jed hmyzu
  • Úzkostná porucha
  • Strach z výšok
  • klaustrofóbie
  • Zubná fóbia
  • Hraničný syndróm
  • Afektívne poruchy
  • Strach z lietania (aviofóbia)
  • agorafóbia
  • pavúkov
  • Sociálna fóbia (sociálna fóbia)

Príznaky a príznaky

Aj keď sa úzkosť všeobecne považuje za symptóm, ďalšie fyzické príznaky sú zase typickými znakmi úzkosti. Fyzické príznaky teda nie sú patologické a sú určené na zabezpečenie fyzickej integrity (napr. Prežitia) tvárou v tvár nebezpečenstvu. Zjednodušene povedané, strach je prípravou na útek alebo bojové situácie.

  • Silná pozornosť, pupgrößernsich, vizuálna a sluchová nervy stať sa citlivejším.
  • Silné svalové napätie, rýchlejšia rýchlosť reakcie
  • Rýchlejší srdcový rytmus, zvýšený krvný tlak
  • Rýchlejšie a plytšie dýchanie
  • Viac prísunu energie do svalov
  • Fyzické reakcie (napr. Potenie, chvenie a závrat).
  • mechúr, črevo a žalúdok aktivita je inhibovaná počas stavu úzkosti.
  • Niekedy sa môže vyskytnúť nevoľnosť a dýchavičnosť
  • Molekulárne uvoľňovanie potu, ktoré podvedome spôsobuje poplach u iných ľudí.

Strach sa však neprejavuje iba fyzickými vlastnosťami. Predpokladá sa, že výrazy tváre a reč voči ostatným ovplyvňujú aj sociálne väzby (napr. Požiadanie o ochranu pred nebezpečenstvom).

Komplikácie

Na základe predpokladu, že úzkosť je fyziologicky založená a nevyskytuje sa patologicky v situácii, ktorá by normálne vyvolala úzkosť, sú komplikácie spojené s úzkosťou zriedkavé. Ak sa však úzkosť objaví ako príznak a stav, napríklad príznakom generalizovaná úzkostná porucha, môžu sa dobre vyskytnúť komplikácie. Pravdepodobnou najčastejšou komplikáciou, ktorá sa vyskytuje pri úzkosti alebo v súvislosti s úzkosťou, je vyhýbanie sa. Situácii vyvolávajúcej úzkosť sa zabráni z dôvodu úzkosti, ktorá nastane. Toto môže viesť obmedzenia v každodennom živote a z tohto dôvodu zaťažujú dotknutú osobu. To platí najmä vtedy, keď strach nastáva v každodenných situáciách, napríklad pri vedení vozidla. Ak sa u postihnutého vyvinie vyhýbacie správanie, už nebude sedieť v autách, a je tak enormne obmedzený v každodennom živote. Ďalej sa môže vyskytujúci strach tiež „vyvinúť“ do takej miery, že sa rozvinie fóbická porucha. Ak sa takáto porucha vyvinie, často už len pomyslenie na situáciu vyvolávajúcu strach vedie k úzkosti. Ak tento cyklus nie je prerušený, môže sa niekedy vyrovnať viesť k rozvoju „strachu zo strachu“. Všeobecne sa však dá povedať, že „úzkosť“ sa zvyčajne vyskytuje prirodzene a nie je patologická, a preto je veľmi nepravdepodobné, že by spôsobila komplikácie.

Kedy by ste mali ísť k lekárovi?

V malej miere je úzkosť úplne normálna. Ak je však úzkosť pravidelná alebo vedie k vážnemu utrpeniu, odporúča sa navštíviť lekára. To platí najmä vtedy, ak nie je racionálny dôvod na úzkosť a nemožno ju ovládať. Pocit nemusí byť prísny: Mali by ste brať vážne aj neustále nepohodlie, ktoré sa nedá jednoznačne pripísať a trvá dlho. Pomoc je odporúčaná najneskôr vtedy, keď úzkosť vedie k obmedzeniam. Medzi takéto obmedzenia patrí napríklad iracionálne vyhýbanie sa situáciám, miestam, predmetom, zvieratám alebo ľuďom - ale aj zanedbávanie povinností, opakujúce sa konflikty, sociálna izolácia alebo nadmerné stiahnutie sa do vlastného domova. Vývoj ďalších psychologických alebo fyzických príznakov je tiež známkou toho, že pomoc je vhodná. Varovné príznaky zahŕňajú obsedantno-kompulzívne správanie, depresívnu náladu, zmeny stravovacích návykov a hmotnosti, kardiovaskulárne príznaky, dýchanie ťažkosti, bolesť, a veľa ďalších. Najmä v prípade záchvaty paniky, je potrebné vylúčiť, že príznaky ako dýchavičnosť, rýchly tlkot srdca a mravčenie nie sú spôsobené fyzickou príčinou. V opačnom prípade existuje riziko prehliadnutia organickej choroby. Aj keď záchvaty paniky a úzkosť sú psychologické, skoré vyhľadanie pomoci má veľa výhod. Postihnutí jedinci v Nemecku môžu tiež priamo kontaktovať psychologického psychoterapeuta, ak majú podozrenie, že úzkosť nemá fyzickú príčinu.

Liečba a terapia

Za normálnych okolností nemusí byť úzkosť liečená, pretože je pre človeka neškodná. Úzkostné reakcie, ako napríklad rýchly pulz, ustúpia krátko po hrozivej situácii. Ak sa úzkosť stane ohromujúcou, prvá cesta by mala prirodzene viesť k rodinnému lekárovi a potom k psychoterapeutovi. Čím skôr sa úzkosť začne liečiť, tým lepšie môžu byť dosiahnuté prvé úspechy. Je dôležité, aby ste sa nesnažili potlačiť svoje obavy pomocou liekov, ale aby ste ich povolili a zaoberali sa nimi a ich príčinami. Rôzne formy terapie, Ako sú behaviorálna terapia alebo hĺbková psychologická terapia, môže pomôcť, aby sa každodenný život stal opäť znesiteľnejším. Po objasnení príčin je tiež potrebné dbať na to, aby v prostredí postihnutej osoby neexistovali žiadne faktory, ktoré by úzkosť prehlbovali. K úspešnej liečbe patrí aj zdravší životný štýl, pravidelný odpočinok a dostatok pohybu. Napríklad, relaxácie techniky ako napr autogénny výcvik a pravidelné jogging alebo chôdza môžu pomôcť znížiť úzkosť. V prípade poruchy úzkosti spôsobené psychosomatickými faktormi, ako napr záchvaty paniky alebo srdcové psychóza, je vhodné absolvovať liečbu. Mnoho pacientov s poruchy úzkosti tiež sa sťažovať bolesť, takže samoliečba nie je prospešná. Ďalej autogénny výcvik môže byť nápomocný. Okrem toho je potrebné spochybniť príčiny úzkosti a v prípade potreby ich preskúmať v terapie.

Výhľad a prognóza

Hoci poruchy úzkosti a fóbie môžu mať veľa rôznych spúšťačov, väčšine pacientov sa odporúča podstúpiť konfrontáciu terapie. Najmä v prípade fóbií, ktoré súvisia s veľmi špecifickými spúšťačmi stimulov, je to tiež zvyčajne korunované úspechom. Je však dôležité postupovať opatrne a neriskovať zhoršenie nadmerným zaťažením. Úplné a trvalé vyliečenie z úzkosti nemožno zaručiť ani pri najlepšej konfrontačnej terapii. Ľudia, ktorí sú tak či tak náchylní na fóbické poruchy, napriek liečbe niekedy bojujú s úzkosťou celý život, a preto je obzvlášť dôležité nepoddať sa obavám a utlmiť novo sa rozvíjajúce fóbie v zárodku. Iní po úspešnom ukončení terapie už nikdy nemajú relaps a vedú život bez strachu - okrem konkrétnych a racionálne odôvodnených prípadov. V prípade úzkostných porúch, ktoré sa vyskytujú komorbidne v dôsledku iných duševných porúch alebo neurodiverzity, ako napr autizmus or ADHD, liečba je oveľa komplikovanejšia, pretože príčina je iná. V dôsledku toho je prognóza tiež oveľa zložitejšia. Niektoré z týchto spúšťačov úzkosti sa dajú liečiť sami, čo potom tiež úzkosť odstraňuje. Najmä keď autizmus, ktorý je vrodený a nie je „liečiteľný“, a problémy, ktoré s tým súvisia, sú spúšťačom úzkosti, v prípade pochybností by sa malo odradiť od čistej konfrontačnej terapie založenej na podmieňovaní, pretože môže veľmi pravdepodobne dokonca zhoršiť symptomatológia u autistov z dlhodobého hľadiska.

Prevencia

Samozrejme, neexistuje istá ochrana pred úzkosťou; v zásade sa to môže týkať kohokoľvek. Napriek tomu existujú veci, ktoré môžete urobiť, aby ste riziko znížili. Tí, ktorí sa o seba dobre starajú a pravidelne si dovolia odpočinkové prestávky napriek práci a stres sú zvyčajne oveľa uvoľnenejšie. Okrem toho by sa mali brať vážne nielen psychologické, ale aj fyzické príznaky, pretože psychologické problémy sa často prejavujú fyzickými chorobami, ak sa ignorujú. Ľudia ktorí tvoriť ich problémy samy so sebou a sú skôr utajené, sú náchylnejšie na psychologické ťažkosti ako otvorení a zhovorčiví ľudia, ktorí sa niekomu zdôveria so svojimi problémami a so svojou úzkosťou.

Domáce lieky a bylinky na úzkosť

Čo môžete urobiť sami

Postihnutí ľudia môžu niečo urobiť so svojim strachom sami. Prvým podstatným krokom je najskôr zvýšenie ich vlastných vnemov. To si vyžaduje uvedomiť si, do akej miery pocity úzkosti ovplyvňujú každodenný život. Na lepšie zvládnutie úzkosti je nevyhnutná lekárska pomoc. Úľavu môžu poskytnúť rôzne školiace programy. Najmä v prípade strachu z lietanie alebo návštev zubára, relaxácie techniky pomáhajú úspešne prekonať úzkosť. Pre tých, ktorých sa to týka, je vhodné zúčastniť sa konfliktného poradenstva. Tu sa odkrývajú a riešia medziľudské problémy. Týmto spôsobom je možné liečiť úzkosť. Relaxácia metódy ako napr progresívna svalová relaxácia, autogénny výcvik, rovnako ako biofeedback môže pomôcť proti úzkosti. Druhá možnosť umožňuje vnímanie určitých telesných funkcií. Tieto sú ovplyvňované dobrovoľne pomocou prístroja. To pomáha zmierniť svalové napätie. Postihnutí by mali zníženie stresu. Existuje mnoho spôsobov, ako to dosiahnuť. Stres manažment pomáha organizovať každodenné úlohy a bezpečne ich zvládať. Tým sa zníži úzkostné trvalé napätie. Riadenie stresu je ponúkaný v mnohých zariadeniach, ako napr zdravie centier. Okrem toho by osoby trpiace úzkosťou mali dodržiavať zdravý životný štýl. To v zásade podporuje liečebné procesy a zlepšuje energetický potenciál. Rovnako by sa mali trpiaci venovať pravidelnej fyzickej aktivite a cvičeniu v primeraných medziach. To je dobré pre krv obeh a posilňuje funkcie tela. V prípade úzkosti, ako aj depresia, Pohon znamená pozitívny motor, ktorý zvyšuje samoliečebné sily.